ČLÁNOK




Kúpna sila v reformných krajinách na nízkej úrovni
17. decembra 2000

V porovnaní východoeurópskych krajín má Slovinsko najväčšiu kúpnu silu. Napriek tomu dosahuje kúpna sila v Slovinsku (indexová hodnota 55,1) len niečo viac ako polovicu kúpnej sily Rakúska (index = 100). Kúpna sila v ČR (43,6) nedosahuje ani polovičnú hodnotu kúpnej sily v Rakúsku. Vyplýva to z najnovšej štúdie inštitútu RegioPlan Consulting.

Na poslednom mieste spomedzi reformných krajín figuruje Maďarsko, kde kúpna sila obyvateľstva dosahuje len pätinu (22,3) kúpnej sily obyvateľov Rakúska. Podľa hospodárskeho rastu je Maďarsko spolu s Poľskom a Slovinskom jednou z najúspešnejších reformných krajín, úroveň miezd však za hospodárskym rastom výrazne zaostáva.

Obyvatelia Chorvátska dosahujú približne tretinu kúpnej sily Rakúska, Slovensko približne štvrtinu (26). V porovnaní kúpnej sily podľa regiónov je na prvom mieste s indexovou hodnotou 62,6 Praha (Viedeň je na úrovni 114,8), pred Ľubľanou (59,4), Záhrebom (52,9), Varšavou (51,3) a Bratislavou (34,8).

Rozdielny stupeň blahobytu sa prejavuje aj na výdavkoch domácností. V minulom roku minula priemerná rakúska domácnosť 367 870 ATS, priemerná slovinská domácnosť 305 352 ATS, priemerná česká domácnosť 194 693 ATS, chorvátska domácnosť 185 708 ATS. Na Slovensku predstavovali priemerné ročné výdavky domácnosti v prepočte 160 982 ATS, v Poľsku 146 519 ATS a v Maďarsku 108 750 ATS.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

21. 2. 2024

USD 1,081 0,001
CZK 25,380 0,049
GBP 0,856 0,000
HUF 387,980 0,300
CAD 1,462 0,006

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS