Juhokórejská ekonomika sa vrátila na cestu rastu. Pomocou úverov zo Svetovej banky sa krajine podarilo odpútať sa od dna hospodárskej recesie. Južná Kórea sa postupne dostáva z krízy vďaka prijatiu rozsiahlych reštrukturalizačných a reformných opatrení, predovšetkým vo finančnom, podnikateľskom a verejnom sektore ako aj oblasti zvyšovania flexibility pracovného času.
V roku 1999 očakávajú experti 3,6-percentný hospodársky rast. Zlepšenie hospodárskej situácie je výsledkom rastu domáceho dopytu ako aj zvyšovania exportnej výkonnosti krajiny. Stabilizácia výmenného kurzu pôsobila zároveň na pokles miery inflácie. Ďalším dôkazom zlepšovania ekonomickej situácie je aj nárast devízových rezerv z 3,9 mld. USD koncom roka 1997 na 52 mld. USD na konci februára 1999. Južná Kórea by mala rovnako ako vlani aj v tomto roku dosiahnuť prebytok na bežnom účte platobnej bilancie vo výške 25 mld. USD.
Vláda Južnej Kórei realizovala rozsiahle reformy vo finančnej, bankovej a podnikateľskej sfére. Celkovo zbankrotovalo 31 peňažných ústavov a najväčšiu banku v krajine Seoul Bank vláda predala britskému finančnému holdingu HSBC. Okrem toho bolo uzatvorených 55 nerentabilných veľkých podnikov. Realizované štrukturálne reformy nemali síce za následok fúzie veľkých podnikov, ale niektoré koncerny ako Hyundai alebo Daewoo boli predané. Dereguláciou a liberalizáciou kórejského hospodárstva a otvorením 99,4 % všetkých hospodárskych odvetví zahraničným investorom predstavovali okrem daňových zvýhodnení dodatočné podnety pre prekonanie hospodárskej krízy. Z celkového počtu 24 štátnych podnikov bolo od začiatku krízy do štartu reforiem privatizovaných 11 spoločností. Na zahraničné spoločnosti investujúce v krajine sa rozhodnutím vlády vzťahuje oslobodenie od dane z príjmov počas nasledujúcich 10 resp. 15 rokov. Objem priamych zahraničných investícií sa v roku 1998 zvýšil o 25 % na 8,2 mld. USD a v prvom kvartáli tohto roka vzrástli v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka dokonca až o 250 % na 2,5 mld. USD.
Napriek spomenutým indikátorom ekonomického rastu existujú však aj niektoré riziká. Ďalšie zotavovanie juhokórejskej ekonomiky závisí od hospodárskeho rastu v siedmich najdôležitejších priemyselných štátoch sveta ako aj od vývoja v Japonsku a Číne. Negatívny dopad na export by mohla mať aj relatívne tvrdá národná mena. Pri reštrukturalizácii priemyselných konglomerátov je okrem toho nevyhnutné uskutočniť ďalšie liberalizačné kroky, ktoré sa pravdepodobne prejavia v náraste nezamestnanosti. Počas ekonomickej krízy sa výška nezamestnanosti vyšplhala z 2,6 % na 8,7 %.