ČLÁNOK




Ked pominie ošial jedného percenta
12. apríla 2003

Vsúcasnosti sa pôsobenie mimovládnych neziskových organizácií, rôznych nadácií a obcianskych spolkov, ktoré pracujú v prospech obcanov Slovenska, spomína najmä v súvislosti s jedným percentom. Akcia jedno percento z daní obcanov je pre všetky mimovládne organizácie, ktoré dokážu obcanov presvedcit, aby im ho poslali, velmi potrebná.

O zániku „inštitútu jedného percenta“ sa zatial diskutuje iba v budúcom case. Podla posledných informácií z Ministerstva financií SR sa momentálne nepocíta s jeho zrušením. Jedno percento z daní obcanov je pre mimovládne organizácie významnou financnou injekciou. Okrem toho však zmyslom celej kampane je i rozvíjanie a podpora filantropie, schopnosti ludí obdarúvat, darovat. Táto schopnost je zatial na Slovensku dost nízka. Azda aj preto, že ani spolocenské, financné a danové podmienky jej velmi neprajú.

Ak nieco súvisí so spolocnostou, a najmä obcianskou spolocnostou, tak je to slovícko vývoj. Ucíme sa pomaly, postupne a v mnohých prípadoch tažko. No práve mimovládne neziskové organizácie pripomínajú obcanom, že nie politici, ale oni – obcania, tvoria spolocnost a môžu pre nu urobit niekedy viac ako politici. V moderných demokratických spolocnostiach sú pre obcianske spolky vytvorené nielen dobré danové podmienky, ale i donori, darcovia, sa radi chvália svojimi nadacnými programami a podporou.

Nejde o reklamu

Na Slovensku sa za vyše desat rokov zrodilo velké množstvo nadácií, spolkov, dobrovolných organizácií a inštitúcií, pracujúcich v tzv. tretom sektore. Viacero top organizácií vzniklo aj – alebo najmä – vdaka podpore zo zahranicia. Získali nielen financie, ale i know-how, ako pokracovat v cinnosti, ked už prílev financných prostriedkov bude ubúdat. Taká situácia nastáva na Slovensku práve v tomto období. Významní zahranicní donori sa po ostatných volbách rozhodli podporovat „menej“ demokratické krajiny, v ktorých ešte dobrovolnícky sektor nie je na takej úrovni ako na Slovensku. Takže to jedno percento z daní prišlo v pravú chvílu. Bude sa zrejme treba zamýšlat nad spôsobom platieb, kedže súcasný systém zatažuje najmä danové úrady a je mimoriadne prácny.

Mnohé mimovládne organizácie dokážu dat o sebe vediet napríklad masívnou reklamnou kampanou. A iné dokážu tomu „svojmu“ okruhu obcanov pomôct efektívnejšie a úcelnejšie. Každá z týchto organizácií potrebuje na svoju cinnost peniaze. Bez tých sa naozaj nedá pomáhat. Tisícky dobrovolníkov pracujú zadarmo, ale na to, aby mohli pomáhat, potrebujú financie. Kde ich vziat? Treba o ne prosit, žiadat, v slangu sa tomu vraví „vyraizovat“, co je odvodené z anglického raise a znamená získat, zvýšit.

Ludia a peniaze

Sú organizácie v mimovládnom sektore, ktoré už pracujú na profesionálnej báze, a také, ktoré sú stále závislé od dobrovolníkov. Oba typy „mimovládiek“ sú potrebné a oba dokážu povzbudit záujem obcanov o správu vecí verejných.

Úlohou niektorých nadácií je práve podpora tých organizácií, ktoré ucia obcanov, že sa majú zaujímat nielen o seba, ale aj o iných. A predovšetkým, že spravovat veci verejné môžu aj oni. Mimovládne organizácie to obcanom zatial umožnujú iba scasti, pretože u nás ešte nie sú zodpovedným a váženým partnerom spolocensko-politických organizácií. Ten pomer by sa mal casom zmenit. Mali by sa predovšetkým zmenit najmä pohlady na prácu samotných mimovládnych organizácií, na ich silu a zástoj. Svoju silu musí viac preukázat takisto neziskový sektor. Ako?

Tak, že sa sám posilní. A to je myšlienka, ktorú predložilo konzorcium mimovládnych organizácií zahranicným podporovatelom tretieho sektora na Slovensku. Ide v skutocnosti o tzv. regrating, ciže jedna organizácia získa financie a tie potom, podla presne stanovených kritérií, poskytuje dalším organizáciám, ktoré sa už venujú konkrétnej pomoci obcanom.

V rámci grantového programu TRUST, ktorý teraz na Slovensku núka podporu a pomoc mimovládnym organizáciám v SR, ide predovšetkým o to, aby sa mimovládne organizácie udržali. Program podporili významní zahranicní donori a prostredníctvom konzorcia piatich mimovládnych organizácií pomáhajú spolkom a nadáciám rozvíjat, posilnovat, zdokonalovat a udržat ich cinnost na Slovensku. Objem získaných investovaných prostriedkov by mal stacit asi na tri roky.

Stav a úroven „mimovládiek“ vypovedá o stave a úrovni demokracie v krajine. Mimovládne organizácie by sa mali usilovat dosahovat trvalé a systémové zmeny, tak aby mohli plnit svoje poslanie, tak aby poskytovali a iniciovali pre obcanov tie služby, ktoré požadujú a potrebujú. Mimovládne neziskové organizácie však túto potrebnú úlohu v spolonosti môžu plnit iba vtedy, ak budú nezávislé a profesionálne. Ak ich bude akceptovat nielen verejnost, ale i politici a firmy, ktoré by ich cinnost mohli podporovat. Jednoducho z uznávaných aj zaznávaných spolocností by sa mali stat partneri, ktorí dokážu presvedcit sponzorov, že ich vložené financné prostriedky sú využité úcelne, užitocne a adresne.

„Na Slovensku sa v posledných rokoch vela zmenilo a donori, ktorí podporovali tretí sektor u nás, sa rozhodli, že svoje financné prostriedky investujú do tých krajín, ktoré to viac potrebujú. Ciže zo Slovenska odchádzajú významné investície a my sa musíme usilovat udržat mimovládny sektor, aby sme mu pomáhali,“ hovorí Alena Pániková z Nadácie otvorenej spolocnosti. Program TRUST, ktorý dnes pomáha prežit nadáciám, je v podstate fond a podporilo ho šest velkých zahranicných donorov. Podobný program v súcasnosti „beží“ aj v susedných transformujúcich sa krajinách.

„Dnes nám ide o to, aby sme dokázali, že sme schopní spravovat financné prostriedky tak, aby nevznikli žiadne pochybnosti, na co tie peniaze slúžia,“ zdôraznuje A. Pániková.

Pre rozvoj organizácie (komercnej alebo neziskovej) sú dôležité dve veci: kapitál a ludské zdroje. Mimovládne neziskové organizácie dnes musia posilnovat obe tieto kategórie, pricom nerozlišujú, ktorá z nich je dôležitejšia.

Kto viac vie

Tri mimovládne organizácie sa zhodli v tom, že je najvyšší cas zacat podrobne zhodnocovat financie a vypísali konkurz pre financné inštitúcie, ktoré by boli schopné postarat sa o ich peniaze. „Nastal cas, aby sme sa venovali aj zhodnocovaniu penazí, nielen ich získavaniu,“ hovorí J. Müller zo Vzdelávacej nadácie Jana Husa (VNJH).

Podla slov J. Müllera ludia z nadácií nie sú financnými expertmi, ciže potrebujú rady, ako narábat so získanými peniazmi. Starost o správu financií treba teda prenechat odborníkom. „Pre projekt spolocné investovanie sme sa rozhodli najmä preto, aby sme ponúkli aj menej solventným nadáciám možnost zhodnocovat financné prostriedky,“ vysvetluje J. Müller z VNJH, ktorý je jedným z iniciátorov spolocného investovania.

Ide v podstate o princíp – velká kopa pýta viac. Ak sa financne spoja viaceré nadácie a svoje financie zveria inštitúcii, ktorá ich dokáže zhodnocovat, bude úspech a osoh väcší, ako keby sa o menší objem penazí starala iba menšia nadácia alebo obciansky spolok.

Charity Set je výsledkom myšlienky a výberového konania, ktorým prešlo niekolko financných domov a obchodníkov s cennými papiermi. Do sútaže sa konkrétne prihlásilo 53 spolocností. Tatra banka vo výberovom konaní predbehla konkurentov a založila pre neziskové organizácie, všeobecne prospešné služby a obcianske združenia a úcelové zariadenia cirkví Charity Set – špecializovaný program. Výhodou tohto programu je fakt, že každá organizácia je vlastníkom svojho vkladu a vložené prostriedky, alebo ich cast, môže kedykolvek vyberat. „Za štyri mesiace sme pri programe Charity Set dosiahli zhodnotenie 3,76 percenta,“ hovorí Ján Kovác, clen Tatra Asset Management, správcovskej spolocnosti, ktorá je stopercentnou dcérskou spolocnostou Tatra banky.

Nové vztahy

Mimovládne a neziskové neznamená, že tieto organizácie nemajú tvorit zisk. Práve naopak.

„Nejde len o to, že peniaze robia peniaze. Ide aj o nové vztahy s bankami, ktoré nám reciprocne môžu pomôct pri získavaní potenciálnych sponzorov. Myslím si, že sme dobrým partnerom financnej inštitúcie. Poskytneme jej urcitý obnos a dodáme ,inú‘ tvár,“ zamýšla sa J. Müller.

V prípade vztahu mimovládnych organizácií a banky nejde o velké a rýchle zisky, ale o možnost lepších výnosov z majetkov nadácií. „Nám nešlo o to, aby sme našli financných žralokov, ale inštitúciu, ktorá by sa zodpovedne starala o naše peniaze a ktorej by sme mohli dôverovat. Dnes už môžeme výsledky tejto dôvery prezentovat, a to je dalšia príležitost na spoluprácu. Okrem nás sa predsa môžu do programu Charity Set zapojit i dalšie nadácie a spolocnosti. Myslím si, že v posledných týždnoch všetci prišli na to, že je výhodnejšie zverit správu financií do rúk odborníkov. Najmä tie nadácie, ktoré mali dolárové úcty dnes pocítajú straty, dlhodobé investície do cenných papierov si môžu dovolit len bohaté nadácie, ktoré by dokázali niekolko rokov pockat, kým sa hodnota akcií vyrovná a dalšie príklady ani azda netreba menovat,“ pripomína J. Müller.

„Ak sa viac organizácií zapojí do programu Charity Set, môže z úcelového vkladu vzniknút fond so všetkými výhodami samostatného fondu,“ pripomína J. Kovác z TAM. Charity Set je zatial urcený pre každú organizáciu s minimálnym vkladom 100-tisíc Sk. Vzhladom na to, že ide o vzájomnú spoluprácu banky a neziskového sektora sú podmienky pre MVO špeciálne upravené. V programe Charity Set sa podarilo zhodnotit financie výhodnejšie ako v porovnatelnom case na termínovaných vkladoch. Rozdiel v zhodnotení predstavoval 2,4 percenta.

TAM, správcovská spolocnost, spravuje v súcasnosti 6,5 miliardy korún a na trhu má vyše tridsatpercentné zastúpenie. Oplatí sa jej usilovat o klienta, ktorý príde s vyše tridsat tri miliónmi korún? Isteže. Navzájom sa totiž potrebujeme. Iba vdaka tomu, že existujú ludia a biznismeni, ktorí myslia aj na iných, môže sa v spolocnosti rozvíjat mimovládny sektor. A o to, ci bude žit vo vzájomnej symbióze, by sa mali starat financníci aj dobrovolníci.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

24. 9. 2020

USD 1,165 0,005
CZK 27,015 0,050
GBP 0,912 0,007
HUF 364,450 0,560
CAD 1,560 0,001

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS