Konsolidovaný verejný dlh Slovenska dosiahol ku koncu júna 443,4 mld. Sk, čo predstavuje 85,7 % polročného hrubého domáceho produktu v bežných cenách. Oproti začiatku roka sa verejný dlh zvýšil o 20 mld. Sk. Podľa správy, ktorú vypracovalo Ministerstvo financií SR (MF), predstavoval nekonsolidovaný verejný dlh k ultimu polroka 449,9 mld. Sk. Rozdiel medzi nekonsolidovaným a konsolidovaným verejným dlhom vo výške 6,528 mld. Sk tvoria poskytnuté návratné finančné výpomoci v minulosti zo štátneho rozpočtu zdravotným poisťovniam v objeme 3,41 mld. Sk a poskytnuté pôžičky zo Štátneho fondu rozvoja bývania obciam za 3,21 mld. Sk.

Dominantný 92,8-percentný podiel na celkovom verejnom dlhu mal štátny dlh. Jeho podiel na verejnom dlhu sa zvýšil oproti začiatku roka v dôsledku zániku štátnych fondov, ktorých dlhy prešli do štátneho dlhu, a v dôsledku schodkového hospodárenia štátneho rozpočtu. Z celkovej hodnoty štátneho dlhu 417,6 mld. Sk tvoril domáci dlh 294,1 mld. Sk a zahraničný dlh 123,5 mld. Sk.

Štátny dlh tvorili najmä záväzky z emisií cenných papierov v hodnote 374,8 mld. Sk, z ktorých štátne pokladničné poukážky predstavovali 54,7 mld. Sk, štátne dlhopisy v zahraničí 80,4 mld. Sk a zostávajúcich 239,7 mld. Sk pripadalo na štátne dlhopisy v slovenských korunách. Štátny dlh z úverových vzťahov dosiahol ku koncu júna 42,8 mld. Sk, z ktorých 28,8 mld. Sk tvorili prevzaté úvery zo štátnych fondov, 11,3 mld. Sk boli pôžičky získané od medzinárodných bánk a zostávajúcu čiastku 2,7 mld. Sk tvorili rôznorodé vládne úvery.

Oproti začiatku roka vzrástol dlh z emisií štátnych cenných papierov o 24,4 mld. Sk nárastom štátnych pokladničných poukážok o 15,3 mld. Sk, domácich štátnych dlhopisov o 7,8 mld. Sk a zahraničných štátnych dlhopisov o 1,3 mld. Sk. Štátny dlh z úverových vzťahov bez prevzatých úverov zo štátnych fondov poklesol o 1,5 mld. Sk.

Dlh Fondu národného majetku SR (FNM) tvoril úver vo výške 10,9 mld. Sk, ktorý fond získal v minulom roku, a tiež novácie záväzkov z dlhopisov FNM vo výške 5 mld. Sk. Dlh zdravotných poisťovní vo výške 3,4 mld. Sk tvorili návratné finančné výpomoci získané v minulých rokoch zo štátneho rozpočtu.

Dlh obcí dosiahol ku koncu polroka 12,9 mld. Sk a oproti začiatku roka sa zvýšil len nepatrne. Dlh tvorili emitované komunálne obligácie v hodnote 1,4 mld. Sk a bankové a iné pôžičky v hodnote 11,5 mld. Sk. Časť z tohto dlhu predstavujú záväzky voči Štátnemu fondu rozvoja bývania vo výške 3,2 mld. Sk.

Pre ďalší vývoj verejného dlhu do konca roka bude podľa MF rozhodujúce rozhodnutie vlády o výške prostriedkov z privatizácie, ktorá sa skutočne použije na splatenie štátneho dlhu, schodkové hospodárenie štátneho rozpočtu, prípadne obcí. Dlh FNM by mal do konca roka zaniknúť, pretože na toto obdobie pripadá splatnosť tak úveru, ako aj záväzkov z dlhopisov fondu. Dlh zdravotných poisťovní by sa mal znížiť o splátku do štátneho rozpočtu. Vývoj dlhu obcí v prvom polroku potvrdil stabilizáciu jeho hodnoty z ostatných rokov. Za týchto predpokladov by sa verejný dlh mohol ku koncu roka aj znížiť.