Najväčšími výzvami pre SR v rámci Lisabonskej stratégie sú oblasti zamestnanosti, vzdelávania, vedy a výskumu a oblasti malých a stredných podnikov a sociálnej ochrany. Vyplýva to zo správy o pozícii SR k Lisabonskému procesu, ktoré na stredajšej schôdzi prerokovala a s pripomienkami schválila vláda.

Základným rámcom pre úspešné zapojenie sa SR do Európskej únie (EÚ) ako jedného z jej regiónov spočíva v stanovení vhodnej inštitucionálnej, štrukturálnej a makroekonomickej politiky. Cieľom makroekonomickej politiky presadzovanej vládou SR je dosiahnutie dlhodobo udržateľného ekonomického rastu. „Tento zámer je v súlade so základnými cieľmi Lisabonskej stratégie,“ uvádza sa v správe. Oblasť makroekonomickej stability pokryje prvý Konvergenčný program, ktorý sa zameriava na plnenie piatich konvergenčných kritérií z oblasti verejných financií, cenovej stability, dlhodobých úrokových a stability devízového kurzu slovenskej koruny. Makroekonomickú stabilitu má vláda zabezpečiť znížením deficitu verejných financií do roku 2006 na 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), stabilizáciou dlhového pomeru, znížením miery prerozdeľovania cez verejné financie a zvýšením efektívnosti verejných zdrojov. Makroekonomiku má stabilizovať aj postupné znižovanie odvodového zaťaženia, efektívna fiškálna decentralizácia a vstup do eurozóny v roku 2008, prípadne v roku 2009.

V oblasti zamestnanosti by sa vláda mala snažiť o znižovanie miery nezamestnanosti s dôrazom na štrukturálnu nezamestnanosť, o podporu starších občanov v zamestnaní a o aktívne riešenie problematiky starnutia obyvateľstva. Medzi základné ciele v oblasti vzdelávania patrí najmä zvýšenie kvality a zlepšenie systému všeobecného a odborného vzdelávania, zabezpečenie vyučovania minimálne dvoch cudzích jazykov v základných a stredných školách a príprava legislatívy v oblasti celoživotného vzdelávania. Vo vede a technike bude vláda usilovať o vytvorenie prostredia a rast inovácií a o nové formy nepriamej podpory vedy a techniky. V roku 2010 by mal podľa správy podiel celkových výdavkov na vedu a techniku predstavovať 1,8 % z HDP a podiel výdavkov zo štátneho rozpočtu 0,6 % z HDP.

Medzi ciele vlády v oblasti infraštruktúry, ktoré vyplývajú z materiálu, patria dosiahnutie významné zníženie taríf za prístup k internetu, zabezpečenie pripojenia všetkých škôl v SR na internet. Vláda sa bude tiež snažiť budovať cezhraničné energetické prepojenia a zvýšiť využiteľnosť vybudovaného ropovodu Družba.

V oblasti životného prostredia je cieľom SR dosiahnutie kontroly nad vývojom emisií skleníkových plynov, zosúladiť energetickú politiku SR s politikou EÚ, racionálne využívanie prírodných zdrojov, limitovanie hospodárskeho rozvoja v súlade s prírodným potenciálom a podpora rozvoja kombinovanej dopravy. Európska rada očakáva, že uskutočnenie reforiem zvýši rast HDP v únii v rozpätí od 0,5 – 0,75 % v priebehu nasledujúcich 5 až 10 rokov. Rozšírenie EÚ o krajiny, ktoré dosahujú hospodársky rast okolo 4,5 % HDP, zlepšujú produktivitu práce a podmienky pre investície, vytvára podľa EÚ nové podnety pre hospodársky rast. Vnútorný trh so 450 mil. obyvateľov, z ktorých 300 mil. používa rovnakú menu, môže úspešne využiť tento rastový potenciál. Analýza súčasnej situácie implementácie cieľov stanovených Lisabonskou stratégiou v krajinách EÚ poukazuje na rozdiely medzi tými krajinami ktoré dosahujú relatívne dobré výsledky a tie, ktorých výsledky nie sú uspokojujúce. K prvej skupine patria Dánsko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Veľká Británia. Menej dobré sú výsledky Grécka, Španielska, Talianska a Portugalska. Aj v dosahovaní pokroku je podľa analýzy EÚ situácia v EÚ odlišná. Dosiahnutý pokrok v Belgicku, Francúzsku a Grécku je podľa EÚ relatívne dobrý, zatiaľ čo v Nemecku, Luxembursku, Rakúsku a Portugalsku sklamal.