ČLÁNOK


,

Kde uložiť peniaze? Do dlhopisov alebo do dlhopisových fondov?
12. júna 2005

Domáci investori v ostatných rokoch objavili investície do podielových fondov. Hodnota majetku domácich a zahraničných fondov predávaných na Slovensku sa približuje k 100 miliardám korún. Najviac peňazí slovenských investorov smeruje do fondov peňažného trhu a do dlhopisových fondov. Tie síce prinášajú čoraz menšie výnosy, ale trpia aj menšími výkyvmi cien. Na rozdiel od termínových úložiek v banke je investícia v dlhopisovom podielovom fonde rýchlo speňažiteľná a za priaznivých okolností aj výnosnejšia. Len malá skupina vlastníkov podielov rozmýšľala priamo nad kúpou dlhopisu. Dôvodom je malá znalosť slovenského trhu s týmito investičnými nástrojmi.

Dlhopisové fondy v móde

Slovenský investor si môže v súčasnosti vybrať z približne 300 domácich i zahraničných fondov. Z nich bolo ku koncu apríla 79 fondov, ktoré umiestňujú peniaze podielnikov do dlhopisov Naopak pevnejšia koruna a najmä pomalé znižovanie úrokovej miery Národnou bankou Slovenska (NBS) vytlačilo ročné zhodnotenie domácich korunových dlhopisových fondoch až k 4 %. Na porovnanie, banky ponúkajú pri ročnej viazanosti korunových vkladov úročenie do dvoch percent.

Kam idú peniaze podielnikov

Peniaze v korunových dlhopisových fondov smerujú najmä do štátnych dlhopisov a bondov, ktoré vydali zahraničné banky v slovenských korunách. Podľa analytikov bola minuloročná nadpriemerná výkonnosť ovplyvnená viacnásobným znížením kľúčových sadzieb zo strany NBS a pozitívnymi inflačnými očakávaniami analytikov. Po redukcii sadzieb sa zvýšili ceny korunových dlhopisov a tým aj cena podielov dlhopisových fondov. Kvôli rastúcemu objemu majetku v dlhopisových fondoch začal na burze rásť aj dopyt po dlhopisoch s atraktívnymi kupónmi. Väčší záujem vedúci k rastu cien dlhopisov na sekundárnom trhu stláča výnos do splatnosti. Súčasné nízke základné sadzby NBS sa priblížili k úrokovej miere krajín Európskej menovej únie. Ich ďalší pokles a tým aj rast cien dlhopisov je preto nepravdepodobný. Jednoducho ďalší rast cien dlhopisov nie je pravdepodobný. Týka sa to najmä strednodobých a dlhodobých dlhopisov, do ktorých dlhopisové fondy obvykle investujú. Ich výkonnosť by potom mohla plávať na úrovni súčasných priemerných hrubých výnosov do splatnosti, teda okolo troch percent. Nízke úrokové sadzby znižujú aj výnos nových emisií.

Ako vybrať dlhopis

Pri analýze dlhopisov treba brať do úvahy dva základné ukazovatele – cenu a hrubý výnos. Cena sa udáva v percentách nominálnej hodnoty. Ak je dlhopis atraktívny a dopyt po ňom vysoký, rastie na trhu aj jeho cena. To však automaticky znižuje jeho výnos do splatnosti. Napríklad, ak cena dlhopisu so začiatočnou hodnotou 100-tisíc korún a ponúkaným kupónom päť percent vzrastie o desať percent na 110 percent nominálnej hodnoty, investor, ktorý ho za túto sumu kúpi, zaplatí v porovnaní s menovitou cenou viac. O preplatenú sumu sa tým zníži jeho absolútny výnos. Ak teda cena dlhopisu rastie, klesá výnos. A naopak, ak o dlhopisy nie je záujem, v dôsledku čoho jeho cena klesá, nový majiteľ môže na výnose získať viac. Pri kúpe dlhopisu sa okrem poplatkov a ceny platí aj takzvaný alikvótny úrokový výnos. Je to časť kupónu, ktorá náleží predchádzajúcemu vlastníkovi. Čiže ak niekto vlastnil pol roka dlhopis s 10-percentným kupónom, náleží mu pri predaji päť percent.

Najvyšší podiel v portfóliách domácich fondov majú tradične štátne dlhopisy. Ich hlavnou výhodou je bezpečnosť, relatívna dostupnosť a rôzne lehoty splatnosti. Druhou najväčšou skupinou sú korunové dlhopisy zahraničných bánk a podnikov, s ktorými sa obchoduje na zahraničných burzách. Ich emitentami sú napríklad banky ako Defta alebo veľké priemyselné podniky Daimler. Týchto dlhopisov je emitovaných asi dvadsať a obchodujú sa na zahraničných burzách. Dôvodom ich emisií je najmä dostatok hotovosti na slovenskom peňažnom trhu, odkiaľ si zahraniční emitenti dlhopisov „berú“ zdroje na svoj rozvoj. Ich výhodou pre investorov je fakt, že dajú sa kedykoľvek predať, ich emitenti majú vysoký rating. V neposlednom rade sa s nimi spájajú podstatne nižšie transakčné náklady ako pri dlhopisoch domácich emitentov. Pre drobných investorov však ani jedna z týchto skupín nie je vhodná. Sú totiž určené pre veľkých hráčov, ktorí disponujú obrovskými sumami. Vydávajú sa s vysokými nominálnymi hodnotami. Preto sa obchodujú rádovo v miliónoch korún. Investovať do nich 100-tisíc korún alebo ešte menej nie je možné.

Boom hypotekárnych záložných listov

Druhou najsilnejšou skupinu dlhopisov, čo do počtu ale aj likvidity, sú hypotekárne záložné listy (HZL). Ich existenciu na parkete burzy vyžaduje zákon, ktorý núti banky poskytujúce hypotéky na kúpu nehnuteľnosti vydávať HZL v zhruba rovnakej hodnote a ponúkať ich na predaj investorom. Nárast záujmu o hypotekárne financovanie bývanie sa tak v posledných troch rokoch prejavil aj na náraste emisií HZL. Úrokový kupón sa pri HZL pohybuje v hodnotách blízko štátnych dlhopisov. Vývoj ceny HZL je preto rovnaký. Kým pred dvomi rokmi ponúkali HZL výnos aj 6 % v súčasnosti sú to sotva tri. Aj pri HZL je pre investorov nevýhoda ich vysoká nominálna hodnota, ktorá zväčša dosahuje milión korún. Niektoré emisie majú aj priaznivejší, stotisícový nominál. Pri primárnom predaji ich možno kúpiť aj na pobočkách hypotekárnych bánk

Nelikvidné podnikové dlhopisy

Dlhopisy slovenských podnikov tvoria v portfóliách fondov len malú časť. Väčšina z nich sa nachádza vo fondoch nebankových správcovských spoločností, ako sú Prvá Penzijná, správcovská spoločnosť, a.s., Bratislava či Investičná a dôchodková, správcovská spoločnosť, a.s., Bratislava. Pre drobných investorov sú vhodné len niektoré z týchto titulov. Väčšina slovenských emisií má totiž problémy s likviditou, teda s tým, ako rýchlo a výhodne ich možno zmeniť na hotovosť. Ak ich investor po vydaní nakúpi, dostáva za ne v pravidelných intervaloch úroky a v termíne splatnosti zinkasuje späť celú nominálnu hodnotu. Splatnosť sa v prípade emisií slovenských spoločností pohybuje zvyčajne od troch do piatich rokov. Ak potrebuje investor peniaze skôr, môže sa pokúsiť dlhopis predať na burze. Na Slovensku však nie je vôbec isté, že sa mu podarí nájsť niekoho, kto bude ochotný nakupovať. A to ani vtedy, ak by hoc aj výrazne zľavil z ceny. A preto sa môže stať, že bude nútený čakať aj niekoľko rokov, kým sa k peniazom dostane. Navyše, je otázne, či emitent bude schopný svoje záväzky splatiť. Napríklad v rokoch 1999 a 2000 odkladala v dôsledku zlej finančnej situácie splácanie úrokov spoločnosť Hydrostav, a.s., Bratislava až napokon skrachovala. Podobne skončili aj vlastníci dlhopisov Drôtovne, a.s. Hlohovec. Pri predaji podielových listov sa môže investor dostať k peniazom prakticky okamžite, pretože správcovské spoločnosti sú podľa zákona povinné od neho tieto listy odkúpiť. Investície do väčšiny domácich podnikových dlhopisov sú síce atraktívne úročené, ale aj rizikovejšie. Fondy dokážu toto riziko rozkladať. Cenou za to je nižší výnos.

Dlhopisy pre menších investorov

Nízka likvidita sa netýka dlhopisov, ktoré sú na burze cenných papierov zaradené do modulu tvorcov trhov. Sem patria dve emisie spoločnosti BOF, a.s. Bratislava. Ďalej sem patria skoro všetky štátne bondy a tri HZL. V tomto moduli sa tvorcovia trhu zaviazali vytvárať dopyt a ponuku v priebehu celého obchodného dňa. V praxi to znamená, že investor môže kedykoľvek kúpiť alebo predať dlhopis registrovaný na tomto trhu. Má teda zabezpečenú likviditu investície porovnateľnú s otvorenými podielovými fondmi.

Dve firemné emisie má na burze BOF. Nominálna hodnota dlhopisu v emisií s označením BOF 05 je 10 tisíc Sk a kupónom 7 %. Pri aktuálnej cene 105 % dosahuje tento bond výnos do splatnosti 4,4, %. Druhá emisia BOF 06 má nominál 100 tisíc Sk a kupón 6,3 %. Cena na burze je o pol percenta nižšia, ale výnos do lehoty splatnosti je rovnaký ako pri 05 emisií.

Na burze sú značne zastúpené ako formy dlhopisu hypotekárne záložné listy. V module tvorcu trhov sú k depozícií tri emisie. Záložné listy Istrobanka 01 a Tatra banka 01 majú nominálnu hodnotu 100-tisíc korún. Listy VÚB 04 len 10-tisíc korún. Pri súčasných cenách 107 až 109 percent dosahuje ich hrubý výnos do splatnosti približne dva a pol percenta.

Ďaľšie možnosti

S väčšinou dlhopisov sa obchoduje nepravidelne. Na burze sa často dlhodobo nachádzajú príkazy na nákup či predaj bez toho, aby sa uskutočnil reálny obchod. Ďalšou nevýhodou pre investora je možnosť predčasného splatenia dlhopisu. Ak sa preň emitent rozhodne, vlastníkovi nezostáva nič iné, len akceptovať ukončenie neraz z jeho strany dlhodobej investície.

Jednou z najväčších emisií sú dlhopisy 1. garantovanej, a.s., Bratislava. Majú nízku, len tisíckorunovú menovitú hodnotu. Väčšinu z emisie vlastnia drobní investori, ktorí ich dostali výmenou za listinné akcie 1. garantovanej. Pri kupóne 8,75 % a splatnosti v septembri 2007 by malo ísť o lukratívnu investíciu. Od začiatku obchodovania v januári 2003 však prevládajú tlaky na ich predaj, čo viedlo k poklesu ceny až na posledných 30 percent. Navyše 1. garantovanej nevyplatila za minulý rok kupón.

Atraktívny hrubý výnos donedávna ponúkali dlhopisy Palma Tumys, a.s., Bratislava a IDC Holding, a.s., Bratislava. Ich kupón bol 11,2 %, respektíve 13,5 %. Práve pre vysoký kupón ich emitenti minulý rok predčasne splatili.

Zvláštnu skupinu tvoria dlhopisy s pohyblivým kupónom. Patria sem dve emisie dlhopisov Matadoru, a.s., Púchov. Ich úročenie závisí od medzibankovej referenčnej sadzby BRIBOR. Ich súčasný hrubý výnos predstavuje približne 5,5 percenta. Zvláštnu skupinu dlhopisov tvoria komunálne obligácie. Ešte začiatkom 90-tych rokov patrili k veľmi obľúbeným nástrojom na financovanie rozvoja miest a obcí. V súčasnosti sa však na burze obchodujú len dlhopisy Žiliny.

Ako nakúpiť

Ak chce malý investor investovať do podnikových alebo štátnych dlhopisov, môže to urobiť cez obchodníka s cennými papiermi alebo cez banku. Poplatky za kúpu dlhopisov sa pohybujú od 1 % do troch percent z objemu investície. Je to porovnateľné so vstupnými poplatkami dlhopisových fondov.

Poplatky za správu fondu a za depozitára nahrádzajú platby pre člena Centrálneho depozitára cenných papierov, a.s. Bratislava, u ktorého má vlastník dlhopisov vedený účet. Výška týchto poplatkov je porovnateľná s poplatkami fondov. Niektorí členovia ponúkajú vedenie účtu dokonca zadarmo. Výstupný poplatok za predaj fondu sa zväčša sa neplatí vôbec. Keď sa investor rozhodne predať cenné papiere ešte pred lehotou splatnosti, zaplatí poplatky za obchodovanie. Pri zdaňovaní nie je medzi fondom a dlhopismi žiadny rozdiel. Zisk z predaja dlhopisov i podielových listov fondu sa dá do sumy šesť násobku životného minima ročne od daní oslobodiť. Výnosy sa zdaňujú 19 %. Otvorené podielové fondy však ponúkajú výhodu rozloženia rizika. Na slovenskom trhu s dlhopismi možno pre nedostatok vhodných dlhopisov diverzifikovať riziko len veľmi ťažko a pri investícii v rádovo sto tisíc korún.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

23. 11. 2020

USD 1,190 0,004
CZK 26,311 0,029
GBP 0,889 0,005
HUF 360,210 0,710
CAD 1,553 0,005

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS