Nedostatočná legislatíva o bankrote v krajinách strednej a východnej Európy (SVE) spôsobuje problémy mnohým podnikom, ktoré vstupujú do konkurzu. Na začiatku 90. rokov sa vlády viacerých krajín regiónu rozhodli urobiť konkurzný proces zložitým v snahe udržať nad vodou veľké a neživotaschopné podniky z éry komunizmu a zabrániť tak rastu nezamestnanosti. Výsledkom je chaos v tejto oblasti, ktorý sa krajiny snažia teraz odstrániť s cieľom vyrovnať sa svojim bohatším západným susedom.

Pomalé a neefektívne konkurzné procedúry v Českej republike umožnili zmiznutie aktív v hodnote niekoľkých miliárd a spôsobili, že banky a podniky sa stali extrémne opatrnými pri poskytovaní úverov a podpisovaní zmlúv s obchodnými partnermi. Táto skutočnosť má na ekonomický rast limitujúci vplyv. Mnohé štátne podniky boli opakovane finančne dotované namiesto toho, aby sa umožnil ich bankrot. Išlo aj o významné banky, ktorých nedobytné pohľadávky voči krachujúcim priemyselným podnikom prevzal štát za cenu viacerých miliárd dolárov. Slabý legislatívny rámec v ČR znamená, že podniky, ktoré skrachujú, vrátia svojim veriteľom iba malú časť dlhov, v priemere iba 3 %.

Podobná situácia ako v ČR je aj v iných krajinách regiónu. Krachujúce firmy v Poľsku sa často ocitajú v začarovanom kruhu, keď súd nariadi zmrazenie ich aktív, kvôli čomu už nemajú možnosť opätovne získať finančnú „pôdu pod nohami“. V Rumunsku sa zákony často interpretujú ľubovoľne, pričom medzinárodné inštitúcie apelovali na rumunskú vládu, aby implementovala efektívnejšie konkurzné procedúry. Krajinou, ktorá prejavila ochotu vyriešiť problém, je Maďarsko, ktoré na začiatku 90. rokov zaplatilo svoju cenu za sériu bankrotov a teraz slúži ako príklad pre reformy. Česká republika sa pokúsila nasledovať v tejto oblasti Maďarsko, pričom v priebehu 10 rokov novelizovala zákony o konkurze 17-krát, avšak bez väčšieho efektu. Zákony totiž poznajú iba dve formy ukončenia fungovania firmy – likvidáciu a vyrovnanie dlhov. Avšak proces je stále vo väčšine prípadov zdĺhavý, v 40 % prípadov trvá viac ako tri roky, pričom veritelia majú málo možností ovplyvniť proces. Ku koncu roku 2000 bolo v ČR 10 560 prípadov, ktoré zatiaľ neboli doriešené. Poľsko malo k polovici minulého roku 3 835 takýchto nedoriešených prípadov.

V ČR, kde pochopili, že čiastočné novelizácie nemajú zmysel, začali pripravovať úplne nový zákon o konkurze, inšpirovaný legislatívou Nemecka a USA. Európska únia (EÚ) dokonca vyslala do krajiny dvoch poradcov s cieľom pomôcť. Pracovná verzia zákona získala ocenenie v kruhoch právnikov a investorov, avšak podnikateľov pobúrilo, že finálna verzia nebude k dispozícii pred júnovými voľbami v ČR. Ministerstvo spravodlivosti ČR uviedlo, že finálnu verziu zákona predloží nasledujúcej vláde na jeseň tohto roku. Nový zákon by mal zvýšiť podiel vrátených pohľadávok veriteľom zo spomínaných súčasných 3 % na 30 % až 80 %.

V Poľsku, kde počet bankrotov v podnikovej sfére v uplynulých rokoch prudko vzrástol v súvislosti so spomaľovaním ekonomického rastu, právnici a podnikatelia taktiež požadujú nový zákon, ktorý zruší klauzulu o zmrazovaní aktív krachujúcich firiem. Avšak schválenie nového zákona v parlamente sa neočakáva skôr ako na konci roku 2002.