ČLÁNOK




“ „“Keltský tiger““ je nielen dravý, ale aj cieľavedomý a vzdorovitý
21. júna 2001

Na margo írskeho „príbehu“ sa v zahraničnej tlači časti pripomína už dávnejšia udalosť – čoraz zrejmejším sa stával fakt, že Spojené štáty postupne strácajú svoju pozíciu najsilnejšieho exportéra softvérového vybavenia, na čo automaticky – podľa svojich prepočtov a štatistík – reagovala India, ktorá mala najväčšie ambície byť „jednotkou“ v tomto dominantnom sektore. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj – OECD síce potvrdila, že Spojené štáty boli prekonané, nie však Indiou s 990 miliónmi obyvateľov, ale Írskom, ktorého populácia predstavuje 3,7 milióna ľudí. Tento „incident“ so všetkou razantnosťou naznačil to, čo sa skutočne udialo – tempo rastu írskej ekonomiky dosiahlo v priebehu uplynulých siedmich rokov rekordnú úroveň 9%, čo znamená, že írska hospodárska expanzia bola štvornásobne vyššia v komparácii s priemerom Európskej únie. Podstatné je tiež to, že aj v čase globálneho ekonomického poklesu má podľa exaktných prognóz vykázať Írsko v rokoch 2001 a 2002 najvyššie tempo rastu v rámci EÚ.

Zázračný technologický boom

V Írsku je domestifikovaných 120 zahraničných technologických firiem a iba ich stručný výpočet naznačuje, že v tejto krajine majú sídlo excelentné spoločnosti a skutoční šampióni globálnej ekonomiky. Spomeňme iba Microsoft, Oracle, Computer Associates, Sun Microsystems, Novell, Siebel, AOL a Symantec, pričom americké firmy sa podieľajú na zamestnanosti v „high-tech“ sektore až 80%. Podobné korene tu majú aj zástupcovia paralelných odvetví, najmä vo sfére elektroniky a výroby ďalších špičkových technológií, pričom možno uviesť Compaq, Dell, Gateway, IBM, Xerox, Hewlett-Packard, TDK, 3Com alebo Lucent Technologies. Štatistické dáta hovoria, že americké a írske firmy sa na predaji softvéru v rámci OECD podieľajú až 65%. Práve investície do novej ekonomiky priviedli „keltského tigra“ do éry zlatého veku. Ako však bolo možné, že sa Írsku podarilo prekonať porovnateľné krajiny, akými boli v minulosti Španielsko, Portugalsko a Grécko? Nezanedbateľnou je tiež otázka, aké kultúrne dôsledky môže vyvolať extrémna ekonomická expanzia v krajine, ktorá je založená na tradičných, ba patriarchálnych hodnotách?

Najväčším otáznikom írskeho ekonomického zázraku je ale predovšetkým jeho rýchlosť a dynamika.

Ešte v roku 1990 bol totiž podiel HDP na jedného írskeho obyvateľa o 60% nižší ako v Taliansku. V Írsku nebolo možné relevantnejšie hovoriť o existencii softvérového alebo elektronického priemyslu, riadiace štruktúry i výkonné zložky mali nedostatok skúseností, nepodarilo sa zastaviť emigračné vlny do USA a Veľkej Británie, kam odchádzali – vzhľadom na mizivé možnosti uplatniť sa doma – spravidla najvzdelanejší írski občania. K týmto negatívnym faktorom treba dodať vari ten najdôležitejší – Írsko nemalo dostatok medzinárodnej kredibility, ktorá je vitálne nevyhnutná pre pozitívny ekonomický obrat. Po desiatich rokoch sa však Írsko stalo globálnym lídrom v troch „najhorúcejších“ sektoroch, teda vo sfére softvéru, elektroniky a „high-tech“ výroby. Je vôbec prvou krajinou EÚ, ktorá sa zmenila z čistého príjemcu zo spoločných fondov na čistého donátora, pričom jej hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa dnes predstavuje 115% priemeru Európskej únie.

Zmena politiky a ekonomickej filozofie

Rozhodujúci prelom nastal v roku 1987, kedy vyhral parlamentné voľby Charles Haughey. Nový premiér zdedil, no najmä zmenil tradičný model sociálnej, ba socialistickej politiky, ktorej imanentnou súčasťou boli početná štátna byrokracia, vysoké dane, vládny dlh, ktorý sa čiastočne kompenzoval jednou tretinou z celkového objemu príjmov z daní a vysoká nezamestnanosť, oscilujúca okolo 17%. Charles Haughey začal razantne presadzovať pravicovo orientovaný, dirigistický model „thatcherovskej reaganomiky“. Agresívne sa začali uplatňovať opatrenia na sprísnenie rozpočtovej disciplíny, výrazne sa znížili dane a úrokové miery a rovnako agresívne sa začalo lobovať za masívny prílev zahraničných investícií, na čom sa najviac podieľal špecializovaný štátny orgán – Úrad pre priemyselný rozvoj (IDA). Vzťahy Írska s Európskou komisiou a EÚ začali symbolizovať štádium „nového obchodného ducha“. Do Írska postupne plynuli objemnejšie položky zo štrukturálnych fondov a iba v rokoch 1993-1999 získalo Írsko z EÚ 19 miliárd britských libier. Vari najviac však získali Íri zo Spojených štátov, i keď túto pomoc nemožno na prvý pohľad vyčísliť ani v librách, ani v dolároch…

Vstup na americký trh sprostredkovali írski emigranti

O Íroch sa takmer 200 rokov hovorilo, že ide o emigrantov par excellance. Jednotlivé vysťahovalecké vlny mali rôzne pozadie a motiváciu, faktom však zostáva, že írska emigračná sieť je veľmi silná a hlavne veľmi súdržná, osobitne v USA. Práve tento fakt sa stal odrazovým môstikom k prieniku na americký trh a do špičkových technologických firiem na východnom i západnom pobreží USA. Ďalším, nemenej dôležitým medzníkom sa stal rok 1989, kedy sa americká spoločnosť Intel rozhodla vybudovať svoju európsku výrobnú bázu práve v írskom County Kildare. Vznikol akýsi precedens a Írsko získalo prakticky z „večera do rána“ medzinárodné uznanie a dôveru od takého gigantu, akým Intel nesporne je. Od tohto obdobia smeruje približne 50% zo všetkých amerických investícií v európskom sektore elektroniky práve do Írska. Minister pre vedu, technológiu a obchod Noel Treacy však konštatuje, že vstup Intelu na írske teritórium, no hlavne ďalšie masívne investície technologických firiem, neboli vôbec náhodné.

Od sedemdesiatych rokov je totiž írsky vzdelávací systém prioritne orientovaný na rozvoj vedomostí a zručností najmä v oblasti softvéru a elektroniky. Vstup Intelu sa síce právom dostal do centra pozornosti, no neskôr bolo možné vidieť čoraz početnejší vznik pôvodných domácich high-tech firiem.

Za časový medzník s historickou relevanciou sa považuje rok 1995, kedy sa začali v rámci Nasdaq obchodovať akcie írskej spoločnosti CBT Systems a o dva roky neskôr Iona Technologies. V roku 1994 ani jedna z nich nefigurovala v TOP-TEN rebríčku írskych podnikateľských subjektov, no dnes sa obidve prezentujú ako najvýznamnejšie firmy operujúce na americkom trhu. Motivačne pôsobili na ďalšie írske spoločnosti, ktorým práve CBT Systems a Iona Technologies pomohli získať medzinárodnú reputáciu a umožnili im prienik na náročný americký trh. Írskym firmám sa podarilo šikovným spôsobom vyplniť voľný priestor na trhu, najmä produktami pre špecificky zameranú klientelu. Z pohľadu Írov je podstatný úspech výrobkov na báze inovácií.

Tento úspech je evidentný aj z toho, že írske spoločnosti, ktoré vyrábajú softvérové vybavenie a komponenty, vykazujú priemerný ročný rast na úrovni 30%.

Inovačné daňové stratégie

Prílev investícií do Írska stále pokračuje a základom tohto investičného boomu sú inovačné daňové stratégie, ktoré majú pôvod ešte v osemdesiatych rokoch. Dlhodobé uplatňovanie 10%-nej dane zo zisku spoločností v sektore výroby a služieb urobilo z Írska rozpočtovo najatraktívnejšiu krajinu nielen v rámci Európskej únie, ale celej OECD. Táto sadzba sa od roku 1987 sa vzťahuje aj na sektor finančných služieb a bola vlastne predpokladom vzniku Medzinárodného centra finančných služieb (IFSC) v Dubline. Tento odvážny krok prilákal do kedysi opustených priestorov prístavných štvrtí na sever od Dublinu 750 firiem a ďalších podnikateľských subjektov, ktoré pôsobia v širokom spektre oblastí – od bankových činností, cez obchodovanie s komoditami až po poisťovacie operácie. Írom prinášajú nielen nové skúsenosti a techniky finančných transakcií, ale aj daňové príjmy, no hlavne fakt, Dublin sa dostáva do centra pozornosti globálneho finančného sveta.

Treba ešte zdôrazniť, že produktom stratégie nízkeho daňového zaťaženia nie je redukcia príjmov, ale jej pravý opak – silne prebytkový štátny rozpočet.

Spor s EÚ a vzdor ministra financií

V situácii, kedy sa írska ekonomika približovala k štádiu „prehriatia“, sa stala veľmi spornou otázka, ako sa využije rozpočtový prebytok. V hre bolo to, ako sa vynaloží s plodmi írskeho technologického boomu. Minister financií Charles McCreevy predložil vo februári 2001 návrh štátneho rozpočtu a Európska komisia vyjadrila bezprecedentný nesúhlas. Vyzvala totiž McCreevyho, aby zvážil nástrahy inflačných tlakov v „prehriatej“ ekonomike. Írsky minister všetky tieto výhrady „zdvorilým“ spôsobom odmietol. Mc Creevy skrátka urobil historický predel – odmietol akékoľvek známky nátlaku. Urobil to napriek tomu, že akciový index Nasdaq sa znehodnotil o 60%, čo potencionálne predznamenávalo posun technologických firiem a ich cenných papierov až na okraj priepasti. Inflácia v Írsku v tom čase predstavovala 5,6%, teda zhruba dvojnásobok priemernej hodnoty inflácie v EÚ. Napriek tomu írsky minister financií predložil štedrý rozpočet, čo ešte viac umocnilo nervozitu v Bruseli.

Argumentoval (a stále argumentuje tým), že Írsko má malú a otvorenú ekonomiku a inflácia v nej predstavuje importovaný fenomén. Oživili sa aj vnútorné inflačné tlaky, ktoré však nemožno vylúčiť, ak ekonomika vykazuje tempá rastu na hladine 9%-10%, tvrdia írski analytici a dodávajú, že pri pozornejšom štúdiu problematiky inflácie vyvstávajú viac do popredia externé efekty, najmä neúmerný rast cien ropy. Írsko navrhuje v tomto kontexte mierne zvýšenie výmenného kurzu eura a stále tvrdí, že infláciu dováža, pretože v ekonomike bohatej na „cash“ nemôžu pôsobiť ceny spotrebného tovaru inak, ako deflačne.

Všetky tieto tvrdenia a analýzy sa potvrdzujú – inflácia v Írsku sa znížila na 4,2% a v roku 2002 by tento ukazovateľ mal dosiahnuť hladinu 3,2%. Inými slovami – írska ekonomika očakáva „mäkké“ pristátie, a nie tvrdý náraz.

V každom prípade sa ani Írsku nevyhli dva masívne šoky – kríza v agrosektore (slintačka a krívačka) a prepad v sektore informačných technológií, čo vyvoláva, spoločne so synergickým efektom zvýšených cien ropy, zníženie írskeho HDP v roku 2001 o 2,5%, teda na približnú hodnotu 6,2%. V roku 2002 sa očakáva rast na hladine 7,5% a v budúcom období možno uvažovať „iba“ o štandardnom raste na úrovni 4-4,5%, čo však vôbec nie je hodnota spojená s prepadom alebo s približovaním sa k priepasti. V štúdii Ulster Bank sa zdôrazňuje, že inflačnú hrozbu v Írsku jednoducho Európska únia nadhodnotila. Zdá sa, že väzba medzi McCreevyho rozpočtom a rizikom prudkej inflačnej špirály je veľmi nejasná, ba hmlistá.

Aj preto je významná už citovaná pozícia írskeho ministra financií, ktorá sa charakterizuje ako vzdor. Nejde totiž o infláciu, ale o desaťpercentnú daň zo zisku spoločností, ktoré majú sídlo v Írsku, a ktorá je motivačným faktorom prílevu zahraničných investícií. Ak dôjde k daňovej harmonizácii v rámci EÚ (vari najspornejšia téma na summite v Nice), Írsko svoju komparatívnu investičnú výhodu stratí. McCreevy bol zásadne proti, pretože ak by ustúpil v otázke rozpočtu, musel by ustúpiť aj pri harmonizácii daní.

Írski občania si pamätajú minulosť, no nechcú, aby sa vrátila

Problém enormného rozpočtového prebytku sa v Írsku rieši znížením daní fyzických osôb a redukciou dávok sociálneho poistenia v celkovom objeme 1,6 miliardy írskych libier, ako aj zvýšením vládnych výdavkov v úhrnnej čiastke jednej miliardy írskych libier, čím sa zníži rozpočtový prebytok z existujúceho stavu 4,6% z HDP na 4,2% hrubého domáceho produktu. Znižuje sa však aj čosi iné – ingerencia vlády, ktorá je zrejme najnižšia v rámci OECD…

Vládne výdavky sú nevyhnutné najmä pri realizácii projektov v rámci infraštruktúry, najmä dopravy. Nie náhodou sa hovorí, že doprava v Dubline je pomalá a prehustená, čím pripomína Londýn alebo Paríž. V Írsku sa totiž zvýšil predaj osobných automobilov zo 60 000 v roku 1993 na 250 000 v roku 2000 a poddimenzované dopravné tepny sú enormne zaťažené.

Ceny domov sa v Dubline zvyšujú na medziročnom základe v rozpätí od 30% do 40% a aj tento problém sa musí riešiť.

Staršia generácia je možno zmätená ambíciami „nových Írov“, časť z nej trpí nostalgiou, no nikto nechce 17%-nú nezamestnanosť, vynútené emigračné vlny a dane, ktoré boli skôr trestom.

Írsko žije možno v období eufórie, no v každom prípade si zaslúži, aby mohlo vychutnať svoj ekonomický zázrak.

Ak to teraz urobí cieľavedomým a rozumným spôsobom, stane sa „keltský tiger“ charakteristickým a východiskovým symptómom pre írsku budúcnosť.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

22. 1. 2021

USD 1,216 0,000
CZK 26,152 0,058
GBP 0,890 0,004
HUF 357,610 0,230
CAD 1,546 0,011

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS