Ak by došlo k transferu 600 mil. Sk, ktoré má Devín banka uložené v Národnej banke Slovenska (NBS) a správca konkurznej podstaty banky Ernest Valko by bol naďalej vo svojej funkcii, inkasoval by 10 % z tejto sumy ako odmenu a pomocní správcovia by získali po 2,5 %. Ak však Valko vo funkcii správcu nebude, nový správca konkurznej podstaty Pavol Gerner bude odmeňovaný už podľa poslednej vyhlášky o odmeňovaní, môže teda dostať najviac 10 mil. Sk. NBS nepovažuje za spravodlivé, aby niekto inkasoval také veľké peniaze pri takých jednoduchých operáciách. Na odvolanie Valka je lehota a až po jej uplynutí bude právoplatné odvolanie z postu správcu konkurznej podstaty. V Národnej rade SR to pre novinárov uviedol guvernér NBS Marián Jusko.

NBS tým, že začala konanie vo veci odňatia licencie Devín banke (DB), nepriamo schvaľuje všetky výdavky banky. Kontroluje klíringové centrum a všíma si aj opodstatnenosť platieb. „Transfer 600 mil. Sk sa neuskutoční, ak na to bude mať dosah NBS,“ uviedol Jusko. Valko však vyvinul iniciatívu, na základe ktorej súd svojím rozhodnutím z 22. novembra rozhodol o ukončení činnostil Devín banky. Rozhodnutie vydal sudca Eugen Palášty, zatiaľ však nie je právoplatné a Jusko nevie, kedy nadobudne právoplatnosť, nakoľko NBS nie je účastníkom konania. Týmto rozhodnutím sa však podľa Juska Devín banke de facto odoberie banková licencia a tým pádom bude NBS „mimo hry“. Jusko očakáva, že rozhodnutie bude právoplatné už v najbližších dňoch. Právnici NBS majú podľa Juska úlohu, aby udržali kontrolu centrálnej banky nad Devín bankou do doby, kým nastúpi nový správca, ktorý bude odmeňovaný podľa najnovšej vyhlášky.

Jusko opätovne vyjadril, že necíti zodpovednosť za podporu Devín banky aj napriek jej zlej finančnej situácii. Podobný názor pred poslancami vo štvrtok prezentovala aj ministerka financií SR Brigita Schmögnerová, ktorá rázne odmietla zodpovednosť vlády za pád Devín banky. Vláda aj centrálna banka podľa nej dlhodobo monitorovali situáciu v banke a postupne zavádzali do banky opatrenia, ktoré mali ozdraviť jej nepriaznivé hospodárske výsledky. Tie podľa Schmögnerovej pretrvávali už od vzniku banky v roku 1992. Ministerka zdôraznila, že aj dnes by rozhodovala o ozdravných opatreniach tak, ako rozhodovala predtým.

„Vláda poskytla súkromnej banke šancu a nebola to jediná banka, ktorá dostala takúto možnosť,“ zdôraznila Schmögnerová. Ubezpečila poslancov, že z verejných peňazí nedostala banka žiadnu finančnú injekciu. NBS aj kabinet nemohli podľa ministerky ignorovať potenciálne možnosti ozdravenia banky, a preto umožnili manažmentu Devín banky realizovať záchranné mechanizmy. „Tie však napokon nevyšli,“ konštatovala Schmögnerová. Podľa nej ozdravné opatrenia realizované v tejto banke a dôsledok pádu banky v objeme 11 mld. Sk je nižší ako boli financie na ozdravenie a reštrukturalizáciu troch bánk – Všeobecnej úverovej banky, Investičnej a rozvojovej banky a Slovenskej sporiteľne z minulého obdobia, ktoré zaťažili verejné financie viac ako 105 mld. Sk.

Bankový dohľad NBS zaviedol nútenú správu v Devín banke 24. augusta. Dôvodom bola neschopnosť manažmentu zabezpečiť vysporiadanie časti pohľadávky SR voči Ruskej federácii spolu s neschopnosťou akcionárov a manažmentu zabezpečiť zvýšenie základného imania. Pod zavedenie nútenej správy sa priamo podpísali aj pretrvávajúce nezdravé praktiky v Devín banke pri výkone bankových činností a neukončenie súdneho sporu banky so štátom. Za neschopnú vyplácať vklady ju NBS vyhlásila 21. septembra. Sudca Krajského súdu v Bratislave na ňu vyhlásil konkurz 28. septembra.