Ide o historickú dohodu, pretože na riešení problematiky klimatických zmien sa v Bonne zhodli zástupcovia 178 krajín sveta.

Znamená to, že Protokoly z japonského Kjótó by sa mohli vo veľmi krátkom čase ratifikovať. Kompromis spočíva v tom, že kjótske protokoly zakotvujú požiadavku, aby priemyselne vyspelé krajiny znížili emisie šiestich látok (plynov), ktoré s najväčšou pravedpodobnosťou prispievajú ku globálnemu otepľovaniu o 5,2% pod úroveň dosiahnutú v roku 1990, a to v priebehu budúcich jedenástich rokov, no v Bonne sa stanovený limit na úrovni 5,2% znížil na 2%, čo je síce síce vážna trhlina, no v každom prípade je tento ústupok veľmi dôležitým štartom pre ratifikáciu kjótskych protokolov, uviedla európska komisárka pre ekologické záležitosti Margot Wallströmová, ktorá vo svojom značne emotívnom vystúpení dodala, že po stretnutí v Bonne sa „môžeme vrátiť domov a pozrieť sa do očí vlastným deťom…“

Hovorí sa aj o tom, že ekologický summit v Bonne je pohromou pre amerického prezidenta Busha, ktorý sústavne odmieta kjótsky protokol ako „fatálne chybnú“ zmluvu.

Kompromis z Bonnu teda oživil nádeje na serióznejší boj proti globálnemu otepľovaniu. Prijatá dohoda nie je síce dokonalá, ale je v každom prípade lepšia ako perfektná dohoda, ktorá nefunguje – zdôraznil vedúci delegácie EÚ v Bonne a belgický minister energetiky Olivier Deleuze. Včera sa v Bonne hovorilo o „triumfe ľudstva“. Na pravdivosť tohto tvrdenia však treba ešte nejaký čas počkať…