ČLÁNOK




Kohútiková ráta s fiškálnym deficitom na úrovni 3,3 % HDP
27. septembra 1999

„V najbližších rokoch nemožno očakávať zníženie fiškálneho deficitu na nulu vzhľadom na to, že v ekonomike existujú skryté rezervy vo forme štátnych záruk a v podobe reštrukturalizácie bankového sektora,“ uviedla. Podstatné podľa nej je, aby sa zaťaženosť vládneho dlhu nezvyšovala, ale naopak k zdrojom sa dostali podniky a to nie prostredníctvom vládnych zákazok.
Nevyhnutnou podmienkou na oživenie podnikového sektora je podľa nej oživenie bankového sektora a zníženie spotreby vlády. Poukázala na to, že vysoký podiel investícií na HDP poháňaný predovšetkým investičnou výstavbou v predchádzajúcich rokoch sa postupne znižuje, hoci čistá spotreba vlády je ešte stále vysoká. E. Kohútiková uviedla, že špekulačný kapitál na úrovni 100 až 300 mil. USD je stabilný. Na margo vývoja peňažného a devízového trhu povedala, že o stabilite svedčí fakt, že Ministerstvo financií (MF) SR bolo schopné predať 3-ročné štátne dlhopisy. Rovnako to potvrdzujú aj emisie eurobondov denominované v slovenskej mene zahraničnými spoločnosťami, ako aj zatiaľ neformálne obchody s peniazmi dlhšími ako 6 mesiacov.
NBS v spolupráci so Štatistickým úradom SR (ŠÚ SR) a MF SR pristúpi už v budúcom roku k novému spôsobu zverejňovania inflácie prostredníctvom tzv. jadrovej inflácie. Podľa E. Kohútikovej vyplýva nová metodika merania inflácie z potreby štandardizácie jej vykazovania s krajinami Európskej únie, ako aj jej presnejšieho výpočtu bez netrhových a jednorazových vplyvov.
NBS tak bude okrem celkovej inflácie vykazovať aj jadrovú, pričom od 1. januára 2000 centrálna banka odstúpi od doposiaľ zverejňovanej čistej inflácie. Spotrebný kôš pre výpočet jadrovej inflácie bude pozostávať z 82 % položiek nachádzajúcich sa v súčasnom koši pre výpočet celkovej inflácie. Základ pre výpočet jadrovej inflácie bude zahŕňať potraviny, ktorých ceny v SR nevykazujú vysoké sezónne zmeny a sú stabilizujúcim prvkom. Tento základ bude zároveň očistený od vplyvu administratívnych opatrení, daňových zmien (DPH, spotrebné dane), dotácií a regulovaných cien, ktoré nemajú trhový charakter. Položky, ktorých ceny sú v súčasnosti regulované, budú s ich postupnou liberalizáciou zahrnuté do základu pre výpočet jadrovej inflácie. Rozdiel medzi celkovou a jadrovou infláciou tak bude indikovať, v akej miere sú už ceny liberalizované. Cieľom zavedenia jadrovej inflácie je podľa E. Kohútikovej istá forma konkretizácie vykazovania rastu cenovej hladiny, ktorý bude abstrahovať od jednorazových a netrhových opatrení a skokov, ktoré nie sú ovplyvniteľné politikou NBS.
Verejnosť získa prostredníctvom jadrovej inflácie konkrétnu informáciu o raste cenovej hladiny spôsobenej čisto trhovými faktormi a stupňom rozvoja ekonomiky, ako je to prirodzené vo vyspelých krajinách a zároveň bude môcť zhodnotiť aj vplyv NBS na jej dosahovanú úroveň. Jadrová inflácia by sa tak mala stať objektívnym meradlom zmeny cenovej hladiny v čase, závislej na stupni vývoja ekonomiky, ako aj kritériom kontroly verejnosti nad činnosťou NBS. Nezávislým orgánom, ktorý bude vykonávať kontrolnú funkciu pri meraní a vyhodnocovaní jadrovej inflácie, bude ŠÚ SR.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

22. 9. 2020

USD 1,174 0,005
CZK 27,007 0,027
GBP 0,917 0,001
HUF 362,050 1,030
CAD 1,563 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS