ČLÁNOK




Kľúčové centrálne banky sveta chcú zmierniť ekonomické a finančné dôsledky teroristického útoku na Spojené štáty
18. septembra 2001

Centrálne banky sveta a regulačné orgány sú stále v permanentnom kontakte, aby mohli komunikovať o mimoriadnych opatreniach, ktoré treba zabezpečiť po teroristických útokoch na americké mestá.

Britský denník Financial Times napísal, že naliehavou úlohou je, aby sa „ľudská katastrofa z minulého týždňa nepretransformovala do ekonomickej a finančnej pohromy…“

Hoci neexistujú signály o vážnych problémoch v medzinárodnom finančnom systéme, existuje vysoká úroveň obáv v súvislosti s možnou americkou, prípadne globálnou recesiou. Aj najnovšie analýzy z Wall Streetu sa orientujú práve týmto smerom.

JP Morgan Chase poznamenal, že v treťom kvartáli určite dôjde k ďalšiemu spomaleniu tempa ekonomického rastu v USA, základné úrokové sadzby sa priebežne znížia v celosvetovom meradle a finančné trhy postihne značná miera nestability.

Napriek predpovediam, že dôjde k problémom s likviditou, regulačné autority opakovane konštatujú, že medzinárodný finančný systém funguje bez väčších výkyvov, nezaznamenali sa nijaké vážne problémy v platobnom styku, prípadne v zúčtovacích mechanizmoch.

Federal Reserve a Európska centrálna banka, spoločne s Bank of Japan injektovali počas minulého týždňa do finančného systému až 300 miliárd dolárov, najmä skupovaním finančných aktív od bánk a ďalších inštitúcií na trhu.

Separátne Fed a ECB zaranžovali swapovú operáciu v objeme 50 miliárd dolárov, aby bolo možné akejkoľvek centrálnej banke v eurozóne poskytnúť USD v prípade nedostatku likvidity.

ECB argumentovala tým, že bolo nevyhnutné zabrániť tomu, aby sa na devízových trhoch „predražili“ peniaze v dôsledku obáv účastníkov na trhu, ktorí neverili v bezproblémový chod všetkých operácií po teroristickom útoku na USA.

Tieto obavy sa však podarilo prekonať ešte na sklonku uplynulého týždňa, hovorí sa v stanovisku ECB.

Hrozba finančnej nestability teda v tejto chvíli nie je aktuálna.

Prezident Bundesbanky a člen Výkonnej rady ECB Ernst Welteke uviedol, že reakcia centrálnych bánk na dramatickú situáciu v USA bola v podstate okamžitá a možno predpokladať, že vnútorné ekonomické dôsledky budú iba limitované.

Európska centrálna banka zatiaľ odmietla komentovať otázku, či dôjde ku koordinovanému zníženiu úrokových sadzieb v súčinnosti s Federal Reserve a ďalšími centrálnymi bankami.

Ďalší člen Výkonnej rady ECB, guvernér Bank of Finland Matti Vanhala dodal, že zatiaľ nie je jasné, či teroristický útok spôsobí veľké zmeny v načasovaní procesu ozdravenia americkej ekonomiky. Potrebujeme viac informácií o ekonomickom dosahu útoku na USA, uviedol Matti Vanhala.

Vysokú mieru solidarity so Spojenými štátmi včera demonštrovalo japonské ministerstvo financií a Bank of Japan.

Minister financií Masajuro Šijokava včera požiadal centrálnu banku, aby ešte viac uvoľnila menovú politiku v záujme odvrátenia ekonomického poklesu v súvislosti s teroristickými útokmi na USA. Bank of Japan reagovala tým, že na trhoch je dostatok likvidity, avšak mimoriadne okolnosti vyžadujú, aby boli k dispozícii aj dodatočné mimoriadne zdroje.

Japonská centrálna banka od utorka minulého týždňa umiestnila na trhy nad rámec pravidelného posilňovania likvidity v objeme zhruba 6 000 miliárd jenov ďalších 2 000 miliárd jenov (16,8 miliardy USD) a po dnešnom rokovaní Výboru pre menovú politiku možno očakávať ešte rozsiahlejšie doplňujúce opatrenia.

S najväčšou pravdepodobnosťou bude postupovať v duchu vyhlásenia krajín G-7, v ktorom sa zdôrazňuje prísľub, že centrálne banky poskytnú dostatok likvidity, aby zabezpečili fungovanie finančných trhov v normálnom režime.

Bank of Japan chce byť solidárna s Federal Reserve a so Spojenými štátmi napriek tomu, že jej základná úroková sadzba je prakticky na nulovej úrovni a nový prílev zdrojov na trhy zrejme nezvýši úroveň ekonomickej aktivity v Japonsku. Ministerstvo financií však považuje za veľmi dôležité, aby krajina „vychádzajúceho slnka“ demonštrovala svoju vôľu pripojiť sa k spoločnému úsiliu pri odvrátení globálneho ekonomického poklesu.

V tomto smere má Bank of Japan urobiť skutočne maximum, hoci sa vnútorné ekonomické podmienky zhoršujú. Akciový index Nikkei 225 počas uplynulého týždňa prepadol pod psychologickú hranicu 10 000 bodov, čo sa stalo naposledy na začiatku deväťdesiatych rokov, neskôr došlo k jeho miernemu zotaveniu, no včera uzatváral na 9 504, 41 bodu.

Očakáva sa ale nová séria bankrotov, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou ešte viac umocní, najmä v krátkodobom časovom horizonte, eróziu rastových perspektív japonskej ekonomiky.

Ministerstvo financií je navyše rozhodnuté zabrániť ďalšiemu posilňovaniu jenu voči americkému doláru.

Minulý týždeň dosiahol výmenný kurz hladinu 117 JPY/USD, včera 117,520 JPY/USD a táto úroveň sa považuje za neprijateľne silnú.

Minister financií Masajuro Šijokava včera zdôraznil, že Japonsko je pripravené intervenovať na trhoch, ak sa v nasledujúcich dňoch objaví riziko ďalšieho posilňovania jenu.

Hoci vlády a predstavitelia centrálnych bánk predbežne vylučujú myšlienku koordinovanej akcie pri znižovaní úrokových sadzieb (guvernér Bank of England Edward George napríklad označil takýto krok za „extrémne nepravdepodobný“), v rozpätí niekoľkých dní budú rokovať o menovej politike viaceré centrálne banky.

Výbor pre menovú politiku Bank of England zasadá 4. októbra, Výkonná rada ECB 27. septembra a následne 11. októbra a Bank of Japan, hoci jej základná sadzba je prakticky na nulovej hodnote, dnes rozhoduje o opatreniach v menovej oblasti.

Veľa sa očakáva od toho, že americký Kongres po teroristických útokoch v zásade rozhodol o signifikantnom uvoľnení menovej politiky v priebehu budúcich mesiacov. Uvoľnenie 40 miliárd dolárov mimoriadnych finančných zdrojov na opravu poškodených budov, stavbu nových budov a infraštruktúry, ako aj na posilnenie obrannej kapacity Spojených štátov podľa expertov povedie v konečnom dôsledku k oživeniu americkej ekonomiky a jej obrat by mohol byť na budúci rok značne dynamický.

Dodajme, že dnes došlo k opätovnému zfunkčneniu amerických akciových trhov. Americká centrálna banka reagovala ústretovo a promptne (Výbor pre operácie na voľnom trhu – FOMC mal na základe fixného časového rozvrhu rokovať 2. októbra) – včera znížila základnú úrokovú sadzbu o 50 bázických bodov, na veľké prekvapenie trhov v rovnakom objeme znížila základnú sadzbu aj ECB.

Medzinárodný menový fond a Svetová banka zrušili svoje výročné zasadanie, ktoré malo byť na prelome septembra a októbra vo Washingtone.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

19. 7. 2024

USD 1,089 0,004
CZK 25,261 0,003
GBP 0,843 0,001
HUF 390,900 1,170
CAD 1,494 0,002

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS