ČLÁNOK




Majetkové hodnoty len s prospektom investície
13. februára 2002

Zákon o cenných papieroch a investičných službách, ktorý platí od začiatku tohto roka nepriamo upravuje pôsobenie inštitúcií, ktoré zhromažďujú finančné prostriedky bez licencie. Finančné noviny oslovili generálneho riaditeľa sekcie finančného trhu Ministerstva financií SR Františka Palka, ktorý bol garantom zákona.

– Existuje spôsob, ktorý sa stane nelicencovaný subjekt regulovaný zákonom o cenných papieroch?
Zákon o cenných papierov a investičných službách označuje osoby, ktoré zhromažďujú peňažné prostriedky od verejnosti na účely podnikania alebo inej zárobkovej činnosti pojmom vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt. Často sa o týchto osobách hovorí ako o nebankových subjektoch, pričom tento pojem nie je správny, pretože ich činnosť nie je možné porovnávať len s činnosťou bánk, ale aj s činnosťou ďalších finančných inštitúcií, a to predovšetkým so subjektami kolektívneho investovania. Medzi vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt však nepatria napríklad banky, poisťovne, doplnkové dôchodkové poisťovne a ďalšie profesionálne inštitúcie, ktoré podnikajú na základe osobitných zákonov. Dôležitým momentom nového zákona je, že vyhlasovatelia verejnej ponuky majetkových hodnôt môžu ponúkať majetkové hodnoty len vtedy, keď zverejnili prospekt investície, pričom tento prospekt schvaľuje Úrad pre finančný trh. Tieto subjekty však v žiadnom prípade nesmú získané prostriedky použiť na poskytovanie úverov a pôžičiek.

Terajšia právna úprava teda stanovuje presné pravidlá podnikania týchto subjektov a ustanovuje aj orgán dohľadu nad týmito subjektami, ktorým je Úrad pre finančný trh. Ani dnešná úprava však neustanovuje garančné schémy, ktoré poznáme v prípade ochrany vkladov v bankách v podobe Fondu ochrany vkladov alebo v prípade ochrany investičných nástrojov, ktoré budú spravované obchodníkom s cennými papiermi v podobe Garančného fondu investícií, ktorý bude založený v tomto roku.

Je teda dôležité, aby si klienti vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt uvedomili, že aj v prípade dnešnej právnej úpravy znášajú riziko zo zmarenia investície sami, teda že nebude existovať garančná inštitúcia, ktorá im vráti investované prostriedky v prípade ak vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt skrachuje a nebude schopní si splniť záväzky voči klientom. Tieto subjekty sú totiž alternatívou oproti profesionálnym finančným inštitúciám, akými sú napríklad banky alebo obchodníci s cennými papiermi a nikdy teda nebudú predstavovať takú mieru ochrany investícii ako spomínané profesionálne finančné inštitúcie, ktoré pôsobia na Slovensku v súlade s medzinárodnými štandardami obozretného podnikania, ktoré sú dané smernicami Európskej únie a ďalšími medzinárodnými normami.

– Čo má obsahovať prospekt investície?
Prospekt investície predstavuje súbor informácií, ktoré sú potrebné z hľadiska rozhodovania investora, či využije služby, ktoré ponúka konkrétny vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt. Jeho obsah tvoria údaje, ktoré charakterizujú vyhlasovateľa z hľadiska jeho identifikácie. Medzi tieto údaje patria štandardné informácie, ako napríklad obchodné meno vyhlasovateľa, dátum jeho vzniku, právna forma, predmet jeho podnikania, základné identifikačné údaje osôb, ktoré sú členmi štatutáreho orgánu, dozornej rady a vedúcich zamestnancov, ale aj údaje o osobách, ktoré vlastnia daného vyhlasovateľa, ako aj údaje o firmách, s ktorými je vyhlasovateľ majetkovo prepojený. Okrem toho, prospekt investície obsahuje aj špeciálne údaje, ako je napríklad zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje, ako aj trhový podiel vyhlasovateľa na trhu, v ktorom podniká.

Prospekt sa ďalej zameriava na údaje o majetkových aktívach, ktoré vyhlasovateľ plánu nadobudnúť z prostriedkov získaných na základe verejnej ponuky, ako aj na údaje, ktoré charakterizujú vyhlasovateľa z hľadiska jeho finančnej situácie. Vyhlasovateľ bude musieť v prospekte zverejniť aj strategické zámery jeho podnikateľskej činnosti a ďalšie informácie, na základe ktorých sa bude môcť investor zodpovedne rozhodovať, či zverí usporené peniaze týmto subjektom alebo využije služby finančných inštitúcií, ktoré predstavujú vyššiu mieru ochrany, ako vyhlasovatelia verejnej ponuky majetkových hodnôt.

– Ako sa investori oboznámia s informáciami o vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt?
Vyhlasovateľ zverejní prospekt investície v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou, uverejňujúcou burzové správy alebo bezplatne sprístupni prospekt v písomnej forme vo svojom sídle. Ak sa rozhodne pre zverejnenie prospektu vo svojom sídle, musí to oznámiť aj v tomto prípade v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou, ktorá uverejňuje burzové správy. Prospekt investície môže vyhlasovateľ zverejniť až vtedy, keď ho schváli Úrad pre finančný trh. Okrem toho, vyhlasovateľ si musí plniť aj ďalšie informačné povinnosti, ktoré poskytnú verejnosti komplexný obraz o jeho bonite, a to najneskôr do dvoch mesiacov po skončení kalendárneho polroka je povinný uverejniť polročnú správu a najneskôr do piatich mesiacov po uplynutí kalendárneho roka uverejniť ročnú správu. Tieto správy je vyhlasovateľ poviný poskytnúť verejnosti na nahliadnutie. Zároveň je vyhlasovateľ povinný zverejniť zmeny vo svojej finančnej situácii alebo iné skutočnosti, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na plnenia jeho záväzkov voči klientom.

– Dokedy musí predložiť vyhlasovateľ prospekt investície Úradu pre finančný trh?
Prospekt investície predkladá vyhlasovateľ Úradu pre finančný trh predtým, ako uskutoční vyhlasovateľ verejnú ponuku prostriedníctvom zverejnenia prospektu investície. To znamená, že do schválenia prospektu úradom nesmie byť prospekt alebo akékoľvek oznámenia, plagáty a ďalšie dokumenty, ktoré obsahujú verejnú ponuku majetkových hodnôt zverejnené.

– Aké sú sankcie za to, že niekto neposkytne prospekt?
Prospekt investície je spôsob, ako možno uskutočniť verejnú ponuku majetkových hodnôt, jeho zverejnenie je teda podmienkou pre začatie činnosti vyhlasovateľa. Ak osoba začne zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na účely podnikania alebo inej zárobkovej činnosti a nezverejnila prospekt investície, ktorý podlieha schváleniu Úradu pre finančný trh, dopúšťa sa trestného činu nedovoleného podnikania, čo je potom predmetom šetrenia orgánov činných v trestnom konaní. Dokazovanie tohto trestného činu bude v podmienkach terajšej právnej úpravy jednoduchšie, pretože zákon o cenných papieroch a investičných službách ustanovuje presné pravidlá, na základe ktorých možno v tejto oblasti podnikania pôsobiť.

Zákon pamätá aj na to, keď vyhlasovateľ porušuje povinnosti, ktoré mu stanovuje zákon o cenných papieroch a investičných službách. Vtedy môže Úrad pre finančný trh určiť vyhlasovateľovi nielen pokutu a to až do výšky 20 mil. Sk, ale môže zakázať vyhlasovateľovi predaj majetkových hodnôt.

– Ako sa dajú kontrolovať informácie v prospekte investície dozorom a či môže UFT kontrolovať súlad informácií v prospekte s realitou?
Úrad pre finančný trh posudzuje úplnosť informácií, ktoré sú predmetom prospektu investície. Ak prospekt neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, úrad prospekt neschváli a osoba tak nemôže vyhlásiť verejnú ponuku majetkových hodnôt, čo znamená, že nemôže v tejto oblasti pôsobiť. Úrad tiež kontroluje, či pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré sa týkajú identifikačných údajov vyhlasovateľa a oprávnenosti osôb, ktoré podpísali prospekt investície. Povinnosťou úradu však nie je skúmať, či ďalšie údaje prospektu zodpovedajú realite, ak však zistí, že údaje nie sú správne, prospekt neschváli. Vyhlasovateľ má však zo zákona zakázané uvádzať informácie o budúcom zhodnotení peňažných prostriedkov, ktorého dosiahnutie nemožno predpokladať.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

23. 11. 2020

USD 1,190 0,004
CZK 26,311 0,029
GBP 0,889 0,005
HUF 360,210 0,710
CAD 1,553 0,005

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS