Krátkodobá zadlženosť predstavuje pre hospodárstvo riziko v podobe krátkej splatnosti úverov a z nej vyplývajúcej potreby zabezpečiť v krátkom čase značné finančné prostriedky na ich splácanie. Z tohto dôvodu sú aj potenciálnym zdrojom tlaku na domácu menu. V rozhovore pre tlačovú agentúru SITA to povedal hlavný ekonóm a analytik Tatra banky Ján Tóth. Tento tlak na slovenskú korunu zo strany podnikateľskej sféry môže podľa jeho slov prameniť z masových nákupov devíz zo strany podnikov za účelom splácania dlhov resp. z ich skoršieho nákupu v záujme zabezpečenia sa proti kurzovému riziku. Tieto faktory môžu viesť k oslabeniu domácej meny. Ako uviedol, krátkodobý dlh podnikateľskej sféry predstavoval k ultimu júla vyše 2 mld. USD, čo spolu s deficitom bežného účtu platobnej bilancie vo výške 1,7 mld. USD znamená potrebu zabezpečiť 3,7 mld. USD na ich vyrovnanie v najbližších 12 mesiacoch. Na margo oficiálneho dlhu vlády a Národnej banky Slovenska, ktorý poklesol medzimesačne v júli o 11 mil. USD na 2,275 mld. USD analytik Tatra banky uviedol, že vzhľadom na to, že ide výlučne o stredno a dlhodobé úvery, nepredstavujú pre slovenskú ekonomiku ani pre kurz SKK z krátkodobého hľadiska nebezpečenstvo. Hrubá zahraničná zadlženosť SR dosiahla ku koncu júla tohto roka 11,891 mld. USD, čo je 57% hrubého domáceho produktu. Oproti koncu júna to znamená rast o 578 mil. USD. Podiel zahraničného dlhu na obyvateľa tak k ultimu júla dosiahol 2 207 USD, pričom na konci júna to bolo 2 100 USD. Oficiálny dlh vlády a NBS medzimesačne poklesol v júli o 11 mil. USD na 2,275 mld. USD. Zadlženosť komerčného sektora pritom zaznamenala opätovný rast. Oproti júnu totiž zahraničná zadlženosť komerčných bánk a podnikov vzrástla o 589 mil. USD na 9,570 mld. USD. Dlh komerčných bánk dosahoval k 31. júlu tohto roka 3,570 mld. USD, dlh podnikov 6 mld. USD. Celkový krátkodobý dlh k ultimu júla dosiahol 4,983 mld. USD. Podiel krátkodobého dlhu na zahraničnom zadlžení SR tak dosiahol mierny rast na 41,91 %.