Podľa zákona musí washingtonská centrálna banka štátoch pri formulovaní a realizovaní monetárnej politiky brať do úvahy tri základné makroekonomické veličiny: Musí sa zasadzovať za čo najnižšiu mieru inflácie v Spojených štátoch; uvážlivo, pokojne a predvídateľne regulovať výšku úrokovej miery a v neposlednom rade nesmie stratiť zo zreteľa boj za čo najnižšiu mieru nezamestnanosti. Cieľ je pritom jednoznačný: Čo najdynamickejší rast hrubého domáceho produktu bez priveľkých hospodársko-politických nerovnováh, bez galopujúceho nárastu spotrebiteľských cien a bez nadmieru veľkého počtu ľudí bez práce – za zachovania optimálnych podnikateľských a spotrebiteľských podmienok v podobe kontinuálne regulovanej a prognózovateľnej výšky úrokovej miery do blízkej a menej blízkej budúcnosti.

13. februára vyjadril prezident americkej ústrednej banky Alan Greenspan pred Kongresom náhľad, že konzumné rozhodovanie v Spojených štátoch v čoraz väčšej miere závisí od zmien výšky akciových kurzov; dokonca podčiarkol, že v omnoho väčšej miere ako od zmien dosiahnutých zárobkov. Išlo o pomerne zásadnú výpoveď, ktorá ozrejmila niektoré nedávne opatrenia washingtonskej centrálnej banky a osvetlila možné menové kroky do budúcnosti.

Čo mal Alan Greenspan konkrétne na mysli?

Prezident washingtonskej centrálnej banky pozoruje s veľkým záujmom vzťah medzi výškou hodnoty účastín a dopadom kurzových výkyvov na reálnu ekonomiku. Pre všetkých ľudí hrá totiž celková veľkosť ich všetkého majetku (vrátane investícií na burze) obrovskú rolu. Vkladanie peňazí do účastín poskytovalo nemálo Američanom v uplynulých rokoch dodatočné príjmy, pretože akcie na Wall Street stúpali takmer bez prestávky. Takýto „pozitívny majetkový efekt“ bol pre absolútnu väčšinu Američanov popudom pre spotrebiteľské nákupy. Týmto sa zvyšoval agregovaný dopyt – firmy mohli v dôsledku konzumnej expanzie viac vyrábať, mohli rozširovať jestvujúce a investovať do nových prevádzok a zamestnávať viac ľudí. Rastúce kurzy boli teda jedným z dôvodov zvyšujúceho sa hrubého domáceho produktu a poklesu miery nezamestnanosti v Spojených štátoch.

Už niekoľko mesiacov sme však na new-yorskej burze svedkami opačného javu: Nieto vari spoločnosti, ktorá by nebola otriasaná poklesom akciového kurzu. V našom prípade to znamená, že zníženie hodnoty účastín má za následok „negatívny majetkový efekt“. Američania sú konfrontovaní so znižovaním hodnoty akciového portfólia. Chýbajú „peniaze navyše“, s ktorými viac-menej rátali pri kúpe príslušných akcíi. Toto vedie – logicky – k poklesu spotrebiteľských výdavkov. Dôsledok? Firmy predávajú menej výrobkov, zatvárajú neefektívne prevádzky (resp. nerozširujú existujúce a neinvestujú do nových) a prepúšťajú pracovníkov. Rast hrubého domáceho produktu sa spomaľuje, miera nezamestnanosti sa zvyšuje. Ak by súkromní akcioví investori dospeli dokonca k presvedčeniu, že prepad hodnoty účastín je predzvesťou hospodárskej recesie, potom by ešte viac obmedzili konzumné výdavky, čo by len posilnilo negatívnu burzovú tendenciu – a tým aj nepriaznivú situáciu v reálnej ekonomike.

Americkí národohospodárski odborníci zistili v empirických štúdiach, že medzi akciovými kurzami a spotrebiteľskými výdavkami existuje ľahko pozitívny súvis: Ak stúpajú kurzy, následne sa zvyšuje (okrem iného) konzumný dopyt – aj keď nie v pomere 1:1. (Veď zmyslom súkromného investovania do účastín je predovšetkým nadobudnúť strategickú finančnú istotu; do dôchodku. Preto väčšina akcionárov vkladá peniaze na burzu z dlhodobého hľadiska – najmä prostredníctvom akciových fondov.) A naopak: Ak kurzy klesajú, potom sa znižuje aj ochota občanov vydávať viac peňazí na spotrebiteľské účely.

Podobnú argumentáciu možno pozorovať aj ohľadom dopadu výšky akciových kurzov na podnikovú sféru. Ak firmy považujú klesajúce kurzy za predzvesť hospodárskej recesie, potom sa v prvom rade rozhodnú znížiť investičné aktivity. Následok je podobný ako v konzumnej sfére: pokles rastu, stagnácia alebo znižovanie hrubého domáceho produktu, ako aj stúpanie miery nezamestnanosti. Navyše, prepad kurzu má u mnohých firiem negatívny dopad, lebo sa zdražuje získavanie dodatočných finančných prostriedkov na finančných trhoch – vlastné účastiny slúžia nezriedka buď ako efektívna „mena“ pri fúziach a preberaní iných akciových spoločností, ako úverová záloha či ako istina. Dochádza teda k nepriaznivej reťazovej reakcii: Utlmené investičné firemné aktivity, podmienené strachom z hospodárskej recesie, vedú k poklesu podnikového zisku. Tento má zase za následok zníženie akciového kurzu. Hodnota účastí je pritom veľmi často „akvizičnou menou“ alebo podmienkou pre získavanie nových podnikových úverov. Ak firmy nezískajú kredity, nemôžu rozvíja svoje aktivity – ďalej obmedzujú investície, ďalej klesá kurz akcií a tak ďalej a tak tak dokola. Východiskom z núdze je zníženie úrokovej miery ústrednou bankou, čiže všeobecné zlacnenie úverov a tým uľahčenie získavania nových firemných úverov.

Načrtnuté ekonomické súvislosti dopadu výkyvov hodnoty účastín na správanie sa spotrebiteľov a spoločností vysvetľuje pozadie nedávnych vyhlásení Alana Greenspana pred Kongresom. Washingtonská ústredná banka sa v monetárnej politike neorientuje – samozrejme – výlučne podľa stavu hlavných burzových indikátorov: Dow Jones Industrial Average (indexu 30 najväčších amerických priemyselných a technologických gigantov) a Nasdaq Composite (indexu vyše 5500 info-technologických akciových spoločností). Ale: V čoraz väčšej miere berie ohľad na situáciu na new-yorskom burzovom parkete. Mnohí pozorovatelia burzového diania vidia dôvod prekvapujúceho zníženia úrokovej miery americkou centrálnou bankou začiatkom tohto roku práve v poklese dominantného burzového barometra „novej ekonomiky“ Nasdaq Composite, ktorý sa dlhé mesiace nachádza v neradostnom stave. Alan Greenspan mal očividne strach pred nepriaznivými následkami prepadu internetovských kurzov na reálnu ekonomiku – tomuto chcel zabrániť práve znížením úrokovej miery.

Ako vidno, burzoví augurovia musia pri prognózovaní opatrení centrálnej washingtonskej banky brať do úvahy ďalší faktor: majetkový efekt výkyvov akciových kurzov na reálnu ekonomiku.