ČLÁNOK




“ Koruna posilňuje: je „“predvolebná nervozita““ za nami?
9. augusta 2002

V analýze „Predvolebná nervozita: mýty verzus realita“ (http://www.fini.sk/d.php?t=1&d=10249), sme uviedli pragmatické dôvody, pre ktoré možno považovať strašenie „návratom Mečiara“ za nepodložené aktuálnymi prieskumami jeho budúcej parlamentnej sily. Po tom, čo posledný prieskum potvrdil uvedenú tézu, že „bez ohľadu na to, či sa Gašparovičovo HZD dostane do parlamentu, oslabí podporu HZDS“, názor o prehnanosti obáv z „návratu Mečiara“ si osvojil aj finančný trh.

Vyrovnanie informačnej asymetrie zahraničných hráčov, ktorí si uvedomili nepravdepodobnosť odklonu novej politickej garnitúry od nastúpenej pro-integračnej cesty, prispela k postupnému uvoľňovaniu takzvenej predvolebnej nervozity. Práve to sa spolu s priaznivými fundamentálnymi ukazovateľmi posledných dní (zahraničný obchod, priemyselná produkcia, inflácia) zaslúžilo o posilnenie slovenskej koruny až pod úroveň 44 EUR/SKK. Koruna sa tento týždeň vďaka výhľadu očakávaného vývoja nie len v ekonomickej no najmä politickej oblasti stala favoritom dlhých špekulatívnych pozícií hrajúcich na posilnenie.

Kľúčovým momentom bol hektický záujem „londýnskych mien“ o korunu vo štvrtok, kedy posilnila späť pod úroveň 44 SKK/1 EUR. Ten sa dostavil po tom, čo analytici Morgan Stanley, zverejnili analýzu, ktorá do hmly okolo Slovenského povolebného vývoja vniesla pre londýskych hráčov viac svetla: Zopakovala závery, ktoré sme už o očakávanom politickom vývoji uviedli (http://www.fini.sk/d.php?t=1&d=10249), ako aj tie, ktoré spomenula vo svojej poslednej správe aj ratingová agentúra Fitch: Vývoj bežného účtu nie je alarmujúci a možno očakávať jeho stabilizáciu (http://www.fini.sk/d.php?d=10334), všetky politické strany, ktoré majú šancu podieľať sa na vláde sú si vedomé potreby fiškálneho úsporého balíčka po voľbách, integračné napredovanie by nemalo byť spochybnené, vývoj inflácie za týchto podmienok uvoľní NBS v závere roka (resp. začiatku budúceho) ruky pre zníženie sadzieb. Dereguláciami dočasne zvýšená inflácia budúci rok by nemala mať nepriaznivý dopad na menovú politiku. Z týchto faktorov vyplýva aj vyššia atraktivita slovenských aktív, najmä dlhopisových (ako aj Eurobondov, ktoré ponúkajú zaujímavú prémiu v porovnaní so zodpovedajúcimi dlhopismi vlád Maďarska či Poľska) a dôvod očakávať v horizonte nasledujúcich 6 mesiacov nie nezaujímavé posilnenie koruny.

Vývoj tohto týždňa sa aj napriek dočasne volatilnému pohybu pred voľbami dá označiť ako toľko očakávané povolebné posilnenie, ktoré paradoxne začalo ešte pred voľbami: nik si nechce dať ujsť príležitosť profitovať z vývoja, ktorý donedávna zahmlievala zdanlivo nejasná situácia okolo integračných šancí Slovenska po voľbách. Bola to najmä politická neistota, ktorá vytlačila korunu pred voľbami až k hranici 45 EUR/SKK.

Najmä po tom čo odchod HZD oslabil HZDS je zrejmé, že len mimoriadnym a nepravdepodobným zázrakom by politické sily s problematickým imidžom z pohľadu slovenských integračných ambícií dokázali sformovať vládu, nehovoriac o tom, že jej zostavením zrejme nebudú prezidentom ani poverené. Medializovanie „Mečiarovej hrozby“ sa začína vnímať ako súčasť predvolebného drukovania subjektov, ktoré stavajú svoju podporu viac na antipatii voličov k tejto osobnosti a na vyhranení sa voči nej, než na vlastných výsledkoch, či pozitívnom hodnotovo vyhranenom programe. Vývoj podpory HZDS vyjadrený počtom jej budúcich poslanecných mandátov a jeho naďalej nulový koaličný potenciál (podčiarknutý evidentnou medzinárodnou neakceptovateľnosťou) však tieto obavy vážne spochybňuje.

Dôležitý faktor, ktorý sa teraz bude z hľadiska povolebnej politickej situácie sledovať, je pravdepobodnosť pragmaticky rýchlej dohody relevantných politických subjektov na zostavení prointegračnej vlády. Rovnako dôležitá bude aj pravdepodobnosť, že budúce vládne strany budú pripravené a schopné pružne sa dohodnúť aj na nie najbezbolestnejších rýchlych a účinných fiškálnych opatreniach po voľbách, vrátane nepopulárneho uvoľnenia odložených deregulácií. Všetky relevantné strany ústami svojich najvyšších predstaviteľov potvrdili dôležitosť, akú prikladajú integrácii, a ich ekonomickí predstavitelia sa tiež, zdá sa, zhodujú na potrebe fiškálnych opatrení na zabránenie hrozby externých ekonomických nerovnováh. Účinné fiškálne kroky po voľbách prispejú k zníženiu hrozby dvojitého deficitu (štátneho rozpočtu aj bežného účtu), čo otvára priestor nie len pre znižovanie sadzieb, ale spolu s úspešným zavŕšením integračných ambícií aj pre možné zlepšenie ratingu.

Vzhľadom na vývoj v Českej republike, kde sa prisilná koruna podľa niektorých analytikov začala premietať aj do vývoja produkcie a zamestnanosti exportérov, a kde je pravdepodobná pokračujúca účasť ČNB na „zmluvných“ (utajených no neoficiálne potvrdených) intervenciách na oslabenie koruny, možno v nasledujúcom období očakávať aj ďalšie posilnenie slovenskej koruny voči českej smerom k úrovni 1,40 SKK/1 CZK. V prospech toho hovorí aj úrokový diferenciál medzi nimi(8,25% verzus 3,0% v ČR, očakávaná koncoročná inflácia 3,8% verzus 1,6% v ČR), ako aj očakávaný zaujímavý rast cien slovenských dlhopisov, najmä s dlhšou dobou splatnosti. Po poslednom znížení úrokových sadzieb sú úroky v ČR 0,25% pod úrovňou kľúčových sadzieb ECB. Okrem záujmu o SKK bol preto uplynulý týždeň charakteristický aj oživením záujmu zahraničných investorov najmä o nákupy slovenských štátnych dlhopisov, čo posunulo dlhý koniec slovenskej výnosovej krivky v súlade s investičnými odporúčaniami nadol.

Autor je investičným analytikom

(Odborná prax: 2001 Merrill Lynch Headquarters, 1999-2001 ING Barrings, 1997-1999 Deloitte & Touche; 2000 Employment Policy Foundation, Washington, D.C. ; 2001 New York University, 2000 Georgetown Univeristy)


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

14. 6. 2024

USD 1,069 0,010
CZK 24,736 0,037
GBP 0,842 0,003
HUF 398,000 1,520
CAD 1,470 0,012

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS