ČLÁNOK




Lov na expertov pokracuje
12. apríla 2003

Megainvestície do informacných a komunikacných technológií vyvolali ich prudký rozmach. Tvár svetovej ekonomiky menia najmä pocítacové technológie. Pozitívne ovplyvnujú efektivitu, ziskovost a produktivitu práce národných ekonomík.

Rozmach informacných technológií priniesol aj významné výsledky pri liecení najväcšej súcasnej choroby sveta, nezamestnanosti. Úspechy USA sa zároven stali stredobodom záujmu všetkých ekonomicky vyspelých krajín sveta. Súcasne nastal obrovský dopyt po pocítacových expertoch, programátoroch a dalších odborníkoch ovládajúcich špickové technológie. Na rozbehnutý vlak by co najrýchlejšie malo naskocit aj Slovensko. Otázka znie: Ako, ked húfne odchádzajú do vyspelého zahranicia, ktoré im ponúka omnoho lepšie financné ohodnotenie a prácu v podnikoch s najmodernejšou technikou?

Prebudenie Európy

Velké precitnutie prežíva v tomto smere najmä Velká Británia a Nemecko. V roku 2000 v oboch krajinách zistili, že im chýbajú desattisíce odborníkov na informacné technológie, najmä programátorov. V celej Európe sa ich nedostatok odhaduje na 350-tisíc.

V tom istom roku Briti spustili rozsiahlu kampan, do ktorej sa aktívne zapojila aj královná Alžbeta. Predseda vlády Tony Blair zatrúbil na poplach a jeho kabinet dodnes prijíma významné opatrenia, ktoré majú jeden spolocný ciel – vytvorit viditelné ekonomické a právne prostredie na velké investície do odvetvia informacných technológií.

Rovnaké poplašné správy zazneli na otvorení veltrhu informacných technológií CeBIT v roku 2000 v Hannoveri. Nemecký kancelár Gerhard Schröder odbornej verejnosti a vládnym i podnikatelským kruhom oznámil, že Nemecko dramaticky zaostáva za mnohými ekonomicky vyspelými krajinami sveta. Chýba mu najmenej 75-tisíc a možno až 100-tisíc odborníkov v odvetviach informacných technoló-gií, v prvom rade programátorov. Súcasne stanovil úlohu získat v krajinách strednej a východnej Európy, prípadne v Indii, približne 30-tisíc kvalifikovaných špecialistov.

Nemecká vláda v máji 2000 prijala celý súbor opatrení na komplexné riešenie vzniknutej situácie. Na spracovaní návrhu uznesenia vlády sa podielali najmä ministerstvá školstva, práce a sociálnej starostlivosti, hospodárstva a vnútra. Pripravili agendu na hladké vystavovanie tzv. zelených kariet pre zahranicných odborníkov.

Súcasne s „nákupom odborníkov“ vyhlásila nemecká vláda program rozsiahlych investícií do školstva. V spolupráci s významnými firmami chce kabinet rozšírit pocet študijných kapacít na všetkých stupnoch výucby informacných technológií. Iniciatívu vlády podporujú priemyselné kruhy a znacná cast odbornej verejnosti.

Ciel: expanzia na trhy

Na získaní pocítacových odborníkov zo strednej a východnej Európy majú eminentný záujem najmä nemecké pobocky velkých firiem, ktoré plánujú expanziu na perspektívne trhy.

V roku 2000 preto nemecká vláda rozhodla a zavedení tzv. zelených kariet pre programátorov, špecialistov na zriadovanie ci správu databánk a pre špickových pocítacových odborníkov zo štátov mimo Európskej únie. Vdaka zjednodušeniu formalít získalo už v roku 2000 pracovné povolenie a potrebné víza s pätrocnou platnostou približne 20-tisíc osôb.

Nemecká idea získavania cudzích expertov sa líši od praxe v USA. Americká originálna Zelená karta dáva záujemcovi jasnú vyhliadku na trvalý pobyt, dokonca aj na získanie štátneho obcianstva. Iniciatívu spájanú s menom nemeckého kancelára Gerharda Schrödera ovplyvnili vnútropolitické dôvody. Špecialistom mimo krajín EÚ nedáva právo vziat so sebou rodinu. Okrem toho je špickový odborník bez jednoznacnej šance získat povolenie na trvalý pobyt.

Iniciatíva evidentne smeruje len k preklenu-

tiu súcasného kritického nedostatku vysoko kvalifikovaných pracovných síl v odbore. Obmedzenia údajnej „velkorysosti“ nemeckej vlády majú svoj ciel: stlmit odpor odborov a širokej verejnosti, ktorá je coraz citlivejšia na rastúci pocet cudzincov v krajine.

Nábor cez internet

Nemecké podniky majú o posily z Východu velký záujem. Odborníkov v zahranicí môžu podla nového uznesenia ministra práce Waltera Riestera oslovovat od 1. júna 2000 nemecké firmy priamo v mieste ich súcasného pôsobenia. Najviac na to využívajú internet. Mnohé nemecké firmy vyhlasujú na svojej domovskej stránke nábor. Záujemcovia odpovedajú e-mailom.

Odpovede uchádzacov odovzdávajú nemecké firmy Spolkovému úradu práce, ktorý ich podrobne preveruje. Úrad napríklad zistuje, ci odborník s ponúkaným profilom nefiguruje medzi nezamestnanými špecialistami v Nemecku alebo v iných krajinách EÚ. Overovanie trvá spravidla niekolko pracovných dní. V prípade súhlasu Spolkového úradu práce dostane schválený uchádzac na nemeckom velvyslanectve vo svojej vlasti vízum s casovo obmedzeným pracovným povolením.

Tamojšia CDU z debát okolo udelovania zelených kariet urobila v roku 2002 jednu z predvolebných tém. Jej ústredné heslo znelo: „Vzdelanie namiesto pristahovalectva!“ Predseda Spolkového zväzu nemeckých zamestnávatelov Dieter Hunt je však proti. Podla neho jediné správne riešenie problému spocíva v tom, že Nemecko na jednej strane posilní výchovu vlastných odborníkov a paralelne sa pokúsi co najrýchlejšie získat v cudzine pocítacových expertov, ktorí mu dnes velmi chýbajú.

Kancelár G. Schröder sa prednedávnom intenzívne radil so šéfom nemeckého zastúpenia nadnárodného koncernu IBM Erwinom Staudtom. Podla jeho dodatocnej interpretácie jemu ani kancelárovi vôbec nešlo o indických ci pakistanských odborníkov, ako opakovane tvrdili médiá, ale najmä o špecialistov z Ceska, Polska, Madarska a Slovenska. Záujem je aj o vynikajúcich odborníkov z Ruska a Ukrajiny.

Dobrý kšeft

IBM rovnako ako ostatné vedúce spolocnosti v informacných technológiách uvažujú takto: najprv do Nemecka pritiahneme potrebný pocet špickových špecialistov, zdokonalíme si ich na svoj obraz a po niekolkých rokoch ich za obojstranne výhodných podmienok postavíme do vedenia našich filiálok v materskej krajine dotycného experta. Uloveného experta „šlachetná“ firma v konecnej inštancii dokonale využije. Najprv jej svojou prácou pomôže v terajšej akútnej núdzi, pretože jej chýbajú cerstvé hlavy na efektívny výskum a vývoj v centrále. Potom jej zároven poslúži vo firemnej ofenzíve na východné trhy.

V Nemecku sa dokonca rozbehol trh so zelenými kartami. Mnohé podniky ich kupujú na dražbe. Vdaka tomu sa víza s pracovným povolením dostávajú k správnemu adresátovi. Firma, ktorá je ochotná najviac zaplatit, vzácnych expertov potrebuje najviac.

Hor sa na Západ!

Bolo by naivné si mysliet, že nastane elektronický Klondike, ktorý caká na tradicných slovenských vševedov. Nie všetkým totiž nemecký raj otvorí pohostinnú náruc. Uplatnenie nájdu najmä pocítacoví technici a programátori a najmä ludia použitelní v najaktraktívnejších odboroch. Sú nimi predovšetkým špecialisti na vývoj internetových aplikácií a obslužných programov, odborníci na UNIX a Linux a experti v odbore telekomunikácií.

Najvhodnejšími kandidátmi sú študenti vysokých škôl technického zamerania, teda znalci príslušnej problematiky, ktorí sa vedia orientovat v najmodernejších technológiách. Sú dynamickí a schopní rýchlo sa prispôsobit meniacim podmienkam. Ide väcšinou o ludí s potrebnou jazykovou kvalifikáciou, ktorá dnes patrí ku schopnostiam zvyšujúcim šancu na úspech vo svete.

Hoci to možno znie cudne, záujem je obcas aj o veteránov. Prejavilo sa to pri nedávnej horúcke okolo príprav na prechod pocítacových sústav do roku 2000. Prípravy ukázali akútnu potrebu „pocítacových dôchodcov“, ludí ovládajúcich programovacie jazyky z pocítacového dávnoveku ako COBOL, FORTRAN a pod. Napriek invázii aplikácií založených na systéme Windows využívajú velké systémy v bankách a nadnárodných koncernoch v mnohých prípadoch ešte stále vlastné špeciálne programy fungujúce na iných, pomerne starých operacných systémoch.

Kvalifikácia a povest slovenských programátorov do znacnej miery tažila zo situácie z predchádzajúcich rokov, ked boli velmi obmedzené možnosti dostat sa ku špickovej technike. Co chýbalo hardvérovej stránke, sa v mnohých prípadoch muselo riešit softvérovo, ciže úpravou programov ci vývojom nových aplikácií. Cas, ked každý bit ušetreného miesta vdaka starostlivo premyslenej funkcii bol velmi cenný, prinútila slovenských programátorov tvorit velmi úsporný a inteligentný softvér.

Ak sa prejdeme po kanceláriách alebo závodných jedálnach firiem Siemens, Bosch, AEG a iných zistíme, že zdaleka nie všetci pracovníci, s ktorými sa tu stretneme, sú klasickí nordickí hrdinovia. Vo vývojových laboratóriách týchto firiem pôsobí rad špickových odborníkov z Indie, Pakistanu, Cíny a pod., ktorí sú všeobecne známym rezervoárom matematických talentov a vynikajúcich programátorov. To už však ovela skôr zistili Americania, ktorí do svojich výskumných centier nakupujú šikovné mozgy. Tento fakt nepochybne spôsobil nepríjemné prebudenie Európanov, ktorí odrazu zistili, že náskok zaoceánskych konkurentov sa zväcšuje viac, než je únosné.

Informacné technológie liecia nezamestnanost

Doterajšie pozitívne výsledky rozvoja informacných technológií naznacujú, že práve tadial vedie cesta k zníženiu chronicky vysokej nezamestnanosti v Nemecku. Celkový obrat informacných technológií v roku 1999 po prvý raz prekrocil tri bilióny mariek.

Rozvoj odvetvia informacných technológií za posledné tri roky vytvoril pracovné príležitosti pre stotisíc osôb. V roku 2002 mala nezamestnanost klesnút o dalších 200-tisíc osôb. V priebehu dalších dvoch rokov sa vdaka investíciám do odvetvia informacných technológií plánuje vytvorit 350-tisíc nových miest.

Telekomunikacná spolocnost Deutsche Telekom sa zaviazala zapojit zadarmo na internet všetkých 44-tisíc nemeckých škôl a polovicu z nich bezplatne vybaví pocítacmi. V úlohe sponzorov vystupujú aj dalšie velké firmy, ktoré si jasne uvedomujú, že vyhlásený revolucný skok možno v odvetviach informacných telekomunikacných technológií dosiahnut iba v úzkej spolupráci vlády a podnikatelov.

Pre Slovensko prinášajú tieto správy prevažne pozitívne podnety. Zaiste hrozí odlev mozgov. Obrana by mala pôsobit ofenzívne, proexportne. Nadviazat možno napríklad na potenciálny akvizicný nástup našich firiem na nemecký trh. Napríklad špickové slovenské softvérové firmy by dokázali spracovaním objednávok nemeckých spolocností a dodávkou finálnych produktov do Nemecka vyriešit problém chýbajúcich zhruba 5 000 odborníkov z oblasti informacných technológií.

Zostanú Slováci doma?

Bolo by to dobré, informáciu totiž možno predat velakrát

Vyspelé krajiny pritahujú a môžu zaplatit odborníkov z menej vyspelých štátov. Je to však tragédia? Ešte nie, ale o niekolko rokov môže vzniknút vážny problém. Sloven-sko zatial žije v ére priemyselnej spolocnosti. Krajiny vyrábajúce priemyselné produkty sú však na tom lepšie ako polnohospodárske, ktoré vyrábajú iba potraviny. Priemyselná spolocnost sa však vo vyspelých krajinách nezadržatelne mení na informacnú.

Tieto štáty produkujú nový, velmi potrebný a drahý tovar: informácie. Krajiny, ktoré zavedú a zdokonalia výkonné informacné technológie, budú diktovat zvyšku sveta. Pritiahnu schopných ludí z menej vyspelých oblastí a stanú sa neskutocne bohatými.

Informácia má totiž jedinecnú vlastnost. Kto ju raz vytvorí, môže ju mnohokrát predat. Nieco podobné s priemyselným podnikom urobit nemožno. Je preto nesmierne dôležité, ci Slovensko bude informácie produkovat alebo kupovat od iných. V prvom prípade sa staneme vyspelou krajinou, v druhom prípade len novodobou banánovou republikou, ktorá bude závislá od toho, ci si jej banány (ciže priemyselné výrobky) kúpia informacne vyspelé štáty sveta.

Úlohou dna je preto udržat na Slovensku co najviac mozgov. Co by sa malo zlepšit, aby napríklad špickoví experti z oblasti informacných telekomunikácií zostali na Slovensku?

Manažér pre oblast telekomunikácií a high technológií spolocnosti Accenture Slavomír Baca vidí jednu z prícin odchodu slovenských mozgov v ich slabej motivácii. Podla neho len málo firiem na Slovensku dokáže ohodnotit pracovníka v širokej škále motivacných prostriedkov, kde zvycajne platové ohodnotenie tvorí významný rozhodovací faktor najmä v prípade absolventov škôl. „Motivacný mechanizmus je však ovela komplexnejší.

Rozhodovanie o prípadnom odchode do zahranicia môže skomplikovat možnost neustáleho vzdelávania, práca pre zaujímavú firmu v zaujímavom prostredí, väzba na rodinné zázemie a okruh dobrých priatelov,“ hovorí S. Baca. V tomto smere by pomohol aj dobre plánovaný a riadený rozvoj budovania informacných technológií. „Napríklad vo vládnom sektore môže priniest niekolko zaujímavých projektov, ktoré dokážu pomocou primeraných nákladov posunút informatizáciu spolocnosti dalej a udržat, resp. vychovávat odborníkov doma.“

Strata kontaktu

Medzi vážne príciny odchodu slovenských mozgov do zahranicia patrí blízkost nemeckého a rakúskeho trhu, podobná kultúra krajiny a jej vysoký stupen informatizácie. Odchodu vysokokvalifikovaných odborníkov do zahranicia zabránit nemožno. Ide vždy o osobné rozhodnutie a individuálnu zodpovednost každého jednotlivca. Riaditel výpoctového strediska SAV Jaroslav Bobovský sa nazdáva, že odchod špickových kapacít do cudziny vo velkej miere spôsobuje aj nedostatocné vybavenie našich vedcov výpoctovou technikou.

„Bez výkonnej výpoctovej techniky sme stále viac závislí od zahranicných projektov. Napríklad naši geofyzici si môžu výpocty pripravit, ale uskutocnit ich musia na pocítaci v Nórsku. Lenže potom ich výsledky nie sú len výsledkami slovenských vedcov, ale aj ich nórskych kolegov,“ hovorí J. Bobovský.

Ak bol niekto na zahranicnom študijnom alebo pracovnom pobyte, zvykne si na tamojšie technické vybavenie. Vráti sa a túži po podobných podmienkach. Ak ich na Slovensku dlhšie nenachádza, casto sa odstahuje na Západ, resp. do súkromnej firmy. Slovensko prichádza o šikovného cloveka, ktorý so slovenskou vedou stráca kontakt, až napokon s nou nemá nic spolocné. Tento trend môže mat vážne dôsledky.

„V industriálnej spolocnosti štáty vyrábajúce priemyselné produkty diktujú polnohospodárskym krajinám. V informacnej spolocnosti budú krajiny, produkujúce nové informácie a poznatky diktovat priemyselným štátom. Ludia, ktorých sme si vychovali doma, pracujú casto pre cudzincov. Vychovat si nových trvá niekolko rokov,“ pokracuje J. Bobovský.

Pracovníci bankového zúctovacieho centra hovoria, že zmeny, ktoré nastanú v informatizácii spolocnosti v najbližších rokoch, si dnes nevieme poriadne predstavit. Spojené štáty to pochopili ako prvé. Vdaka štátnej podpore vybudovali informacnú infraštruktúru, umožnujúcu velmi efektívnu komunikáciu medzi podnikatelskými subjektmi, ktoré získavajú okamžitý prehlad o dopyte a ponuke iných firiem. V elektronickej podobe si vymienajú takmer všetky dokumenty: faktúry, dodacie listy, objednávky atd., cím dosahujú významnú úsporu nákladov. Elektronická výmena dokumentov bola donedávna zaujímavá len pre velké podniky. Jej najnovšie technológie, založené na využívaní internetu, sú podstatne lacnejšie, cím otvárajú nové možnosti malým a stredným podnikom.

Razantný nástup informacných technológií v celej Európe, najmä v Nemecku a vo Velkej Británii, velí k rovnako rýchlemu a úcinnému nástupu aj v krajinách strednej Európy.

Odborníci radia

V rámci východnej Európy je velký záujem práve o Slovákov. Jednak preto, že zarábajú menej ako ich ceskí ci madarskí kolegovia, a jednak preto, že ich

možno skôr presvedcit. Rozhodujúcim stimulom však je ich vysoká kvalita.

Okrem slovenských informatikov sa crtá príležitost pre dalšiu skupinu ludí. Pre tých, ktorí sa zorientovali v situácii a založili agentúry sprostredkujúce informatikom prácu v zahranicných firmách. Tento biznis sa rozvinul už v roku 2000, ked Nemecko zacalo vydávat východným informatikom zelené karty.

„Slováci sú velmi šikovní, ale akosi málo samostat-ní,“ hovorí Peter Vidovic, riaditel agentúry EjobGlobal. „Sú radi, ked vybavíme všetko za nich a oni len podpíšu pracovnú zmluvu. Dokonca im vieme vybavit, aby predstavitelia zahranicnej firmy prišli na pohovor k nám do Bratislavy. Je až neuveritelné, ked aj takí odborníci, ktorí už sú v zahranicí a chcú si nájst novú prácu, sa odniekial z Nemecka opät obrátia na nás v Bratislave.“

Podla P. Vidovica je najväcší záujem o prácu v Nemecku a Rakúsku (konkrétne vo Viedni), prípadne vo Velkej Británii. Malo by to svedcit o tom, že Slováci majú pevný vztah k rodnej krajine a nechcú odchádzat príliš daleko: „A potom sa vrátia so skúsenostami a kapitálom. Práve títo ludia môžu byt pre Slovensko prínosom.“

Agentúra Trithem rozvíja široký okruh rôznych aktivít. V oblasti vyhladávania práce v zahranicí sa špecializuje na Nemecko. „O slovenských špecialistov je v Nemecku velký záujem. Naša agentúra umiestni približne polovicu prihlásených uchádzacov.“ Podla skúseností dalších agentúr sprostredkujúcich prácu v zahranicí nie je nemecké prostredie natolko kozmopolitné, aby týchto ludí prijalo za svojich. Väcšina z nich sa po skoncení pracovnej zmluvy vracia domov.

Takéto názory sú v prípade predstavitelov sprostredkovacích agentúr pochopitelné. Hektická atmo-sféra unikajúcich slovenských mozgov ich biznisu

akiste vyhovuje. Ludia z akademického prostredia, ktorí informatikov vychovávajú, sú ovela skeptickejší.

Spolocným menovatelom ich skepsy je jednoduchá rovnica: v priebehu najbližších piatich rokov sa rozhodne o tom, ktoré krajiny zaujmú popredné ekonomické pozície na najbližších 30 rokov. Základom novej ekonomiky sú kvalifikovaní odborníci najmä v oblasti informacných technológií. Ekonomicky silné krajiny to dobre vedia: urobia všetko na ich získanie a udržanie.

Celosvetový hlad

V západnej Európe a USA sa zaužíval pojem informacný priemysel. Patria sem najmä oblasti výpoctovej techniky a telekomunikácií. V Spojených štátoch sa stal najvýznamnejšou zložkou národného hospodárstva. V Nemecku je informacný priemysel tretím najväcším poskytovatelom pracovných príležitostí.

V nemeckom informacnom priemysle sú desattisíce volných pracovných miest. Problém spocíva v tom, že ich

nemá kto obsadit. Najviac chýbajú odborníci v oblasti vývoja softvéru. Okrem pocítacových firiem vzrastá potreba softvérových vývojových pracovníkov a sietových inžinierov vo firmách akéhokolvek druhu. Banky, poistovne, výrobné závody majú vlastné informacné systémy a potrebujú ludí na ich prevádzkovanie. Podobná situácia je aj v Belgicku, Velkej Británii a dalších krajinách EÚ.

Velký nedostatok špickových odborníkov je aj v USA. Americké firmy už niekolko rokov riešia situáciu tak, že hladajú programátorov v rozvojových krajinách. Velkým zdrojom sú India, Cína a Rusko. Mnohí z týchto odborníkov pracujú v rodných mestách, pricom s americkým zamestnávatelom komunikujú cez internet. Iní odchádzajú priamo do USA, kde pre nich vznikajú špeciálne mestecká. Podla niektorých zdrojov je dnes v Kalifornii každý tretí informatik cudzinec.

Západná Európa nikdy nebola taká flexibilná ako USA. Ak chcú štáty Európskej únie dobehnút Americanov, nemajú inú možnost, ako otvorit svoje hranice špecialistom z východnej Európy. Ako prvé sa spamätalo Nemecko, ked tento rok zacalo poskytovat zelené karty východným informatikom. V ostatných krajinách EÚ je pre nich zatial tažšie získat pracovné povolenie, miestne firmy však vyvíjajú tlak na politikov, aby túto situáciu rýchlo zmenili.

Možné východiská

Slovenské informacno-technologické firmy zamestnávajú pracovníkov na európskej odbornej úrovni. Namiesto vývozu, resp. odlevu mozgov by mali ponúkat finálne produkty a služby. Hladat sa musí, samozrejme, komplexnejšie riešenie slovenských odvetví informacných technológií. Slovenské firmy odporúcajú poskytnút malým a stredným firmám rozsiahlu podporu prijatím mnohých opatrení.

Jednou z možností je znižovanie danového a odvodového zataženia malých a stredných firiem, co by ich manažmenty motivovalo rozvíjat investície a výrobu s výraznejším mzdovým zainteresovaním špickových špecialistov a programátorov.

Dôležitým bodom je rozšírenie podpory malým a stredným firmám zo strany obchodno-ekonomických úsekov slovenských zastupitelských úradov v zahranicí. Dalšou možnostou by bolo poskytovanie výhodnejších úverov na prefinancovanie výroby urcenej na vývoz výrobkov informacných technológií na základe uzatvorených kontraktov.

Riešeniu situácie by prospela vládna podpora štúdia, výskumu a firemnej prípravy novej generácie odborníkov na informacné technológie pri súcasnom stanovení tzv. vecného bremena pre absolventov vysokých škôl. Študenti by sa zaviazali, že odslúžia zvýhodnené štipendiá odpracovaním limitovaného poctu rokov pod sankciou náhrady študijných nákladov pri nedodržaní zmluvnej lehoty a predcasnom odchode do zahranicia.

Zintenzívnit treba aj rekvalifikacné programy pre nových pracovníkov informacno-technologických odvetví. Zvýšenie množstva velmi atraktívnych pracovných príležitostí a zníženie poctu nezamestnaných môže zlepšit sociálnu a politickú situáciu.

Odchod za vyšším zárobkom

Informatici, programátori a iní špecialisti odchádzajúci do zahranicia pred novinármi zväcša utekajú. Jeden z nich bol ochotný poskytnút informácie pod podmienkou, že zostane v anonymite.

Zaciatkom mája tohto roku odchádza pracovat do nemeckej textilnej firmy v blízkosti Hannoveru. Má 30 rokov a je slobodný. V pozícii systémového administrátora zarobí v prepocte na koruny štyrikrát viac než na Slovensku. Netají, že hlavným dôvodom jeho rozhodnutia je budúca výška príjmov. „Aj na Slovensku sú príjmy informatikov nadpriemerné. Trh je tu však malý, a kedže sa moje schopnosti rozvíjajú, raz dosiahnem hranicu, za ktorou ma už nik nedokáže adekvátne zaplatit. Okrem toho chcem spoznávat svet. Treba sa zdokonalit v jazyku a nazbierat nové skúsenosti. Ci zostanem v Nemecku, ci pôjdem dalej alebo ci sa vrátim na Slovensko? Všetko bude závisiet od toho, ako sa vyvinie situácia u nás doma. Zatial ma viac znechucuje, ako teší.“


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

22. 9. 2020

USD 1,174 0,005
CZK 27,007 0,027
GBP 0,917 0,001
HUF 362,050 1,030
CAD 1,563 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS