ČLÁNOK




Kto kradne…
14. marca 2003

Neprejde týžden, aby sa neobjavila informácia, že kdesi ktosi zasa kradol, že niektorý z verejných cinitelov sa stal hovorcom súkromných záujmov, iný je podozrivý z korupcie, že nadalej sa darí klientelizmu. Ak korupciu vidno, nemusí to byt nevyhnutne znamenie, že jej je viac. Ale aj môže. Neslávna je efektívnost boja proti korupcii meraná poctom súdnych rozhodnutí. „Kamenné“ inštitúcie nestíhajú, nechcú alebo nevedia úsilie vystupnovat.

Verejná mienka naznacuje, že nie je ochotná zdielat deformované lži o dobrote zloduchov. Verejná mienka vypoklonkovala z kresiel už zopár ludí. Škandály nevznikajú len tam, kde nie je morálka. Kto chce oklamat, tomu musia verit. Problémom verejnej mienky je však aj to, že casto nie je verejná, iba manipulovaná. Príkladom je posledná schôdza parlamentu. Poslanec Robert Fico „smelo“ oznacil ministra Ivana Mikloša za velmi bohatého cloveka. Odvaha poslanca je iba predstieraná. Ohánal sa Americanmi, ibaže tí povedali, že mu žiadne informácie neposkytli.

Na Slovensku vznikla priaznivá atmosféra na táranie. Skoro všetci nieco vedia len dovtedy, kým to majú povedat inde ako na chodbe alebo doma v kuchyni. Vytvára sa atmosféra, v ktorej aj ozajstné dôkazy možno prekrútit na konštrukcie stihomamu a kriminalizácie. Verejná mienka casto prijme lož. Stane sa z nej domnienka a celý efekt sa stratí v diskreditovaní nejakého cloveka.

Rádio Jerevan vydáva dementi zvycajne o dva

dni. Podstata je skoro vždy rovnaká. Ukáže sa, že

nie v Kaliningrade sa autá rozdávajú, ale že sa v Petrohrade kradnú bicykle. Správa rozveselí a jediná škoda vznikne naivným, ktorí do Kaliningradu vycestujú. Ambiciózny predseda strany Smer sa neštíti narobit „jerevancinami“ ani škody, ani to, na co v slovencine neexistuje spisovný výraz. Svojich priaznivcov pohladkal po bruchu, lebo odhalil strašnú vec. Zasa ktosi kradne, zasa ktosi zbohatne na úkor utlácaného ludu. Robert Fico mal podla agentúry SITA pred viac ako rokom informácie, že za politické sprostredkovanie predaja Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) je slúbená provízia 0,9 až 1,3 percenta kúpnej ceny. Provízia mala predstavovat niekolko miliárd korún. Poslanec dookola omiela to isté. Lenže ani tisíckrát opakovaná nepravda sa pravdou nestane. Ivan Mikloš sa bude s Robertom Ficom súdit. V tejto súvislosti sú dve otázky a niekolko možných odpovedí. Išiel by Ivan Mikloš pred súd, keby mal Robert Fico pravdu? Odolal by Robert Fico pokušeniu blysnút sa, keby mal nejaké dôkazy?

Protikorupcné prostredie nevzniká samo od seba. S každým rozšírením jeho hraníc sa rozširuje aj škála nástrojov na ich prekonanie. Praktiky korupcie nadobúdajú nové a nové podoby, a hladanie pokracuje. Nie vždy je ešte hladanie také komplikované, aby odrádzalo. Môže sa dokonca stat, že tlak verejnej mienky vyprovokuje vznik nových foriem korupcie. Súcasná moc síce vyhlásila korupcii a klientelizmu vojnu, až príliš casto sa však boj nápadne podobá na piknik.

Korupcii sa darí, ak sa rozhodovanie ponechá v rukách úradníka, ktorý sa nemusí radit ani so svedomím. Obavy rastú, kým rozhodnutiam o veciach verejných nepredchádza aspon odborná, ked už nie verejná oponentúra.

Boj s korupciou sa nedá vyhrat tam, kde existuje voci nej tolerancia. Kým sa flaša konaku považuje za nevinnú pozornost, nie sú ohrozené ani miliónové úplatky.

US Steel je prvá slovenská firma, ktorá boj s korupciou vpustila za svoj plot. Bolo by to normálne, keby to nebolo nezvycajné. Prechod od slov k cinom sa odohral pravdepodobne aj preto, že slovenská firma vlastne nie je slovenská. Boj s korupciou v slovenských podmienkach až nápadne pripomína socialistické sútaženie. Kopy premletej prázdnej slamy iba ticho tlejú, nie je z nich ani dym ani úžitok.

Oblúbenost porekadla, že ryba smrdí od hlavy sa stala legitimáciou pasivity. Všetci cakajú, že bojovat zacnú tí druhí, najlepšie tí hore. Nikomu sa nechce „umierat“ na bojovom poli. Cakanie si ludia krátia rozprávaním historiek o dávaní úplatkov a pohoršovaním sa nad necinnostou vlády, polície, súdov. V okamihu, ked sa všeobecné konštatovania majú premenit na konkrétne svedectvo ci oznámenie zacína fungovat korupcný pacifizmus. Nikto nic nevie, nevidel… všetky stopercentne overené fakty majú zrazu hodnotu ako z tretej ruky. Pohodlie bytia sa cení viac ako svedomie, etika a morálka.

Boj s korupciou je vecou vlády, ale nielen vlády. Musia existovat dva spojenecké fronty, ich blízkost sa môže stat indikátorom rozšírenia úplatkárstva, klientelizmu i všetkých dalších prejavov korupcného správania. Oba fronty musia byt dost silné a na oboch stranách musí byt odvaha. Pri posudzovaní možností potlácania korupcie sa casto zdôraznujú najmä extrémne polohy. Jednou z nich je napríklad tvrdenie, že nízka miera korupcie v niektorých krajinách je výsledkom odstrašujúcej represie, korumpovaní i korumpujúci sa iba boja. Zrejme starostlivost o psychickú pohodu úcastníkov korupcie spôsobila, že strach na Slovensku nemá ani len velké oci, a keby aj mal, aj tak by skoro nic nevidel. Druhý pohlad je založený na tom, že spolieha len na morálku a etiku. Ludia v tejto optike vyzerajú ako dobromyselní, pracovití a cestní. K akémukolvek prejavu korupcie by sa neznížili, lebo by ich nepustili morálne zábrany. Oba extrémne názory podcenujú schopnost mysliet a konat slobodne, odsudzujú ludí na truhlíkov, ktorí nedokážu posúdit mieru rizika a náklady na využitie príležitostí.

Príklad košického US Steel je nateraz ojedinelý a bude úspešný, najmä ak sa stane aj inšpirujúcim. Nielen pre podniky, ale aj pre vládu. Napríklad v tom, že sa na najnižšiu možnú mieru zníži pocet prípadov, ked zákony dávajú právo rozhodovat úradu, co je skoro vždy velmi konkrétny clovek. Až príliš casto nemusí mat taký clovek ani morálku, ani strach.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

22. 9. 2020

USD 1,174 0,005
CZK 27,007 0,027
GBP 0,917 0,001
HUF 362,050 1,030
CAD 1,563 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS