O korupcii sa dikutuje nielen na úrovni jednotlivých štátov, pozornost jej venujú aj medzinárodné organizácie. Tie sa snažia presadit zmeny v oblastiach, ktoré sa dotýkajú viacerých krajín. Príkladom je uplácanie firmami pri presadzovaní na zahranicných trhoch, pri uskutocnovaní medzinárodných obchodných transakcií. Takéto správanie okrem iného narúša princíp konkurencie a zavána nekalou sútažou.

Vyhráva ten, kto má prístup k reprezentantom moci alebo vie uplácat, pricom to nevyhnutne nemusí byt ten, co je najlepší. Dokonca donedávna úplatky platené v zahranicí boli v mnohých krajinách odpocítatelnou danovou položkou. Aj z tohto dôvodu sa na pôde OECD od zaciatku 90. rokov vyvíjali aktivity, ktoré v roku 1997 završilo prijatie Dohovoru o boji s podplácaním zahranicných verejných cinitelov v medzinárodných obchodných transakciách.

V praktickej rovine dohovor napríklad požaduje stanovit právnu zodpovednost právnických osôb za podplácanie zahranicného verejného cinitela, a to trestnú. Tažiskovým zámerom dohovoru je prijatie takej zákonnej úpravy, podla ktorej by podplácanie zahranicného verejného cinitela v medzinárodných obchodných transakciách bolo trestným cinom.

Dohovor OECD

Dohovor OECD v decembri 1997 bol prijatý pozitívne a vnímaný ako významný prelom v boji s medzinárodnou korupciou. Kedže medzi signatármi figurujú aj štáty s najväcším vývozom na svete, ich záväzok potlacit podplácanie zahranicných štátnych cinitelov dával nádej na zníženie medzinárodnej korupcie na ponukovej strane. Po takmer piatich rokoch ostávajú tieto nádeje nenaplnené. Napriek tomu, že takmer všetci signatári ratifikovali dohovor a uzákonili aj vykonávaciu legislatívu, dohovor sa len minimálne zaviedol do praxe.

Organizácia Transparency International v roku 1999 a 2002 uskutocnila podrobný prieskum, na základe ktorého bol pripravený Index vnímania poskytovania úplatkov (dalej len BPI). Hodnota BPI sa pohybuje v hodnote od 0 po 10. Cím je hodnota indexu vyššia, tým je menšia pravdepodobnost, že sa firmy pochádzajúce z danej krajiny presadzujú na zahranicných trhoch s použitím korupcných praktik.

Prieskum sa uskutocnil v nasledujúcich 14 krajinách s rozvíjajúcim sa trhom, pricom sa predpokladal záujem zahranicných investorov o tieto nové trhy:

India, Indonézia, Filipíny, Južná Kórea, Thajsko, Argentína, Brazília, Kolumbia, Madarsko, Polsko, Ruská federácia, Maroko, Nigéria, Južná Afrika. Z BPI, ktorý TI vydala v roku 2002, vyplýva, že podnikatelia majú minimálne povedomie o dohovore, vedelo o nom okolo 9 percent opýtaných firiem, a že uplácanie v zahranicí je aj nadalej rozšírené. Nedostatok znalostí je alarmujúci. Podnikatelia len tažko budú dodržiavat zákazy, ktoré nepoznajú. Nedostatocné trestné stíhanie je závažným problémom. Diskusia a prešetrovanie konkrétnych prípadov je najlepším liekom na nízke povedomie: nic neprinúti firmy brat ohlad na dohovor rýchlejšie než jeho úcinné zavádzanie a vnímanie rizika, ktoré sa s takouto formou korupcie môže zacat spájat. Kým nezacnú trestné stíhania, neprestane prevládat neistota, ci je dohovor len vyhlásením o dobrých úmysloch, alebo sa od exportérov bude skutocne požadovat, aby prestali s podplácaním.

Z medzinárodného prieskumu vyplýva, že najviac korupcníkov pri exportných transakciách je z Cíny, Južnej Kórey, Taiwanu. Z európskych krajín majú korupcnú povest najmä talianske, francúzske a španielske firmy.

Ako na Slovensku

Slovenská republika dohovor OECD ratifikovala v roku 1999. Aj ked v tom case ešte nebola clenom OECD, zúcastnila sa aj na jeho príprave. Dohovor je však potrebné pretavit na drobné – prijat jednak potrebné legislatívne zmeny (na Slovensku je trestné aj prijímanie a poskytovanie úplatkov), cast už bola uskutocnená, ale zároven zaviest nové pravidlá do každodenného života firiem.

Preto nás zaujímala aj praktická implementácia dohovoru OECD do života firiem na Slovensku. Pri hladaní odpovede na stav v tejto oblasti si Transparency International Slovensko pomohlo prieskumom názorov priamo medzi podnikatelmi. Prieskum sa uskutocnil v marci 2003 v spolupráci s agentúrou Focus na vzorke 100 respondentov. Respondentmi boli vrcholoví predstavitelia (majitelia, konatelia, riaditelia) firiem so štatútom právnických osôb (s. r. o, a. s.). Tu je jedna z odpovedí súvisiaca s uvedenou témou.

Na otázku, kto je iniciátorom korupcného správania, podnikatelia najcastejšie (34 %) uvádzali úradníkov. Ale podla názoru 22 % podnikatelov je väcšinou iniciátorom korupcného správania tretia strana (sprostredkovatelia, advokáti) a podla 18 % podnikatelov sú väcšinou iniciátormi korupcného správania súkromné firmy, podnikatelia. Politikov považuje za iniciátorov korupcného správania 11 % podnikatelov.

Ako ukazujú výsledky prieskumu, korupcia na ponukovej strane existuje aj na Slovensku.

Zaujímala nás preto aj prípadná existencia protikorupcných mechanizmov vo firmách. Výsledky nie sú privelmi optimistické:

Iba 19 % z opýtaných respondentov-podnikatelov má pre svojich zamestnancov zavedené záväzné interné protikorupcné mechanizmy.

Dalších 9 % podnikatelov takéto mechanizmy pre svojich zamestnancov zavedené nemá, ale uvažuje o ich zavedení.

Najväcšia cast podnikatelov (72 %) nemá pre svojich zamestnancov zavedené záväzné interné protikorupcné mechanizmy, ani neuvažuje o ich zavedení.

Tresty a etika

S korupciou nemôže bojovat len vláda alebo mimovládne organizácie. Dôležité je zapojit aj podnikatelský sektor. Ako vyplýva z prieskumu, priestor na znižovanie korupcie existuje aj na jej ponukovej, nielen na dopytovej stránke. Vyše polovica podnikatelov zastáva názor, že korupciu v podnikatelskom sektore by najviac pomohlo obmedzit potrestanie korupcníkov (52 %) a zvýšenie vymáhatelnosti práva (51 %). Približne pätina z opýtaných podnikatelov však pokladá aj podnikatelskú etiku (22 %) za nástroj znižovania korupcie na Slovensku.

Velké korupcné kauzy sa vyskytujú na Slovensku v tých oblastiach, kde sa stretáva verejný a podnikatelský sektor (verejné zákazky, privatizácia, licencie a pod.). V poslednom období prepuklo viacero škandálov, ktoré hovoria o klientelistických prepojeniach medzi podnikatelmi, politikmi, exekutívou, médiami. Podnikatelia sú na jednej strane „obete“ korupcného prostredia, znášajú riziká a náklady s tým spojené. Na druhej strane sú aktívnym prvkom korupcnej transakcie a môžu mat z nej krátkodobé výhody. Preto obmedzovanie korupcie sa nemôže obmedzit iba na opatrenia vo verejnom sektore, ale treba zapojit do boja proti korupcii aj podnikatelov.