ČLÁNOK


,

Kniha o podobnostiach a rozdielnostiach automobilky BMW a benediktínskeho rádu
28. marca 2002

Veľká noc je obdobím oddychu od podenkových záležitostí; je takisto časom všeobecného dumania nad metafyzickými vecami, ako aj nad svojim okolím, nad spoločnosťou, nad celou krajinou, ba nad celým globálnym svetom. Aj nad ekonomikou. A keď chce niekto uvažovať v takýchto tóninách, potom by mal mať poruke pozoruhodnú knihu jedného benektínskeho mnícha. Volá sa Johannes Claudius Eckert a žije v mníchovskom kláštore svätého Bonifáca a v kláštore Andechs pri Starnberskom jazere.

Publikácia má názov „Slúžiť a nie vládnuť“. Porovnáva v nej z ekonomicko-sociálneho hľadiska Bavorskú benektínsku kongregáciu a automobilku BMW – teda na prvý pohľad oheň a vodu. Ale iba na prvý pohľad! Johannes Claudius Eckert odhaľuje mimoriadne veľa spoločných čŕt, ktoré majú také rozdielne inštitúcie ako bezosporu sú benediktínski mníchovia a bavorskí výrobcovia špičkových automobilov. Ba ešte viac: Páter Johannes je skalopevne presvedčený, že keby sa moderní manažéri pridržiavali mnohých mníšských prikázaní a pravidiel svätého Benedikta, potom by mohli aj v ére globálneho víťazného ťaženia kapitalizmu zarábať omnoho viac peňazí. Nemálo z týchto regulí si (zrejme voľky-nevoľky) osvojili v BMW; s najväčšou pravdepodobnosťou bez toho, aby mníchovskí autoproducenti vedeli, že už pred 1500 rokmi ich nastolil (aj keď v iných súvislostiach) zakladateľ benediktívneho rádu a – mimochodom – patrón Európy.

Niekoľko príkladov. Svätý Benedikt vždy vravel: „Nepanuj lež slúž!“. V dnešnom BMW je jedným zo základným manažérskych hesiel: „Šéfovať znamená byť vzorom podriadeným a slúžiť zákazníkom!“. Čiže, ako benediktínski mnísi, tak aj mníchovskí producenti automobilov rozumejú pod vykonávaním moci predovšetkým službu svojej inštitúcii, okoliu a najbližším osobám. Ďalší príklad: Benediktínska rehoľa sa už stáročia obnovúva tak, že v konvente sa o jej činnosti, o jej kladoch a záporoch priamo, bez okolkov, otvorene vyjadrujú novici a prelátovia, žijúci v iných kláštoroch, nezriedka v iných štátoch a na iných svetadieloch. Takto sa vnáša do rádového života nový dych, čerstvý náboženský duch. Slovami svätého Benedikta: „Rob všetko tak, že sa pritom poradíš podľa najlepšieho vedomia a svedomia – potom nemusíš svoj skutok nikdy oľutovať.“ A bavorská automobilka? Aj BMW pozýva na strategické diskusie o pozitívach a negatívach produkcie v Mníchove, Dingolfingu či Regensburgu mladých, nových učňov s nezakaleným pohľadom na výrobné postupy, ako aj špeciálnych konzultantov s univerzitným diplomom, ktorí si zase zoberú BMW pod prísny vedecko-ekonomický mikroskop. Tento nikdy sa nekončiaci proces inštitučnej sebaobnovy prostredníctvom otvorenej diskusie v novými členmi a s expertmi zvonka je jedným zo základných predpokladov úspechu benediktínskej rehole a mníchovskej autobobilky. V ňom sa spája nutná organizačná kontinuita s potrebnými uvážlivými reformami.

A propos kontinuita. Táto je jednou zo základných ľudských potrieb. Veď kto z nás by nebol, ako sa vraví, „v siedmom nebi“, keby mal pokojnú, aj keď náročnú robotu až do dôchodku, keby vedel, že sa nebude musieť obávať o pracovné miesto? Kto z nás nie je nahnevaný, keď podnikatelia vyhadzujú ľudí na ulicu už pri prvom náznaku poklesu podnikového odbytu, nehovoriac už o nižšom zisku? Priamoúmerne s pocitom neistoty sa stráca aj lojalita k zamestnávateľovi, slabne pracovné nasadenie. Benediktínsky rehoľník Johannes Claudius Eckert pripomína, že nielen strach pred prepustením, ale aj pričastá zmena „podnikovej kultúry“ sú pomerne silným žiedlom pracovnej demotivácie: majú za následok neistotu a nespokojnosť. Sprostredkúvanie hodnôt ako vovnútri inštitúcie, tak aj navonok potrebuje čas, veľa času a trpezlivosti. Proti požiadavke neustálej pracovnej a životnej pružnosti a mobility argumentujú benediktíni latinským mottom „Stabilitas loci“, osvedčenou praxou, že benediktín neputuje z jedného kláštora do druhého, ale strávi svoj mníšsky život – až na absolútne výnimky – v jednom kláštore. Inak povedané: Stálosť, trvalosť, ba bezpečnosť poskytuje ľuďom istotu, spokojnosť, dokonca vnútornú slobodu. Oslobodzuje ich od pochmúrnych myšlienok a necháva im viac priestoru na pozitívne uvažovanie – nielen doma, ale aj v robote, čo sa prejavuje na pracovnom výkone a ochote podieľať sa na inovatívnych aktivitách. Presne tak je tomu v BMW: Tu panuje minimálna fluktuácia, zamestnanci sú spokojní, nemajú každodenný strach pred vyhadzovom. Môžu využívať energiu na skvalitnenie pracovných a výrobných procesov.

Ďalší príklad podobností medzi benediktískym rádom a automobilkou BMW, ako o nich píše páter Johannes Claudius Eckert v knihe „Slúžiť a nie vládnuť“. Ústrednou dogmou moderného vedenia podniku je „cieľovo orientovaný manažment“. Jednou vetou: Zamestnanci si spoločnými silami a po konzultácii s vedením stanovia ciele, ktoré chcú dosiahnuť v určitom časovom odbobí. Nie inak je tomu u benediktínov počas pôstu. Vtedy jednotliví mnísi si po konzultácii s opátom takisto vytýčia méty, ktoré treba zdolať.

Nemenej dôležitým motivačným aspektom je vnútorné stotožnenie sa s vybranými vzormi. Nie každý „uhorský rok“, ale stále, denno-denne. Benediktíni si pravidelne pripomínajú základné prikázania a pravidlá zakladateľa tejto rehole. V niektorých západných firmách sú základné podnikové princípy vkomponované do povinného „šetriča“ obrazovky (screensaver) na každom počítači alebo bežia na video-klipoch na chodbách a v konferečných miestnostiach.

Ako však príde benediktínsky mních na porovnávanie ekonomického správania sa a sociálnej súdržnosti takých dvoch rozdielnych inšitúcií, ako je katolícka rehoľa a výrobca automobilov? Páter Johannes Claudius Eckert bol počas štúdia na podnikovom praktiku práve v BMW. Tu sa stretol s pojmami „poslušnosť“, „orientácia na zákazníka“, „slúžiť“ alebo „služba“ – teda s pojmami, ktoré mu boli viac ako známe. Následne uzrela svetlo sveta teologická doktorská práca o styčných bodoch medzi benediktínmi a BMW. Páter Johannes vidí benediktínov a bavorských autoproducentov ako „partnerov, ktorí sa môžu navzájom obohatiť“. Majú síce rozdielne organizačné a hodnotové profily, ale vzájomným spoznávaním môžu prispieť k „humanizácii spoločnosti“. Veď inštitúcie, a je jedno, v ktorom rohu spoločenského spektra sa nachádzajú, musia brať do úvahy, že ľudia majú svoje slabosti, že sú omylní – proste, že človek je tvor nedokonalý. Organizácie si musia priznať svoje chyby a poučiť sa nielen z nedokonalostí, ale aj z úspechov iných inštitúcií, aj keď na prvý pohľad diametrálne odlišných.

Páter Johannes Claudius Eckert napísal zaujímavú knihu. Najmä podobnosti medzi benediktínskym rádom a automobilkou BMW sú pomerne prekvapujúcim poznatkom. Samozrejme, publikácia „Slúžiť a nie vládnuť“ neurobí z nijakého bavorského automobilového manažérskeho Šavla kontemplujúceho benediktínskeho Pavla. Ale: Ak nič iného, tak potom ponúka pomerne otvorené informácie o vnútornom živote azda najstaršieho globálneho hráča na všetkých piatich svetadieloch: katolíckej cirkvi. Táto úspešne prežila o čosi viac ako 2000 rokov, čím sa veru nemôže pochváliť nijaký podnik, žiadna výrobná prevádzka alebo remeselná dielňa. Benediktívnsky rád má za sebou 1500 rokov. Aj toto azda stojí za uvažovanie počas veľkonočných sviatkov.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

12. 6. 2024

USD 1,077 0,004
CZK 24,686 0,020
GBP 0,844 0,002
HUF 395,280 0,650
CAD 1,480 0,001

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS