ČLÁNOK




Kanada nádejí a príležitostí
4. januára 2003

Najväčšie zmeny od roku 1990. Tak zainteresovaní charakterizujú nový imigračný zákon kanadskej vlády, ktorý nadobudol platnosť 28. júna 2002. Má retroaktívny účinok, čo znamená, že všetky žiadosti podané v tomto roku sa budú posudzovať už podľa nového predpisu. Podľa Jozefa Burzu, prezidenta Kanadsko-slovenskej obchodnej komory a zároveň riaditeľa firmy Hagiel, ktorá sa ako jediná špecializuje na sprostredkovanie vysťahovania do Kanady, v predpise je viacero pozitívnych zmien oproti minulosti.

„Napríklad sa zrušil federálny zoznam povolaní, ktoré obmedzovali možnosti viacerým záujemcom o vysťahovanie do Kanady. Znamená to, že sa otvárajú príležitosti aj tým záujemcom z radov učiteľov, advokátov, lekárov, filozofov, reštaurátorov, maliarov, trénerov atď., ktorí v minulosti mohli prichádzať do krajiny skôr vo výnimočných prípadoch,“ informuje J. Burza. Ďalším pozitívom, ktoré uviedol, je posun k akceptovaniu vyššej kvalifikácie na úkor nižšej. Významnou zmenou je zastavenie prijímania osôb, ktoré nemajú ukončené aspoň stredoškolské vzdelanie. Pozitívom je zvýšenie tzv. ideálneho veku imigrantov zo 44 na 49 rokov (v iných atraktívnych krajinách – Novom Zélande, Austrálii a pod. – je to rozpätie iba 25 až 29 rokov). Oproti minulosti sa sprísňujú aj kritériá na ovládanie anglického alebo francúzskeho jazyka. Zmeny v zákone sa dotkli aj dĺžky praxe. Väčší dôraz sa kladie na dlhšiu prax. Minimálna požiadavka je rok, ideálna štyri a viac rokov.

Bezpečnostné opatrenia

Udalosti, ktoré sa odohrali 11. septembra 2001 v USA, sa premietli aj do úsilia vlády Kanady dostávať podrobnejšie informácie o uchádzačovi, aby bola účinnejšie zabezpečená ochrana krajiny. Žiadosť dnes vyžaduje odpovede, ktoré podávajú komplexnejší pohľad na uchádzača. Pribudla do nej fotokópia občianskeho preukazu a dokladovanie financií už pri podaní žiadosti. Ich suma sa naopak znížila. Teraz stačí pre jednu osobu 9 186 kanadských dolárov (CAD) alebo ali-kvotná časť v iných svetových menách, pre dve osoby 11 482 CAD, pre tri 14 280 CAD a pre štyri 17 286 CAD.

Uchádzači musia byť pripravení aj na zvýšenú kontrolu a overovanie údajov, ktoré v žiadosti a formulároch uviedli.

Sprísnili sa zdravotné prehliadky. U lekárov treba absolvovať testy na HIV, syfilis a TBC. Tieto „útrapy“ imigrantovi na druhej strane vyvažuje zjednodušie administratívy po jeho príchode do Kanady. Teraz dostane hneď po príchode na letisko osobnú kartu s fotografiou, ktorá mu bude slúžiť ako dokument na preukazovanie totožnosti. Veľmi sa uvoľnil režim pobytu mimo územia Kanady. V rámci päťročnej lehoty stačí, keď imigrant strávi v Kanade dva roky a nepríde o trvalý pobyt. „Keď imigrant príde do Kanady, môže hneď odísť na tri roky a potom sa vrátiť. Stále platí, že o kanadské občianstvo imigrant zažiada po troch rokoch trvalého pobytu v Kanade,“ hovorí J. Burza.

Najkritickejší čas

Najväčší záujem slovenských imigrantov je o Britskú Kolumbiu a jej hlavné mesto Vancouver, ďalej o Toronto v provincii Ontario a Calgary v provincii Alberta. Naopak, znížil sa, aj keď len mierne, záujem o pobyt v provincii Edmonton. Lákajú najmä veľké mestá, kde je viac pracovných príležitostí a ľahšia možnosť vybrať si zo širokej ponuky takú, ktorá spĺňa predstavy.

Kto má s ovládaním angličtiny alebo francúzštiny ešte problémy, musí svoje ambície na čas zabrzdiť a prijať často aj ponuky, ktoré sú vzdialené jeho predstave. Naopak, tí, čo dobre ovládajú anglický jazyk, môžu prakticky hneď robiť, čo robili doma. To sa týka aj lekárov, ktorí v minulosti mali veľké problémy.

Najkritickejším obdobím z hľadiska asimilácie sú prvé dva-tri mesiace. Jazykové problémy, zžívanie sa s prostredím, zvykanie si na iné podmienky a cudzia kultúra spôsobujú mnohým frustráciu, ktorú však treba prekonať. Mladí zväčša nemajú problémy, sú orientovaní kozmopolitnejšie a do spoločnosti sa veľmi rýchlo adaptujú. Čím je imigrant starší, tým dlhší čas potrebuje, aby si zvykol a prispôsobil sa.

Aj keď sú prvé dni v cudzej krajine ťažké, adaptácia nových slovenských Kanaďanov je každý rok o čosi ľahšia vďaka stále sa rozširujúcemu počtu tých, ktorí už v Kanade nie-koľko rokov žijú. Prichádzajúcim pomáhajú prakticky vo všetkom. Získať byt, dom, orientovať sa v ponukách práce, poistiť sa, získať pô-žičky, kam umiestniť deti do škôl, aké kurzy absolvovať, čo na akom úrade vybaviť, ako vyplniť rôzne žiadosti a pod. „To je cesta, ktorá je možno najúčinnejšou formou pomoci, akú môžu noví imigranti využiť. Dávame im aj kontakty na príslušné stavovské komory a asociácie, aby ľudia vedeli, čo sa od nich bude vyžadovať,“ prízvukuje J. Burza.

Ako sa asimilovali

To, že sa dá hneď uspieť, pokiaľ imigrant dobre ovláda angličtinu, dokazuje prípad Miroslava Mičovského z Dolného Kubína, ktorý pracoval na Slovensku ako marketingový pracovník a vyštudoval ekonómiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, nejaký čas študoval aj v USA, čiže znalosť anglického jazyka mal dobrú. Hneď po príchode do Kanady absolvoval interview u viacerých zamestnávateľov, pričom už zo začiatku sa mu podarilo pracovať na ekonomickom úseku v hoteli v Edmontone, ktorý patril do svetoznámej hotelovej siete Holiday Inn. M. Mičovský bol však ctižiadostivý, a ako povedal, jeho druhým zamestnaním bola knižnica, kde študoval, ako si v Kanade čo najlepšie pripraviť životopis (tzv. resumé) a sprievodný list (tzv. cover letter). Absolvoval množstvo interview u ďalších zamestnávateľov, a ako sám poznamenal, naberal množstvo skúseností, videl, že na prvé interview bol slabšie pripravený a urobil aj viacero chýb. Ovocie zožal už o tri mesiace a vyhral konkurz na miesto riaditeľa marketingu turizmu v Slave Lake regióne, severne od Edmontonu. M. Mičovský hovorí, že sa rozhodol od začiatku pre profesijnú kariéru, aby získal kvalitnú kanadskú prax, dobré referencie a, samozrejme, aj financie.

Väčšina sa uchytila

Výborným príkladom toho, že aj so slabou znalosťou anglického jazyka sa dá rýchlo preraziť, je Andrej Molitoris z Prešova. Na Slovensku absolvoval v roku 1993 Stavebnú fakultu, odbor pozemné stavby. Tri roky robil stavbyvedúceho, jeho man-želka Gabriela pracovala ako rádiobiologická laborantka. Mali deti v predškolskom veku. Po prílete do Vancouveru sa o nich dva týždne starali manželia Koreníkovci zo Zlína, ktorých im sprostredkovala firma Hagiel a ktorí sami pred vyše rokom prišli do Kanady. A. Molitoris mal zo začiatku veľké jazykové problémy, ale Hagiel mu vybavil ešte na Slovensku prácu v kanadskej stavebnej firme, ktorej majiteľom bol kanadský Slovák. Man-želka Gabriela chodila denne na jazykové kurzy, ktoré sú na dobrej úrovni a zadarmo. Niektoré školy LINC majú zadarmo aj škôlky. Čo hovorí sám A. Molitoris o príchode do Kanady? „Musím povedať, že po získaní vysťahovaleckých víz nabrali udalosti rýchly spád. Cez Hagiel sme mali zabezpečené ubytovanie aj letenky. Nemali sme to jednoduché, lebo sme chceli ísť čím skôr, takže nájsť štyri voľné miesta v plnej sezóne nebolo ľahké. Pre odchod do Kanady sme sa rozhodli zo dňa na deň. Po 12-hodinovej ceste sme sa ocitli na kanadskej pôde. Z lietadla vystúpilo asi 15 nových nádejných Kanaďanov. Úradník skontroloval naše doklady, opýtal sa na niekoľko základných vecí a potvrdil príchod. Dal nám rôzne brožúrky a informácie, ktoré sú potrebné na prvé dni v novej krajine. Po príchode nás čakali manželia Koreníkovci. Odviezli nás do pripraveného bytu, porozprávali sa s nami a vysvetlili nám, kde môžeme kúpiť základné veci. Na druhý deň išli s nami vybaviť SIN a podali sme žiadosť o zdravotné poistenie. Na všetkých úradoch sme sa stret-li s ochotou a porozumením. Na tretí deň sme si kúpili auto, lebo je to veľmi praktické.“

Po niekoľkých mesiacoch si A. Molitoris našiel prácu v renomovanej stavebnej firme a o deväť mesiacov neskôr začal pracovať ako nezávislý podnikateľ. Dnes, po vyše troch rokoch, býva rodina Molitorisovcov vo vlastnom dome s výhľadom na more. Starší syn Andrej patrí medzi najlepších v ročníku, manželka Gabika robí v nemocnici. Už vyše pol roka sú u nich na návšteve rodičia Andreja Molitorisa, ktorí boli zo začiatku proti ich odchodu. Asi zmenili názor a uvedomili si, že pre ich syna je domovom Kanada a je tu štastný.

Absolútna väčšina Slovákov v Kanade sa dobre adaptovala, získala prácu, o ktorú mala záujem, alebo sa uchytila v podnikaní. Teraz, keď sa už zžili s pro-stredím, začínajú si budovať v Kanade svoj domov. Angličtina vytvára medzi nimi a ostatnými obyvateľmi neformálne vzťahy, bez ohľadu na to, v akej pozícii sa kto nachádza. „Ľudia sa neskrývajú až tak za svoje postavenie. V prvom rade sa hľadí na ľudskú stránku,“ zdôraz-ňuje J. Burza.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

12. 6. 2024

USD 1,077 0,004
CZK 24,686 0,020
GBP 0,844 0,002
HUF 395,280 0,650
CAD 1,480 0,001

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS