ČLÁNOK


,

Kritika za tristo miliónov
18. októbra 2002

V areáli bratislavského Slovana, medzi futbalovým štadiónom a tenisovým ihriskami, na mieste bývalého centrálneho dvorca vládne od rána do večera čulý stavebný ruch. V polovici budúceho roka by mali slávnostne odovzdať do užívania už kompletne dokončené Národné tenisové centrum (NTC). Na jeho výstavbu sa Slovenský tenisový zväz (STZ) chystá preinvestovať 400 až 450 miliónov korún.

Bez vhodného stánku

Myšlienka dať krajine Národné tenisové centrum vznikla pred štyrmi rokmi, keď sa Slovensko s Kučerom, Hrbatým a Krošlákom po prvý raz prebojovalo do svetovej skupiny Davisovho pohára. ,,S hrôzou sme zistili, že vlastne nemáme kde organizovať špičkové tenisové podujatia. Ak chceme hostiť svetové esá, musíme im vedieť ponúknuť minimálne štandardné podmienky. Ani jedno športovisko v krajine nemá také parametre, aké vyžaduje Medzinárodná tenisová federácia,“ začína rozprávanie generálny sekretár STZ Igor Moška. K možnosti organizovať podujatia sa pridružila aj myšlienka koncentrovanej prípravy talentovanej mládeže, aby si slovenský tenis udržal konkurencieschopnosť so svetovým, ba aj zvýšil svoju úroveň.

Prvou úvahou bol projekt na zelenej lúke pri Bernolákove. V podstate náhoda rozhodla o možnosti postaviť NTC v širšom centre slovenskej metropoly. Tenisový klub Slovan Bratislava sa dostal do finančných problémov, následne do konkurzu, nuž Slovenský tenisový zväz časť jeho majetku vrátane pozemkov, za 23 miliónov korún, odkúpil. Zväz prišiel k pozemkom a pomohol k záchrane tenisového Slovana – na mieste dvorcov mohlo totiž vyrásť niečo, čo by so športom nemalo nič spoločné.

,,V Bernolákove by sme boli odtrhnutí od života,“ vraví I. Moška. ,,Za desať rokov vo funkcii generálneho sekretára som pochodil veľa centier po celom svete, a ak má niečo slúžiť aj verejnosti, nesmie to stáť niekde mimo alebo na periférii mesta. A my chceme, aby naše centrum využívala aj verejnosť, a to aspoň polovičným podielom.“

Na stavbe sa začalo pracovať 1. februára 2002, za osem mesiacov vyrástla prvá časť, ktorú by do konca roka chceli dokončiť a uviesť do skúšobnej prevádzky, zatiaľ však zrejme len pre profesionálnych tenistov. Medzitým sa začnú práce na tzv. guli, s otváracou strechou, ktorá ukryje centrálny dvorec a vyše štvortisícové hľadisko. Reálny termín dokončenia celého centra je 30. jún 2003.

Chce slúžiť všetkým

Národné tenisové centrum, to nebude len osem dvorcov, ale aj štyri squashové ihriská, jedna z najväčších posilovní v Bratislave, aerobiková telocvičňa, šatne, priestory na masáže, saunu a vírivku, tiež detský kútik a vonkajšie detské ihrisko s bazénom, športový obchod, salón krásy, reštaurácia, ubytovacia časť s približne 50 lôžkami, administratívne priestory pre zamestnancov tenisového centra i zväzu a napokon aj 250 parkovacích miest v podzemí.

,,V Bratislave chýba športový stánok s takouto infraštruktúrou, a aj keď počúvame, že sa majú postaviť aj iné, konkurencia nás netrápi. Bratislava bude stále rásť a uživí aj tri-štyri podobné centrá,“ nebojí sa I. Moška. ,,Navyše, hlavná časť areálu bude viacúčelová, plne klimatizovaná hala s otváracou strechou a puncom najvyššej kvality, dokonca akusticky vyriešená tak, aby sme v nej mohli organizovať koncerty. Slúžiť bude predovšetkým na veľké tenisové podujatia, ale vieme si v nej predstaviť aj špičkové akcie v iných športoch. Záleží nám na čo najlepšej využiteľnosti, pretože sme sa zaviazali prevádzkovať celé centrum vlastnými silami a nechceme ísť do straty. V období medzi podujatiami budú v „guli“ tri tenisové ihriská, na ktoré sa pokojne môže dostať aj verejnosť.“

Hoci je Slovensko skôr krajinou antukárov, dvorce v Národnom tenisovom centre pokryje tvrdý povrch Premier americkej výroby, patriaci v súčasnosti k najmodernejším na svete. Cena povrchu sa nelíši od priemeru, na jedno ihrisko vyjde približne na 1,2 milióna korún. Najdrahším povrchom v cene okolo 2 miliónov korún je decoturf, na ktorom sa hrá grandslamový US Open. ,,Ak bude treba, postavíme v centrálnej časti areálu akýkoľvek dvorec vrátane antukového, ale z dôvodu prašnosti antuka stabilným povrchom nebude,“ dodáva generálny sekretár STZ.

Do rozpočtu sa nezmestili

Celkové náklady I. Moška ešte presne vyčísliť nevedel. ,,Doteraz sme preinvestovali 190 miliónov korún, za ktoré sme postavili prvú časť centra bez vnútorného vybavenia. Pôvodne sme si mysleli, že sa zmestíme do 300 miliónov, ale to bol hrubý odhad v roku 1998 a medzitým ceny vstupov, materiálu i práce vzrástli. Momentálne sme v cenovom rokovaní o druhej etape stavby, konečnú cenu celého centra teda neviem povedať, odhadujem ju niekde medzi 400 až 450 miliónmi korún.“

Až na prvý vklad do pozemkov, spomenutých 23 miliónov, ktoré vyplatil Slovenský tenisový zväz, je zatiaľ jediným investorom štát – prostredníctvom ministerstva školstva. ,,To, čo sa postavilo, zaplatil štát a verím, že vo financovaní bude pokračovať. Máme splátkový kalendár, ten sa plní a zmluvne je garantovaných 300 miliónov, ktoré vlani schválila vláda.“ Presne tých tristo miliónov, ktoré sa stali terčom veľkej kritiky – či sa v čase, keď nie je dosť peňazí na školstvo, zdravotníctvo, dôchodkovú reformu, majú vyhadzovať peniaze práve na tenisové centrum.

Podľa I. Mošku ide o nesprávny uhol pohľadu. ,,Tí, čo poukazujú na luxus a zbytočnosť, sa predtým, než vydali populistické vyhlásenia, ani nespýtali, čomu bude Národné tenisové centrum slúžiť. Keď sme predkladali materiál slovenskej vláde, argumentovali sme tým, že máme tenis svetovej úrovne, ktorý reprezentuje krajinu – na rozdiel, povedzme, od hokeja – na všetkých kontinentoch a vo všetkých krajinách a dlhodobo dosahuje dobré výsledky. K najznámejším Slovákom na svete patria práve tenisti, a ak to chceme udržať, musíme do tenisu niečo aj dať. Posledné peniaze investoval štát do Slovana, a to ešte roku 1945. Napriek tomu sa tenis dokázal dostať do svetovej špičky a myslím si, že si tie súčasné peniaze zaslúži. Na rozdiel od iných športových investícií, mám na mysli napríklad olympijskú kandidatúru či organizovanie univerziády, po tomto našom projekte niečo zostane – jedno z najmodernejších športovísk v strednej Európe. Cením si preto postoj vlády, ktorá bola za rozhodnutie dať 300 miliónov do nášho projektu kritizovaná, no napriek tomu od neho neodskočila.“

Aj tak sa môže stať, že štát po 300-miliónovej injekcii už ďalšie peniaze do centra nedá. Čo na to I. Moška? ,,Skúsime sa dohodnúť a vládu presvedčiť. Ak sa nám to nepodarí, budeme si musieť zobrať úver. Určite to chceme dostavať, a to v čase, ktorý sme si naplánovali. Mať vlastný stánok pre zväz totiž znamená aj ročnú úsporu šesť, možno až osem miliónov, ktoré vynakladáme na prenájom jednak kancelárskych priestorov, ale aj športovísk na organizovanie turnajov a stretnutí – Pohára federácie a Davisovho pohára. Pravda, ak by sme splácali úver, museli by sme činnosť centra čo najviac skomercionalizovať, a ohrozíme tak cieľ dať priestor a prostriedky na výchovu talentovanej mládeže. Tenisové centrum je na rozdiel od futbalových a hokejových štadiónov, ktoré sa už projektujú so stratou, návratná investícia, ale nie podnikateľsky zaujímavá a dlhodobú pôžičku na dajme tomu 30 rokov vám naň žiadna banka nedá. Ale verím, že podobná situácia nenastane a s novou vládou sa dohodneme.“

Samozrejme, v zmluve o poskytnutí financií na výstavbu NTC je klauzula, že bez súhlasu ministerstva školstva sa s majetkom hýbať nedá, teda. NTC nemôžu tenisti predať alebo previesť na inú osobu.

Nebudú najdrahší

Odborníci hovoria, že nie je ani taký problém športový stánok postaviť, ako ho potom úspešne a bez veľkých strát prevádzkovať. ,,Ročné prevádzkové náklady by sa mali pohybovať na úrovni 16 až 20 miliónov korún ročne,“ odhaduje I. Moška. ,,Príjmy by mali byť minimálne rovnaké, najradšej by sme sa pohybovali v mierne kladných číslach. Nemali by sme teda na prevádzku centra doplácať.“ Zároveň sa dušuje, že ,,nebudeme najdrahší v Bratislave. Ťažko je dnes povedať sumu, koľko bude stáť hodina tenisu na našich dvorcoch, ale cena by mala byť porovnateľná s ostatnými strediskami v hlavnom meste. Predpokladám, že tenisové veci si postrážime sami, niektoré prevádzky dáme do prenájmu a v tendri vyberieme najlepšie ponuky.“

Ak by bolo NTC stratové, rozdiel zacvaká STZ. ,,Všetky projekty, ktoré sme doteraz zabezpečovali, priniesli zisk. Slovenský tenisový zväz má zdravé ekonomické základy, dobré marketingové výsledky a zlepšujeme sa. Medziročne rastú naše príjmy o približne desať percent, samozrejme rovnako sa zvyšujú aj výdavky, lebo všetko investujeme naspäť do rozvoja tenisu.“

V roku 1993 mal STZ ročný rozpočet šesť miliónov, dnes pracuje s balíkom 50-60 miliónov korún. Po rozdelení federácie začínal s nulovým majetkom, budúci rok bude vlastniť hnuteľný a nehnuteľný majetok vo výške 450 až 500 miliónov. ,,Väčšinu nám dal štát,“ priznáva Moška, ,,ale myslím si, že sme si tie peniaze zaslúžili. Ak sa niekto pýta, prečo práve my, môžem smelo povedať, že za dobrú reprezentáciu krajiny.“ A dodal, že štátom postavené národné tenisové centrá majú aj v Česku, v Rakúsku, Nemecku, Taliansku, Španielsku, dve sú aj v Austrálii, tri v Spojených štátoch amerických.

Reprezentácia zadarmo

Národné tenisové centrum, teda jeho ľudská zložka, funguje v provizórnej podobe už dnes. Pripravuje sa v ňom osmička mladých tenistov – Karol Beck, Peter Čapkovič, Kamil Čapkovič, Igor Zelenay, Lenka Dlhopolcová, Ľubomíra Kurhajcová, Stanislava Hrozenská a Eva Fislová. Starajú sa o nich štyria tenisoví a jeden kondičný tréner. ,,Ročné náklady na ich zabezpečenie vrátane účasti na turnajoch stoja náš zväz približne osem miliónov korún, teda milión na hlavu,“ vyčísľuje generálny sekretár STZ. Na druhej strane, každý z nich odvádza na účet NTC desať percent zo svojich príjmov. ,,Vlani to bolo tristotisíc. Naším cieľom nie je zarábať. Podpísali sme však s hráčmi také zmluvy, že za našu pomoc budú v budúcnosti reprezentovať v Davisovom pohári a v Pohári federácie zadarmo. A keď splnia cieľ, ktorým je postup do prvej stovky svetového rebríčka, v centre končia. Hráči prvej stovky sú už totiž ekonomicky tak zabezpečení, že si môžu prípravu i účasť na turnajoch hradiť z vlastných zdrojov. Kým tam nie sú, podporujeme ich. Nechceme totiž prísť o nejaký talent len preto, že nebude zvládať platiť si štarty na turnajoch, kde hrajú tí najlepší.“

V novom NTC chce zväz ponúknuť priestory na trénovanie všetkým reprezentantom. Ak budú, pravda, chcieť. A zadarmo. Oplátkou by mala byť dohoda o reprezentovaní Slovenska za prijateľných finančných podmienok.

Keď bude Národné tenisové centrum stáť a fungovať, malo by sa v ňom pod kuratelou zväzu a taktovkou šiestich trénerov pripravovať 15 až 20 hráčov. ,,Chceme zriadiť aj prípravku, detskú tenisovú škôlku. Pritiahnuť teda ďalších k tenisu a klubom na celom Slovensku dať akýsi príklad, ako by asi mohla vyzerať taká dobre fungujúca štruktúra výchovy talentov,“ dodáva I. Moška.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

14. 6. 2024

USD 1,069 0,010
CZK 24,736 0,037
GBP 0,842 0,003
HUF 398,000 1,520
CAD 1,470 0,012

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS