ČLÁNOK




Kontroverzný projekt jednotného daňového systému
24. januára 2001

V najnovších vyjadreniach predstaviteľov Európskej komisie sa hovorí o tom, že celý projekt harmonizovať daňový systém v celej EÚ bol od začiatku kontroverzný a zrejme sa ho nepodarí vôbec realizovať.

Zhruba také sú závery, ktoré odzneli v rámci internej diskusie na pôde EK v Bruseli. Európska komisia bude musieť akceptovať fakt, že členské štáty Európskej únie v dohľadnom čase sotva vyjadria súhlas s rozsiahlou daňovou harmonizáciou.

Frits Bolkestein, komisár pre vnútorný trh a otázku daní chce presadzovať pragmatickejší prístup k praktickým daňovým problémom právnických a fyzických osôb v rámci EÚ.

Tieto menej ambiciózne plány vyplývajú z toho, že na decembrovom summite únie v Nice sa nepodarilo presvedčiť členské štáty, aby sa o daňových otázkach hlasovalo kvalifikovanou väčšinou – v rámci práva veta je totiž momentálne harmonizácia v EÚ prakticky nemožná.

Európska komisia má v tejto chvíli jedinú šancu – využívať efektívnejším spôsobom existujúce právne normy a intenzívnejšie postihovať tie vlády, ktoré v rámci svojich daňových sústav a prípadne nových predpisov a noriem porušujú Zakladajúcu zmluvu o EÚ.

Európska komisia chce využiť „mechanizmy kooperácie“, dohodnuté v Nice a prostredníctvom nich sa pokúšať o daňovú harmonizáciu postupne – na báze dohôd skupín štátov vo vnútri EÚ. Komisia je však značne sklamaná, že sa veľmi pomaly postupuje aj v tých prípadoch, kedy už k určitým dohodám došlo.

Ministri financií EÚ sa už v dávnejšej minulosti dohodli na znení šesťnástich smerníc, ktoré sa týkajú daňovej problematiky, no tieto doteraz neboli schválené, hoci niektoré sú ešte z roku 1990.

Naďalej tiež trvá veľmi tvrdý boj ohľadne daní z príjmov zamestnaných fyzických osôb, ktoré odvádzajú zamestnávatelia priamo štátu.

Aj v tejto oblasti sa dosiahla dohoda v priebehu predchádzajúceho roka, no márne sa čaká na jej legislatívny, a teda všeobecne záväzný právny rozmer.

Lepšia je situácia v daňových odvodoch firiem a spoločností, v prípade ktorých by už nemalo dochádzať k problémom pri „cezhraničnom“ obchode, určitý pokrok sa očakáva aj pri riešení problematiky daňových bariér a dvojitého zdanenia v súvislosti s početnými akvizíciami a fúziami.

Odstraňovať sa takisto majú aj rozdiely v daňových sadzbách korporácií, ktoré sú napríklad v Nemecku a Grécku na úrovni 40%, no vo Švédsku je táto sadzba na hladine 28%.

Zrejme to budú spoločnosti a korporácie, ktoré v nasledujúcich mesiacoch vyvinú tlak na prijatie celoeurópskych pravidiel v tejto oblasti.

EK však už dnes vychádza z toho, že aj pri spoločných postupoch zdaňovania korporácií budú vlády jednotlivých členských štátov opäť veľmi „zdržanlivé“.

Komisia nemá ľahkú pozíciu ani pri jednotnom zdaňovaní penzijných schém v štátoch únie. V niektorých z nich sa zdaňujú príspevky do penzijných fondov, ktoré platia zamestnanci, v iných sa zasa zdaňujú penzijné dávky, ktoré dostávajú dôchodcovia.

V polohe úvah je zosúladenie spôsobu odvodov dane z pridanej hodnoty, oveľa tvrdšie sa má postupovať proti daňovým únikom a podvodom.

Európska komisia sa však dostáva akoby do defenzívy.

Neráta s rozsiahlejšími legislatívnymi úpravami vo vnútri celej EÚ, ale skôr sa začína spoliehať na iné spôsoby presadzovania postupnej daňovej harmonizácie.

Má ísť hlavne o multilaterálny dohľad, nové interpretačné pravidlá a spoločný výklad už existujúcich, hoci ojedinelých smerníc vo sfére daní.

Ak tieto východiská porovnáme s ambíciami formulovanými pred schôdzkou. EÚ na najvyššej úrovni v Nice, potom musíme hovoriť o určitom sklamaní.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

24. 9. 2020

USD 1,165 0,005
CZK 27,015 0,050
GBP 0,912 0,007
HUF 364,450 0,560
CAD 1,560 0,001

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS