ČLÁNOK




Lietanie v zajatí finančnej nočnej mory
6. septembra 2002

Teroristické útoky z 11. septembra minulého roka zasiahli takmer každú oblasť ľudskej činnosti, hospodársku nevynímajúc. Rastúce obavy o budúcnosť charakterizuje tendencia šetriť a pokles dopytu. V prípade leteckých spoločností však nejde len o šetrenie peňazí zákazníkmi. Sektor bezprecedentne stratil dôveru v spôsobe podnikania, čo je pochopiteľné vzhľadom na skutočnosť, že teroristi použili ako zbraň lietadlo civilnej linky.

Leteckí prepravcovia mali finančné problémy ešte pred útokmi. Tie zmenili z ich pohľadu finančne zlý rok na katastrofu. V roku 2000 globálne dosiahli letecké spoločnosti zisk 3,7 mld. USD. O rok neskôr to bola strata 12 mld. USD. V tomto roku sa očakáva strata 8 mld. UDS. Vyplýva to zo štatistík medzinárodnej agentúry pre vzdušnú dopravu AITA. Podľa jedného z jej predstaviteľov Williama Gaillarda sú dôsledky stále citeľné. „Lieta už viac pasažierov, ale množstvo spoločností vykazuje stratu. Niektoré z nich sú na pokraji bankrotu,“ tvrdí W. Gaillard. Aerolínie, ktorých prevádzka závisela predovšetkým od transatlantických trás, boli a sú postihnuté najhoršie. Počet pasažierov na týchto linkách zostáva aj naďalej nízky.

Starosti prepravcov

Hneď po útokoch museli prepravcovia čeliť dvom problémom. Prvý sa týkal poklesu počtu cestujúcich a množstva prepravovaného nákladu. Už vtedy sa predpokladalo, že pôjde o krátkodobejší trend. Tento predpoklad sa nakoniec ukázal ako správny. Podľa správy agentúry Official Airline Guide z augusta tohto roku je v súčasnosti množstvo prepravovaných pasažierov nižšie o štyri percentá oproti úrovniam spred 11. septembra 2001. Pre analytikov je rýchle „uzdravenie“ sektora prekvapujúce. Podľa ich prognóz obnova sektora mala trvať dva roky. „Po teroristických útokoch najväčšie obavy vzbudzoval strach ľudí z lietania – bez ohľadu na to, aké lacné a vhodné budú lety. Minulý rok sme si mysleli, že neexistuje riešenie, ako rýchlo zvrátiť situáciu,“ komentuje výsledky Rebbeca Langlová z Dresdner Klienwort Wassestein.

Druhým problémom leteckých firiem boli zvýšené náklady, ktoré si vyžiadala zvýšená ochrana a vyššie poistné. Veľké letecké spoločnosti, ktoré pre vysoké fixné náklady menej pružne reagujú na zmeny na trhu, dôsledky zavedenia nových opatrení postihli najviac. Vykazovali najväčšie straty a prepúšťali najviac zamestnancov. Mnohé z nich museli zvyšovať aj cestovné. Oproti tomuto tzv. nízkonákladoví prepravcovia (ponúkajú naozaj len základné služby) odpovedali na stratu pasažierskej dôvery extrémne nízkymi cenami. Výsledkom bol dosť dramatický posun v bilancovaní tržieb medzi nízkonákladovými a tradičnými prepravcami v prospech lacnejších.

USA boli postihnuté najhoršie

Strata spotrebiteľskej dôvery najtvrdšie dopadla na americké letecké spoločnosti. Tesne po 11. septembri predstavovali výnosy aerolínií iba 40 až 50 percent oproti bežným dňom. Ako prvé podľahli tlaku Midway Airlines, ktoré už 14. septembra vyhlásili bankrot. Firma však mala už dlhší čas problémy. O prácu vtedy prišlo 1 700 ľudí.

Do riešenia krízy leteckých spoločností sa zapojila aj americká vláda. Poskytla 5 mld. USD v hotovosti a na ďalších 10 mld. USD poskytla garanciu. Firmy požadovali 24 mld. USD. Rozdiel museli zaplatiť cestujúci vo zvýšených cenách leteniek, čo aerolínie zdôvodňovali sprísnenými bezpečnostnými opatreniami. Americký Kongres v tom období schválil aj ohraničené ručenie leteckých spoločností za zranenia a straty na životoch vo výške 100 mil. USD na jeden let v prípade terorizmu alebo vojny. Ak by teda z takých príčin vznikli leteckej spoločnosti väčšie škody, zvyšnú sumu by dorovnal štát.

Podľa vyhlásenia predstaviteľov hlavných amerických spoločností Delta Air Lines, United Airlines, US Airways, Northwest Airlines, Continental Airlines bolo nutné prijať všetky tieto opatrenia aj napriek tomu, že tieto firmy mali pred 11. septembrom značné finančné rezervy – priemerne 2,13 mld. USD na spoločnosť.

Napriek opatreniam aj vlastným finančným rezervám prišlo o prácu takmer 100-tisíc ľudí, a napriek obnovenému záujmu o letecké služby len malá časť z nich sa vrátila k zamestnávateľovi. Ani v súčasnosti však nie je situácia priaznivá. US Airways, šiesty najväčší dopravca v USA, je pod dočasnou súdnou ochranou pred veriteľmi, United Airlines požiadali o vládnu pomoc 1,8 mld. USD, aby mohli vôbec fungovať a American Airlines – najväčšia letecká spoločnosť na svete – vyhlásila, že v blízkej budúcnosti prepustí sedemtisíc pracovníkov.

Neriaznivé následky zaznamenali aj výrobcovia lietadiel. V dôsledku zníženého dopytu po dopravných službách letecké spoločnosti, samozrejme, prehodnotili aj nákup nových strojov. Boeing tak prišiel ešte koncom minulého roka o objednávky na 170 lietadiel, ktoré sa mali ukončiť v tomto roku, a prepustil približne 30-tisíc zamestnancov (15 percent z celkového počtu). Výrobca leteckej elektroniky Honeywell prepustil 12-tisíc zamestnancov. Čísla však nezahŕňajú stovky drobnejších subdodávateľov. Výsledný efekt musel byť podstatne horší.

Európsky kalich horkosti

Kríze sa nevyhli ani európski dopravcovia. Najväčšia európska spoločnosť British Airways (BA) v dôsledku útokov prepustila päťtisíc zamestnancov, stiahla z prevádzky 20 strojov, čím znížila kapacitu asi o desatinu. Tretinu výnosov BA tvoria transatlantické lety, ktoré boli postihnuté najviac. Druhý najväčší britský prepravca Virgin Atlantic prepustil 1 200 zamestnancov.

Nemecká Lufthansa zredukovala transatlantické lety o osem percent a odstavila 28 lietadiel. Holandská spoločnosť KLM znížila prepravné kapacity o 15 percent a prepustila 2 500 pracovníkov. Bankrot ohlásili švajčiarsky Swissair a belgická národná letecká spoločnosť Sabena. Ich nástupníctvo ešte v minulom roku prevzali vo Švajčiarsku SWISS a v Belgicku SN Brussels Airlines.

Európsky EDAS – výrobca lietadiel Airbus (po Boeingu druhý najväčší na svete) doteraz neznižoval stavy zamestnancov. Nebude však obnovovať zmluvy zamestnancom v dočasnom pracovnom pomere ani nenahradí tých, ktorí odídu dobrovoľne alebo do dôchodku. Týždenný pracovný čas bol upravený na 35 hodín. Celkove sa tak má dosiahnuť skrátenie pracovného času rovnajúce sa šiestim tisícom pracovných miest. Rok 2002 sa zatiaľ pre spoločnosť vyvíja celkom sľubne. Do konca roka by mal EDAS odovzdať 320 lietadiel, čím by počtom aj hodnotou produkcie predstihol Boeing. Podľa spolupredsedu spoločnosti Rainera Hertricha bude nasledujúci rok prelomový. Na rok 2003 dokázal EDAS nakontrahovať 375 lietadiel. Vzhľadom na zlú finančnú situáciu prepravcov je však možné očakávať storná objednávok.

Na rozdiel od vlády USA kabinety jednotlivých európskych krajín nepodporili letecké spoločnosti priamymi dotáciami. Na ministerskej úrovni však vznikla dohoda, podľa ktorej vlády pokryjú škody v prípade vojny alebo terorizmu. Poisťovne po útokoch zrušili krytie pre takéto prípady a aerolínie hrozili, že bez pomoci vlád zastavia prevádzku.

Letecké spoločnosti sú nútené pod tlakom rastúcich nákladov, straty dopytu a konkurencie zo strany nízkonákladových prepravcov meniť doterajší systém poskytovania služieb. Východisko hľadajú v akvizíciách a fúziách. Ide o snahu riešiť neschopnosť vyťažovať vlastné kapacity na maximum. Argumentujú tým, že v alianciách dokážu svojim zákazníkom ponúknuť lety do miest, kam ich stroje nelietajú.

Príslušné autority však na túto činnosť majú odlišný názor. V roku 2001 odvolali zlúčenie US Airlines s United Airlines. Proti zlúčeniu American Airlines a British Airways sa postavili regulačné orgány na oboch stranách Atlantiku. V oboch prípadoch príčinou zamietavého postoja boli obavy o narušenie trhového prostredia. Firmy si teda budú musieť najsť iný spôsob. Podľa štúdie Medzinárodnej organizácie práce (ILO) celosvetový letecký priemysel doteraz prepustil v dôsledku teroristických útokov na USA 11. septembra 2001 dvestotisíc zamestnancov.

Zo zdrojov BBC, IATA a TASR pripravil Štefan Rejta


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

17. 5. 2024

USD 1,084 0,002
CZK 24,722 0,013
GBP 0,857 0,002
HUF 387,600 1,420
CAD 1,478 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS