Z pohľadu vývoja deficitu bežného účtu platobnej bilancie (PB) v SR v porovnaní s ostatnými krajinami V4 je problematickým najmä fakt, že sa na ňom výraznejšie podieľa schodkovosť obchodnej bilancie. Okrem toho je tiež na Slovensku oveľa nepriaznivejšia štruktúra jeho krytia, keď sa na nej najväčšmi spomedzi krajín V4 podieľa dlhové financovanie. Súvisí to so stále nízkym prílevom priamych zahraničných investícií (PZI) na Slovensko. Navyše len nepatrná časť z nich predstavuje investície na zelenej lúke, prevažná väčšina súvisí s privatizáciou štátneho majetku. Deficit bežného účtu PB dosiahol v minulom roku podľa predbežných údajov Národnej banky Slovenska 88,1 mld. Sk, čo predstavuje asi 9 % odhadovaného HDP.

Podľa odborníkov zo združenia MESA 10 sa situácia ešte zhorší, keď na Slovensku nebude čo privatizovať, pretože v SR ešte evidentne nie sú vytvorené podmienky na stabilný príjem PZI. Opačná situácia je napríklad v Českej republike alebo v Maďarsku, kam prúdia veľké objemy investícií potrebných na reštrukturalizáciu transformujúcich ekonomík. Ak sa situácia v tejto oblasti nezlepší, bude nutné v budúcnosti vykrývať deficit bežného účtu PB vo zvýšenej miere prostredníctvom dlhových nástrojov. Táto situácia môže podľa MESA 10 vyústiť do oslabovania slovenskej meny, prípadne až do menovej krízy. Združenie v tomto roku odhaduje prílev PZI na Slovensko v objeme približne 3,5 mld. USD, ide však už o revidovaný odhad, keďže pôvodne táto hodnota predstavovala až 5 mld. USD. Za kľúčový problém považuje MESA 10 nedostatočný pokrok v budovaní priemyselných parkov ako aj nedostatočnú prezentáciu Slovenska v zahraničí zo strany zodpovedných inštitúcií. Z tohto dôvodu preto nemožno ani tento rok rátať s veľkým „greenfield“ investorom.

Marek Jakoby z MESA 10 aj z tohto dôvodu považuje privatizačné príjmy z predaja 49 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. (SPP) za nevyhnutné. „Získané prostriedky umožnia vykryť tohtoročný aj prevažnú časť budúcoročného deficitu bežného účtu PB,“ povedal Jakoby. Z pohľadu fiškálnej sféry sú dôležité na deklarované splatenie časti štátneho dlhu. V tejto súvislosti MESA 10 poukazuje na potrebu tvorby vyrovnaného štátneho rozpočtu v budúcnosti, aby sa nevytváral tlak na stále rastúci štátny dlh.

Vývoj HDP Slovenska v tomto roku prognózuje MESA 10 veľmi pozitívne, keď predpokladá jeho medziročný rast až na úrovni 4 % a viac. Svoje prognózy opiera najmä o nárast zložky domáceho dopytu, keďže tempo rastu súkromnej spotreby sa môže v tomto roku zrýchliť až na 4,5 %. Dôvodom je predpokladaný nárast reálnych miezd v dôsledku spomalenia dynamiky inflácie pri zachovaní približne 8-percentného rastu nominálnych miezd. V oblasti konečnej spotreby verejnej správy tiež možno podľa Karola Morvaya z MESA 10 očakávať zvýšenie. Najväčším ťahúňom domáceho dopytu by pritom mali byť domáce investície, ktoré sú však najťažšie prognózovateľnou zložkou tvorby HDP. „Zvýšenie domáceho dopytu sa tiež zrejme prejaví na zvýšení dovoznej náročnosti, keďže zvýšenie domáceho dopytu o jedno percento zvyčajne vyvolá zvýšenie dovozu až o 1,3 %,“ povedal Morvay. Podľa neho je však možné očakávať aj expanziu exportu z dôvodu oživenia na trhoch našich najvýznamnejších obchodných partnerov.