Minister financií Južnej Korey Jin Njum zmaril všetky prípadné očakávania, že soulská vláda siahne k „agresívnemu“ zníženiu úrokových sadzieb, respektíve k devalvácii wonu, aby stimulovala čoraz viac ochabujúcu ekonomiku. Minister Njum dodal, že rast ekonomiky bude nižší v porovnaní s prognózami, ktoré na rok 2001 kalkulovali s úrovňou tohto ukazovateľa v rozpätí od 5% do 6%.

Podľa jeho názoru však zníženie základnej úrokovej sadzby neoživí juhokórejskú ekonomiku, pretože Južná Kórea je veľmi silne vystavená terajším negatívnym javom v hospodárstve USA a Japonska, pričom tieto krajiny sú jej najväčším obchodným partnerom. Nižšie úrokové sadzby by podnietili silné inflačné tlaky tým viac, že inflácia je nad úrovňou vládou stanoveného trojpercentného limitu. Aj z tohto dôvodu sa juhokórejská centrálna banka včera rozhodla ponechať benchmarkovú sadzbu na pôvodnej hladine 5%.

Minister financií Jin Njum tiež vylúčil manipulácie s výmenným kurzom wonu, čo takisto nepovažuje za stimul pre ekonomický rast, hoci slabší won by mohol sčasti zvýhodniť juhokórejský export. Centrálna banka ešte počas minulého týždňa zvažovala aj túto variantu a navyše chcela využiť devízové rezervy na intervenciu v prospech domácej meny, ktorá sústavne stráca hodnotu vo vzťahu k americkému doláru. Vláda však prijala rozhodnutie, že centrálna banka môže intervenovať iba v prípade paniky na finančnom trhu. Za reálne však možno považovať obavy, že slabnúca japonská mena vážne zdeformuje celý systém výmenných kurzov v Ázii, čo môže spôsobiť spomínanú paniku a teda intervencia juhokórejskej centrálnej banky nie je vylúčená a stále zostáva alternatívnym riešením.

Pád jenu sa v každom prípade premieta znehodnocujúcim spôsobom na do pozície wonu, čo predstavuje varovný signál tým viac, že Japonsko aj Južná Kórea si konkurujú v mnohých exportných artikloch.

Soulská vláda teda musí reagovať a táto reakcia je značne problematická -rozhodla sa totiž v priebehu roka 2001 injektovať časť penzijných fondov v objeme 6 000 miliárd wonov (4,4 miliardy USD) na akciové trhy, hoci tvrdí, že nechce „umelým spôsobom zastaviť trvalý pokles hodnoty cenných papierov“. Jin Njum tvrdí, že chce dosiahnuť pravý opak – podnietiť dlhodobé investície na akciovom trhu a čeliť tak neúmernej nestabilite, ktorá zachvátila Soulskú burzu. Týmto rozhodnutím plánuje výraznejšie zhodnotiť aktíva penzijných fondov, ktoré sú alokované do nízko úročených termínovaných vkladov v bankách a do vládnych dlhopisov.

Na podporu tohto argumentu sa uvádza, že zdroje penzijných fondov sa podieľajú iba jedným percentom na celkovej trhovej kapitalizácii.