ČLÁNOK




Lovci talentov
17. januára 2003

Na výstave mobilnej komunikácie vo februári minulého roku vo francúzskom Cannes jeden z najznámejších svetových producentov Nokia predstavil možnosti bezdrôtového systému budúcej generácie, ktorý je schopný plne využívať nimi vyvinutú tzv. All-IP architektúru. Ide o softvér, ktorý umožní mobilným sieťam prenášať hlas a dáta – od máp a tabuliek cez fotografie až po video – na aparát vreckového formátu pri rýchlostiach konkurujúcich výkonným internetovým prepojeniam. Zatiaľ čo šéfovia prijímali uznanie, vnútornú satisfakciu v tichosti pociťovali najmä zamestnanci firmy z budapeštianskeho výskumného centra, v ktorom pracuje takmer 400 špičkových programátorov.

Rast pridanej hodnoty

Nejde o jediný prípad využívania mozgového potenciálu strednej a východnej Európy (SVE). Prílev nových investícií západných spoločností po páde Berlínskeho múra pre kandidátske krajiny na vstup do Európskej únie (EÚ) v roku 2004 bol a je životne dôležitý. Bez nich by sa k nim sotva dostali špičkové technológie a nebolo by možné preniknúť na svetové trhy, ktoré vytvorili potenciál pre rast životnej úrovne.

Investičné prostredie sa však mení. Mzdy rýchlo rastú, čo znamená, že podiel hodnoty výroby a montáže v ekonomikách kandidátskych krajín neustále klesá. Staré ekonomické pravdy však učia, že rast nominálnych (peňažných) miezd musí sprevádzať rovnako dynamický rast produktivity práce. Inak dochádza k vytváraniu inflačných tlakov a oslabovaniu domácej meny. Po celom regióne SVE tak ekonómovia a oficiálni predstavitelia opakujú tú istú mantru: „Musíme zvýšiť hodnotový reťazec.“ Inými slovami – pridanú hodnotu.

Krajiny SVE majú potenciál ísť týmto smerom. Vzdelanie, zvlášť vo vede a matematike, bolo aj v socialistickej ére na veľmi dobrej úrovni a v niektorých štátoch bol hodnotný výskum a vývoj vo viacerých oblastiach. Aj vďaka tomu v Maďarsku zakotvili s výskumnými laboratóriami Nokia a Ericsson, Siemens a Honeywell zase pôsobia v Českej republike. Rovnako aktívne sú aj farmaceutické spoločnosti. Glaxo-SmithKline zamestnal špecialistov v Poľsku, Novartis zase prišiel s ponukou kúpiť slovinský Lek, sčasti pre výskumný potenciál tejto firmy.

Otázna udržateľnosť

Náklady na výskum a vývoj sú v SVE – podobne ako výrobné náklady – nižšie ako na Západe. To však hrá stále menšiu úlohu pri rozhodovaní, kam investovať pri budovaní výskumných centier, a nákladová medzera medzi Východom a Západom sa neustále znižuje. Podľa slov Rista Enbuska, šéfa výskumného centra fínskej Nokie v Maďarsku, softvéroví inžinieri zo SVE sú už len o 10 až 20 percent lacnejší ako ich kolegovia v západnej Európe. Ide o veľa a stratégia, ktorú hi-tec spoločnosti prijali v tejto oblasti, je značne odlišná od „žmýkajúceho“ prístupu k výrobe. „Nie je to o lacnej pracovnej sile, ale o kvalitných inžinieroch,“ hovorí R. Enbusko.

Podstatné je, aby krajiny SVE dokázali tento trend aj udržať. Niektorí sa však na budúcnosť pozerajú s obavami. Jan Svejnar, pôvodom z Česka, v súčasnosti profesor obchodnej ekonómie a verejnej politiky na univerzite v americkom Michigane tvrdí, že zatiaľ čo v poslednej dekáde väčšina odvetví krajín SVE už prešla reštrukturalizáciou, školstvo sa ocitlo na vedľajšej koľaji. Výsledkom je, že najlepší učitelia odchádzajú do zahraničia alebo do súkromnej sféry. „Nie je to však len o nedostatku peňazí, ale aj o nedostatku konkurencie,“ hovorí J. Svejnar. „Mohutnejšia akreditácia zahraničných a súkromných univerzít by znepokojila predstaviteľov štátnych univerzít. Bola by to však malá cena za to, aby záujem zahraničných firiem o ľudí zo strednej a východnej Európy neustal,“ dodáva.

Ďalšie skutočnosti

Zahraničné spoločnosti sa však pri zvažovaní investícií nepozerajú len na potenciál ľudí v danej oblasti, ale hodnotia celkové ekonomické prostredie. Krajiny SVE zaznamenávajú niekoľko pozitívnych javov, nevyhli sa však ani možným hrozbám.

Pozvanie a pričlenenie k EÚ nepochybne vytvorí priaznivejšie podnikateľské prostredie. Podľa skúseností Českej republiky, Maďarska a Poľska po pozvaní do NATO v roku 1999 podstatne klesol tzv. sovereign risk (ohodnotenie rizika držby cenných papierov zahraničných vlád), ktorý posudzujú ratingové agentúry. Oficiálne členstvo by malo dať tomuto trendu ďalší impulz.

Čo však robí vrásky na čele ekonómom, je podstatné zhodnocovanie mien kandidátskych krajín. „Problémom je, že okrem nevyhnutného a pozitívneho zhodnocovania mien, ktoré odráža rýchlejší rast produktivity v porovnaní s kľúčovými krajinami EÚ, sú tu dva ďalšie faktory, ktoré na to vplývajú – nesprávne hospodárske politiky snažiace sa o rýchle zavedenie eura a príliš euforická reakcia finančných trhov,“ tvrdí Gyorgy Suranyi, šéf výboru riaditeľov ústrednej európskej investičnej banky (CEIB).

Zdroj: CNN, Financial Times


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

20. 6. 2024

USD 1,072 0,003
CZK 24,898 0,012
GBP 0,845 0,001
HUF 397,390 1,050
CAD 1,470 0,004

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS