EÚ-kandidáti-ekonomika-stretnutie-Ecofin-reformy

Víkendové stretnutie predstaviteľov krajín EÚ a kandidátskych krajín vo švédskom Malmö odhalilo, že obe strany sú neisté, akú ekonomickú líniu majú budúci členovia nasledovať. Na prvom stretnutí ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk EÚ a kandidátskych krajín predstavitelia únie apelovali na svojich východných kolegov, aby napredovali v štrukturálnych reformách. Vyjadrili sa však iba neurčito o tom, ktoré oblasti sú pre kandidátov najdôležitejšie.

Predstavitelia kandidátskych krajín tak odišli z neformálneho stretnutia Ecofin vo Švédsku bez jasných odporúčaní zo strany EÚ, či urýchlenie ekonomického rastu s cieľom vyrovnať životnú úroveň západným štandardom musí mať prioritu pred inými cieľmi, ako je napríklad zníženie inflácie či rozpočtových deficitov. EÚ neposkytla kandidátom ani odporúčanie, ako by sa mali kandidáti pripraviť na prípadné členstvo v eurozóne a či vstupné kritéria pre nich budú zhodné s kritériami pre súčasných členov EMÚ.

Avšak napriek tomu poskytlo stretnutie vo Švédsku výrazné povzbudenie pre rokovania o ekonomickej politike pred rozširovaním EÚ, ktoré by sa malo začať v roku 2004. Kandidátske krajiny, z ktorých mnohé majú úrovne hrubého domáceho produktu (HDP) nižšie ako polovica priemeru EÚ, čelia hlavnej otázke, ako udržať vysoké miery ekonomického rastu a zároveň uskutočniť dôležité a nákladné reformy pri udržaní hospodárskej rovnováhy.

Je tiež otázne, či majú kandidáti urýchliť ekonomický rast a priblížiť životnú úroveň únii, alebo sa majú zamerať na takzvané „nominálne ekonomické ciele“, ktoré uľahčia neskorší vstup do eurozóny, hoci za cenu pomalšieho rastu. Podľa slov účastníkov stretnutia zdôrazňovala EÚ ekonomický rast a približovanie sa rozvinutejším krajinám, avšak nie za každú cenu. Únia však nešpecifikovala, čo môžu, alebo čo by mali kandidátske krajiny obetovať.

Stretnutie v Malmö neviedlo ani k úplnému vyjasneniu rozdielneho postoja EÚ k požiadavkám na kandidátov ohľadne prijatia spoločnej meny. Prezident nemeckej Bundesbanky Ernst Welteke povedal, že vstup bývalých komunistických krajín do eurozóny by mohlo negatívne zasiahnuť dôveru voči európskej mene. Tento fakt viedol k diskusiám o zvýšení vstupných bariér s cieľom oddialiť rozširovanie eurozóny.

Väčšina kandidátskych krajín má záujem vstúpiť do EMÚ už dva roky po vstupe do EÚ. Avšak šéf Európskej centrálnej banky Wim Duisenberg sa snažil schladiť nádeje v rýchly vstup do menovej únie. EÚ taktiež nešpecifikovala, aký menový systém musia kandidáti zaviesť pred vstupom do EÚ. Predstavitelia únie iba oznámili, že „každý devízový režim by mal byť v súlade s celkovou štruktúrou a charakterom príslušnej ekonomiky“. Menové režimy kandidátov sú v súčasnosti veľmi rozdielne, pričom kolíšu od režimu voľného kurzu až po režim úplnej fixácie meny.

Výraznejší pokrok sa však dosiahol v rámci príprav podkladov pre fiškálne reformy v kandidátskych krajinách. Rozpočty týchto krajín sú preťažené vysokými fixnými výdavkami na neefektívne dôchodkové a zdravotnícke systémy, pochádzajúce z čias komunizmu. Nemôžu teda bez problémov absorbovať prostriedky z EÚ. Vyriešenie tohto problému si vyžiada nákladné a komplikované reformy v sociálnom zabezpečení a zdravotníctve.