Správa o ocenení Nobelovou cenou zastihla koncom uplynulého roka amerického ekomóma Roberta Mundella v Londýne. „Radujem sa, ale nie som prekvapený,“ zareagoval na zvedavé otázky novinárov a bez rozpakov naznačil plán ako si milión dolárov užije. Takmer polovicu zoberie americký daňový úrad. „Časť investujem do opravy schátralého zámku, ktorý som si kúpil pred tridsiatimi rokmi v talianskom Toskánsku. A kúpim synovi poníka,“ povedal seriózny profesor. Nápad nie bláznivý, malý Mundell má iba dva a pol roka. Časť peňazí z ocenenia pomôže R. Mundelovi splatiť daňový dlh, ktorý má v štáte New York a „ak čosi ostane, otvorím si účet v euro,“ povedal.

Kráľovská švédska akadémia ocenila niekoľkodesať ročnú prácu R. Mundella pri hľadaní odpovedí na otázky ako na hospodárstvo pôsobí menová a rozpočtová politika. Osobitne dôkladne preskúmal profesor R. Mundell rozdiely vo vzťahoch oboch politík, ktoré vyplývajú z odlišností v uplatňovaní pevného alebo plávajúceho výmenného kurzu meny. Štúdie R. Mundella považuje odborná verejnosť za jadro medzinárodnej makroekonómie a hodnotí najmä ich aktuálnosť a praktickú využiteľnosť. Je to tak najmä preto, že odpovedá na otázky účinnosti hospodárskej politiky vlády a centrálnej banky v prostredí s rôznymi systémami kurzov a finančných tokov. Rovnako dôkladne analyzoval R. Mundell vplyvy peňažnej a fiškálnej politiky na prepájanie mezinárodných kapitálových trhov. R. Mundell tak vytvoril teóriu, ktorá urýchlila vznik spoločnej meny Európskej únie.

R. Mundell sa preslávil už začiatkom 60.-tych rokov, keď analyzoval hospodársku scénu a vývoj v krajinách, ktoré sú tesne prepojené a využívajú výhody voľného pohybu kapitálu, tovaru i pracovnej sily. Profesor spolu s už nebohým Marcusom Flamingom vypracoval teoretický model, ktorý vysvetľoval odlišnú účinnosť menovej a rozpočtovej politiky podľa toho, aký režim výmenného kurzu krajina využíva. Ak je kurz pevný, potom v otvorenej ekonomike získava väčší vplyv rozpočtová politika a nástoje menovej politiky – najmä uroká sadzba a peňažná zásoba – sú menej účinné. Práve naopak pôsobí uplatnenie plávajúceho kurzu.

Model zo začiatku 60.-tych rokov je použiteľný a poučný aj pre reformujúce sa ekonomiky.

Deficit v štátnom rozpočte a vysoké úrokové sadzby sú pravdepodobne najhoršou možnou kombináciou a pôsobia ako bariéra pre rozvoj krajiny. Keď v roku 1998 koruna prešla na voľný režim, prejavila sa účinnosť menovej politiky. Úrokové sadzby postupne klesali. Daňou za rozpočtové „šantenie“ je pomalosť zmeny k lepšiemu.

R. Mundell ovplyvnil aj ekonomické myslenie. Za kľúčové dielo konca 20. storočia sa považuje jeho kniha Človek a ekonómia. Okrem iného v nej R. Mundell tvrdí, že príčinou sklamaní z pôsobenia trhu býva často aj skutočnosť, že tovar, ktorý ľudia predávajú vznikol vďaka schopnostiam a talentu, kým pri kupovaní vystačia s peniazmi. Trh je nevypočítaľný a „nespravodlivosť“ rozdeľovania pôsobí niekedy traumatizujúco.

Robert Alexander Mundell (67) je Kanaďan, ale reprezentuje americkú ekonomickú teóriu. Učí na newyorskej Columbijskej univerzite, prednáša na mnohých prestížnych univerzitách v USA a v Európe. Počas kariéry pôsobil aj ako poradca Organizácie spojených národov, Medzinárodného menového fondu, Federálneho rezervného systému USA, v posledných rokoch často konzultoval s odborníkmi v Európskej komisii a je považovaný za krstného otca myšlienky jednotnej európskej meny Euro. Bol poradcom niekoľkých vlád v krajinách Latinskej Ameriky.Švédska kráľovská akadémia mu vlani udelila Nobelovú cenu za práce vysvetľujúce vzťahy medzi rozpočtovou a menovou politikou.