Na tlačovej besede NBS, ktorá sa konala pri príležitosti stretnutia guvernéra Portugalskej centrálnej banky Antonia Jose Fernandes de Sousa s predstaviteľmi NBS to uviedol guvernér Vladimír Masár. Ako ďalej dodal, dôležité je, aby kurzová politika NBS bola podporovaná hospodárskou politikou vlády, predovšetkým fiskálnou politikou. Ciele menovej politiky na budúci rok nebudú podľa V. Masára vzhľadom k rozpočtovému provizóriu stanovené tak presne ako v minulých rokoch. NBS počká na oficiálne vyhlásenie hospodárskej politiky vlády, výsledok rozpočtovej politiky a následne nato stanoví ciele v oblasti menovej politiky. „Musím však zdôrazniť, že cieľom NBS je stabilná mena a z tejto pozície bude centrálna banka vystupovať aj pri rokovaniach s vládou,“ skonštatoval. Ešte pred zrušením fluktuačného pásma NBS deklarovala podľa V. Masára zámer nahradiť nemeckú marku v bývalom menovom koši eurom. Po jeho zrušení sa zmena stala neaktuálnou. „Vzhľadom k prirodzenému vývoju v zahraničnom obchode budeme musieť uvažovať s eurom aj v menovej oblasti,“ skonštatoval. Ako ďalej dodal, ak by centrálna banka fixovala korunu na nejakú menu, euro by zohrávalo veľmi dôležitú úlohu. Na druhej strane podotkol, že je vhodné ponechať aj vplyv dolára na korunu vzhľadom k tomu, že adekvátna časť zahraničného obchodu sa realizuje v USD. Ponuka balíka inštrumentov v euromene už podľa guvernéra existuje a rovnako ako komerčné banky aj centrálna banka sa pripravuje na realizáciu bežných operácii v euro. „Stabilná menová politika vyžaduje určité predpoklady aj v hospodárskej a rozpočtovej politike vlády. Ak stabilná mena nie je dostatočne podporovaná touto oblasťou, zákonite dochádza k deformáciám. Vidíme ich vo forme vysokých úrokových sadzieb alebo vytláčania súkromných investícii. Takisto je nemysliteľné, aby sa zahraničný obchod vyvíjal naďalej tak, ako v priebehu posledných rokoch, čo priamo súvisí s vysokou domácou spotrebou,“ zdôraznil. Stabilný kurz môže podľa neho podporiť opatrenia, ktoré by vláda prijala v smere zníženia disproporcií. Samotný kurz však tieto problémy nevyrieši. Menovou politikou ako aj vývojom menových agregátov sa NBS snaží vytvárať predpoklady pre stabilizáciu kurzu. V tejto fáze je totiž dôležité, aby sa kurzová zmena čo najmenej prejavila v inflačnom pohybe. Ak by totiž prekročil isté hranice, stal by sa významným momentom tlačiacim spätne na kurz. „Aby sme zabezpečili minimalizáciu presunu kurzovej zmeny do oblasti inflácie, sme ešte konzervatívnejší pri vývoji peňažných agregátov,“ skonštatoval. Ak vláda podporí politiku stabilného kurzu, môže NBS pokračovať v projektovaní menového programu na rok 1999. Guvernér sa vyjadril aj k otázke licenčnej politiky NBS. „Je pravdou, že NBS v poslednom období pristupovala veľmi konzervatívne k licenciám. Myslíme si totiž, že na Slovensku je dostatok bankových subjektov a zvýšenie kvality bankových služieb by nemalo ísť extenzívnou formou ale skôr kvalitatívnou,“ skonštatoval. Ako ďalej uviedol, pomer zahraničného kapitálu v bankovom sektore voči základnému imaniu ako celku hovorí o tom, že Slovensko patrí medzi krajiny s veľmi silným zastúpením zahraničného kapitálu. V Portugalsku pomer zahraničných investícii v bankovom sektore predstavuje 9 %, na Slovensku to je 36 %. V. Masár však zdôraznil, že niektoré problémy v bankovom sektore bude treba riešiť za spolupráce nových bankových subjektov. „V prípade IRB centrálna banka už pri zavedení nútenej správy predpokladala, že na jej ozdravení sa môžu podieľať aj zahraničné subjekty,“ uviedol.