Jedným z lietadiel, ktoré sa zjavili v správach z Afganistánu je po zuby vyzbrojená „bitevná“ verzia dopravného C-130 známeho pod menom Hercules. Jeho výrobcom je firma Lockhed Martin, jednotka v zbrojárenskom sektore.

Okrem dopravného Herculesu vyrába Lockheed i stíhačky F-16 a je Lockheed je i hlavným členom konzorcia tvoreného s Boeingom a Pratt & Whitney realizujúceho zákazku na výrobu stíhačiek novej generácie F-22 Raptor v objeme 15 mld USD. Najväčšia divízia Lockeed sa však venuje výrobe raketových striel a jej hlavným konkurentom je Raytheon. Druhým najväčším programom je pre Lockheed vesmírny program a to vývoj satelitov a rakiet určených na vynášanie satelitov do vesmíru. Okrem týchto častí má Lockheed i telekomunikačnú divíziu, jej podiel na tržbách však dosahuje iba 3%.

Lockheed je životne závislý na vládnych zákazkách, ktoré u neho predstavujú 70% tržieb. Ich objem dosiahol v roku 2000 niečo cez 25 mld USD pričom mierne zaostal za úrovňou predošlých rokov. Lockheed za minulý rok vykázal stratu, napriek tomu vyplatil dividendu 44 centov na akciu čiže viac menej polovičku z dividendy vyplácanej v rokoch 1996-1999.

Vývoj ceny akcií Lockheed nie prekvapivo koreluje s vývojom defenzívneho sektoru. Od roku 1997 klesala z 50 na 20 USD zaznamenaných na začiatku roku 2000. Od vtedy však cena akcií Lockheed postupne rástla až na 40 USD. Po 11. septembri prudko stúpla až ku 50 USD. Posledná zaznamenaná cena 47,85 USD by pri očakávaní zisku na úrovni 1,3 USD (S&P) znamenala PE na úrovni takmer 37. V porovnaní sa dlhodobom očakávaní rastu zisku na úrovni 15% sa to zdá byť napriek vyplácanej dividende dosť veľa. Vysoké ohodnotenie akcií Lockheed však odráža súčasnú situáciu na trhu priaznivú pre defenzívny sektor.