ČLÁNOK




Keď sú výhody naozaj výhodami
4. januára 2003

Najnovšie analýzy popredných svetových ekonomických inštitúcií odkladajú výhľad oživenia svetovej ekonomiky na neskorší termín. Nízka úroveň hospodárskeho rastu vyspelých krajín je celosvetovým javom. Ak napriek tomu niektoré štáty dosahujú vyššie prírastky hospodárstva, svedčí to o mimoriadne kvalitnej konkurenčnej schopnosti ich ekonomík.

Svetové ekonomické fórum vo svojej správe z novembra 2002 upozorňuje na obrovský význam hospodárskej konkurencieschopnosti. Po období ekonomickej stagnácie, respektíve spomalenia svetových ekonomík, dosiahnu totiž konkurencieschopné krajiny dlhodobo udržateľný hospodársky rast skôr a rýchlejšie ako štáty s menšou konkuren-čnou schopnosťou svojich ekonomík. Partne-rom Svetového ekonomického fóra za Slovensko je Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) – stála konferencia Centra pre hospodársky rozvoj o zlepšovaní podnikateľského prostredia.

Správa Svetového ekonomického fóra o globálnej konkurencieschopnosti hovorí, že vstúpiť na cestu dlhodobo udržateľného rastu a prosperity umožní Slovensku iba zvládnutie jeho konkurenčných výhod a čo najväčšia eliminácia jeho nevýhod.

Na horšej pozícii

V hodnotení konkurencieschopnosti 80 krajín sveta sa Slovensko umiestnilo v hornej časti druhej polovice. Oproti roku 2001 (40. miesto) si SR svoju pozíciu v roku 2002 (49. miesto) pohoršila. Súčasná nízka úroveň hospodárskeho rastu postihla celý svet.

Ekonomický rast v strednom až dlhodobom časovom horizonte ovplyvňujú tri kategórie: technológia, verejné inštitúcie a makroekonomické prostredie. Tieto kategórie hrajú úlohu na všetkých stupňoch ekonomického vývoja krajiny.

Svetové ekonomické fórum sa zhodlo v názore, že technológia vstupuje do výrobného procesu buď ako importovaná a adaptovaná zložka, alebo ako nový prvok, vznikajúci na základe inovačného zázemia domácich firiem. Slovensko sa zaraďuje medzi krajiny, ktoré preberajú špičkové svetové technológie ich licencovaním, importom alebo prílevom priamych zahraničných investícií. Získané technológie treba nielen dokonale zvládnuť, ale aj prispôsobiť lokálnym podmienkam. Ak chce krajina dosiahnuť vyš-šiu úroveň konkurencieschopnosti, musí mať dostatočné vedecké kapacity. Je to jedna z hlavných úloh SR na najbližšie obdobie.

V prípade globálnej konkurenčnej schopnosti sa v oblasti verejných inštitúcií sleduje okrem dodržiavania kontraktov a zákonov v spoločnosti aj miera korupcie. Makroekonomické ukazovatele ovplyvňujúce konkurencieschopnosť sú miera inflácie, miera domácich úspor, vývoj reálneho výmenného kurzu, ale predovšetkým rating krajiny a úroveň verejných výdavkov.

V roku 2002 si Slovenská republika v reb-ríčku rastovej konkurencieschopnosti krajín pohoršila. Z osemdesiatich sledovaných kra-jín skončila na 49. mieste. Dobrú pozíciu Slovensko zaujalo v hodnotení aplikovania technológie, horšie je to v prípade hodnotenia verejných inštitúcií. Slovensko ťahajú nadol predovšetkým makroekonomické ukazovatele, najmä pretrvávajúci vysoký deficit verejných financií.

Treba lepšie podmienky

Index mikroekonomickej konkurencieschopnosti sleduje podmienky vytvorené na dosahovanie dlhodobo udržateľnej úrovne produktivity. Na tejto úrovni sa tvoria hodnoty, ktoré sú zdrojom bohatstva krajiny. Vývoj produktivity úzko súvisí s vyspelosťou podnikov a ich podnikateľských praktík, rovnako však s kvalitou domáceho podnikateľského prostredia, v ktorom podniky pôsobia.

V krátkom období môžu krajiny dosiahnuť vyššiu úroveň hospodárskeho rastu, ako im umožňujú ich mikroekonomické základy. K tomuto javu dochádza napríklad vplyvom využívania nerastného bohatstva alebo masívnym prílevom priamych zahraničných investícií. Ak však nedôjde k zlepšeniu mikroekonomických základov hospodárskeho rastu, po rozplynutí týchto faktorov si krajina dokáže len veľmi ťažko udržať úroveň prosperity.

Podľa PAS je zrejmé, že v mikroekonomickej oblasti dochádza v krajinách celého sveta k zlepšovaniu podmienok na podnikanie. Ak chcú jednotlivé ekonomiky držať krok s vyspelými, musia dynamicky zlep-šovať domáce podnikateľské prostredie. Toto kon-štatovanie platí aj pre Slovensko. V tohtoročnom reb-ríčku 80 krajín podľa mikroekonomickej konkurencieschopnosti sa Slovensko umiestnilo na 42. mieste, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom znamená zhor-šenie jeho pozície o dve priečky. Podnikateľské praktiky a stratégia spoločností mierne zaostávajú za kvalitou podnikateľského prostredia krajiny.

Na pozíciu Slovenska majú v hodnotiacom rebríčku Správy o globálnej konkurencieschopnosti významný vplyv dva faktory. Prvým je dynamický proces zmien v spoločnosti spojený s realizáciou hospodárskych reforiem súvisiacich s prechodom na trhové hospodárstvo. Pre tranzitívne ekonomiky je veľmi náročné zostaviť stabilné hodnotiace rámce, lebo časté zmeny hodnotených parametrov nedovoľujú vytvoriť dostatočne dlhé časové rady potrebných údajov. Metodika použitá pri tvorbe správy nie celkom vyhovuje rýchle sa meniacim podmienkam týchto krajín, preto aj jej výsledky a závery treba brať v niektorých prípadoch s rezervou. Vo väčšine prípadov však analýza vystihuje podstatu problémov, ktoré treba riešiť v súvislosti so zvyšovaním konkurencieschopnosti Slovenska. Druhým, nemenej významným faktorom je nezohľad-ňovanie tzv. efektu dobiehania pri výpočte dlhodobo udržateľnej úrovne ekonomického rastu. Znamená to, že pri určovaní konkurencieschopnosti krajín sa neberie do úvahy ich rastový potenciál, vyplývajúci z nižšej úrovne miezd a pod. Takéto očistenie bolo potrebné, lebo bez podobnej úpravy by sa napríklad Čína javila ako veľmi konkurencieschopná krajina aj v porovnaní s USA.

Rast produktivity je však v prípade týchto dvoch krajín založený na celkom iných základoch. Svetové ekonomické fórum a jeho Správa o globálnej konkurencieschopnosti upozorňujú Slovensko na jeho silné a slabé miesta. Vo vzťahu k ostatným krajinám sveta ukazujú cestu, ako zlepšiť v dlhodobom horizonte parametre slovenskej ekonomiky. Iba zvládnutie konkurenčných výhod Slovenska a eliminácia jeho nevýhod umožnia krajine nastúpiť cestu dlhodobo udržateľného rastu a prosperity.

Z materiálov PAS

Silné a slabé stránky rastovej

konkurencieschopnosti

V makroekonomickej oblasti sú silnými stránkami Slovenska v porovnaní s ostatnými krajinami najmä miera úspor, dostupnosť úverov a rozpätie úrokových sadieb. Slabinou sú predovšetkým verejné výdavky a vysoký deficit verejných rozpočtov.

V technologickej oblasti je prednosťou Slo-venska najmä úroveň inovácií vo firmách, vysoká úroveň priamych zahraničných investícií a s nimi prichádzajúci transfer technológií, počet registračných miest internetu, vedecká spolupráca medzi akademickou obcou a podnikmi a rozšírenosť mobilných telefónov.

Brzdou rozvoja je kvalita konkurencie na telekomunikačnom trhu a schopnosť vlády vytýčiť a presadzovať priority v oblasti informačných technológií.

V oblasti verejných inštitúcií Slovensko zaostáva najmä vplyvom vládnych rozhodnutí zvýhodňujúcich len určité skupiny, vplyvom organizovanej ekonomickej kriminality, nedostatočnej nezávislosti súdov, slabej ochrany vlastníckych práv a vysokej úrovne korupcie.

Silné a slabé stránky mikroekonomickej

konkurencieschopnosti

Výhodou Slovenska na strane podnikateľských praktík a stratégie podnikov je rozsiahla prax licencovania zahraničných technológií a inovačná kapacita podnikov, ale aj rozsah budovania vlastných značiek. Slabinou je absencia odmeňovania iniciatívnosti, nedostatočné zvládnutie medzinárodnej distribúcie a povaha konkurenčných výhod (lacná pracovná sila, kapitálová náročnosť, nízka pridaná hodnota).

Silnou stránkou domáceho podnikateľského prostredia je dostupnosť vedcov a inžinierov, kvalita vzdelania technického manžmentu a pomerne nízky výskyt byrokracie. Slabé miesta sú v leteckej infraštruktúre (posledné miesto spomedzi 80 hodnotených krajín) v prístupe na lokálne finančné a akciové trhy a v nedostatočnej sofistikovanosti domáceho konkurenčného prostredia.

V prospech Slovenska hovorí aj miera investícií, otvorenosť ekonomiky, schopnosť firiem absorbovať nové technológie a (prekvapujúcco) aj relatívne vysoká úroveň neformálnych vzťahov.

Znepokojujúce faktory sú: vysoká miera nezamestnanosti, regulačné bariéry, nedostatočná transparentnosť tvorby vládnych politík, nízka efektívnosť práce legislatívnych orgánov a úplatkárstvo.

Konkurencieschopnosť podľa PAS – súbor inštitúcií, politík a regulácií, ktoré podporujú vysokú úroveň produktivity a podnecujú jej dlhodobo udržateľný rast. Výsledkom je zvyšovanie životnej úrovne. Najvhodnejším ukazovateľom je úroveň hrubého domáceho produktu na obyvateľa podľa parity kúpnej sily.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

21. 6. 2024

USD 1,069 0,003
CZK 24,949 0,051
GBP 0,845 0,000
HUF 396,930 0,460
CAD 1,463 0,006

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS