Posledná správa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnená pred niekoľkými dňami sa dá považovať za prvý oficiálny dokument, v ktorom sa po prvý raz zohľadňujú dôsledky teroristických útokov 11. septembra. OECD prognózuje, že súčasný ekonomický prepad sa nebude svojou veľkosťou príliš odlišovať od tých predchádzajúcich. Hrubý domáci produkt sa nedostane do záporných hodnôt, ale jeho rast sa spomalí a dosiahne v tomto a budúcom roku 1%. V správe sa spomínajú riziká ako napríklad väčšie ako v minulosti očakávané zníženie spotreby a investícií, znženie dopytu v krajinách, ktoré nie sú členmi OECD, možný rast cien ropy a zníženie kurzu amerického dolára.

Správa potvrdzuje, že súčasná svetová recesia je dôsledkom toho, že dôsledkom krízy, ktorý vznikol po tom ako praskla bublina vytvorená v USA v sektore vysokých technológií. Viedlo to k pádu na Wall Street a zhoršeniu investičnej klímy už pred teroristickými útokmi 11. septembra tohto roku. Odvtedy sa objavilo príliš málo údajov, na základe ktorých by sa dalo hovoriť o jasne zreteľnej tendencii po septembrových udalostiach. Údaje, ktoré sú k dispozícii nie sú jednoznačné.

V októbri v USA značne poklesla priemyselná výroba a podstatne sa zvýšil maloobchodný predaj. Na základe týchto údajov sa nedajú robiť ďalekosiahle závery. NA rozdiel od dvoch recesií, ktoré by boli po druhej svetovej vojne, negatívny vplyv na ekonomiku má situácia v sektore priemyslu kde sa značne znížili investície. Stabilizujúcim faktorom sú výdavky spotrebiteľov. Zníženie úrokových mier v USA a zóne euro viedli k zväčšeniu peňažnej masy. Bank of England vyjadril znepokojenie nad tým, že centrálne banky ignorujú rast tohto ukazovateľa. Zrejme to robia preto, lebo zmeny v mase peňazí v obehu, môžu v dlhodobom časovom horizonte ovplyvniť inflácie, ale v najbližšom období neovplyvňuje hladinu cien. Podstatné zväčšenie peňažnej masy môže stimulovať rast výdavkov v nominánom, ako aj v reálnom vyjadrení.

Na druhom póle názorového spektra môže byť postoj pesimistov, ktorí sa obávajú že ceny môžu klesať a zníženie nominálnych úrokových mier sa neodrazí na reálnych. Obávajú sa, že zväčšovanie likvidity finančného systému môže viesť k tomu, že peniaze sa budú hromadiť sa zmenší sa rýchlosť ich obratu. Je to príliš smelé tvrdenie, pretože vo všetkých vyspelých krajinách okrem Japonska ceny nepadajú, ale ich rast sa z roka na rok spomaľujú.

Centrálne banky určite budú musieť prijať také opatrenia, aby sa neocitli v situácii ako Japonsko. Existuje veľa spôsobov ako zabrániť zhromažďovaniu likvidity. Jedným z nich je spätné odkupovanie dlhopisov od investorov. Ak bude otázka možného nebezpečenstva deflácie akútna, zabrániť jej môžu vlády, ktoré môži financovať operácie proti nej vďaka úverom od bánk. Na presadenie súčasnej politiky bolo treba vynaložiť veľa úsilia. Opatrenia na odstránenie prípadnej deflácie nemusia byť v súlade s ňou. V najhoršom prípade ju bude treba zmeniť.