ČLÁNOK




Každá šiesta domácnosť za posledný rok zvýšila svoje úspory, tretine sa znížili
30. septembra 2003

Približne každej šiestej slovenskej domácnosti sa za posledný rok zvýšili úspory. Asi štvrtine zostali na nezmenenej úrovni a viac než tretina uvádza, že má nasporené menej než pred 12 mesiacmi. Rozhodujúcim kritériom pre výber inštitúcie, ktorej ľudia zveria svoje našetrené peniaze, pritom zväčša býva bezpečnosť vkladu. Vyplýva to z prieskumu, ktorý začiatkom septembra na vzorke 1 312 respondentov zrealizoval Ústav pre výskum verejnej mienky (ÚVVM) pri Štatistickom úrade (ŠÚ) SR.

V porovnaní s rovnakým prieskumom pred štyrmi rokmi, ústav zistil 7-% nárast počtu respondentov s miernym zvýšením objemu úspor a naopak 9-% pokles tých, ktorým sa ich úspory výrazne zredukovali. Bankový sektor, ako informuje ŠÚ SR, vykázal k júnu tohto roka oproti septembru 1999 zvýšenie korunových vkladov občanov o 59,1 miliardy Sk na 325,4 miliardy Sk.

Podiel domácností, ktoré majú odložené výrazne menej než pred rokom, kleslo na 16 % a rovnaké percento uviedlo, že ich úspory sú výrazne alebo mierne vyššie. Spolu 19 % v porovnaní s 20 % spred štyroch rokov sa vyjadrilo, že nemá žiadne odložené peniaze a 3 % nevedelo svoju situáciu posúdiť.

Vývoj v rodinných financiách podľa zistení ústavu pritom úzko súvisí s mierou nezamestnanosti v konkrétnom regióne. Kým asi pätina respondentov v Bratislavskom, Trenčianskom a Trnavskom kraji s najnižšou nezamestnanosťou na Slovensku deklarovala mierny nárast úspor, vyše 40 % obyvateľov Prešovského a Košického kraja sa zmieňovalo o ich miernom alebo až výraznom znížení. Takmer štvrtina opýtaných v Košickom a Nitrianskom kraji uviedla, že nemá žiadne úspory.

Z demografického hľadiska nebol výrazný nárast úspor významnejšie zaznamenaný v žiadnej zo skúmaných skupín a menší nárast sa prejavil hlavne u vekovej skupiny od 25 do 29 rokov. Takúto odpoveď uviedlo 22 % vysokoškolsky vzdelaných, 44 % podnikateľov a 21 % zamestnancov a 21 % občanov väčších miest nad 100 000 obyvateľov.

Nezmenenú výšku úspor v porovnaní so situáciou spred roka uvádzali tiež hlavne vysokoškolsky vzdelaní – 33 % a kvalifikovaní robotníci – 38 %. V skupine tých, ktorí sa zdôverili, že majú nasporené menej než pred 12 mesiacmi, zas dominovali najmä 60 až 64-roční, ktorých sa tak vyslovilo 33 % a opýtaní z menších sídiel do 2 tisíc obyvateľov (25 %). V porovnaní s obdobím pred rokom sa výrazne znížili úspory domácností hlavne v starších vekových skupinách nad 65 rokov.

Tí, ktorí si odložili nejaké peniaze, si svoju peňažnú inštitúciu, kde majú ich najväčšiu časť, vybrali najčastejšie na základe bezpečnosti vkladu, a to aj za cenu nižších úrokov. Toto kritérium preferuje až štvrtina účastníkov prieskumu, najčastejšie pritom obyvatelia sociálne slabších regiónov. Najmä ľudia s vysokoškolským vzdelaním, podnikatelia a obyvatelia veľkých miest zas zvažovali viac kritérií naraz, pričom túto odpoveď si vybralo celkom 22 % opýtaných. Blízkosť banky je dôležitá pre 21 % respondentov a pre 18 % tradícia a meno banky. Spolu 5 % sporiteľov sa orientovalo podľa výšky úrokov aj za cenu vyššieho rizika a 3 % opýtaných si nevybralo žiadnu z ponúkaných odpovedí, najčastejšie preto, že nesporia v banke. Vyjadriť sa nevedelo 6 % respondentov, najmä mladí vo veku 16 a 17 rokov, ľudia so základným vzdelaním a ekonomicky neaktívni.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

29. 9. 2020

USD 1,170 0,003
CZK 27,148 0,015
GBP 0,910 0,005
HUF 365,700 1,580
CAD 1,566 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS