ČLÁNOK


,

Jedenásty september 2001
6. septembra 2002

Jedenásty september 2001. Krátko po deviatej miestneho času narazili tesne po sebe dve civilné lietadlá do Svetového obchodného centra (WTC) v New Yorku a jedno do Pentagónu. Štvrté unesené lietadlo svoju kamikadze misiu nestihlo dokončiť. Cestujúci zabránili únoscom prevziať úplnú kontrolu a lietadlo sa zrútilo v Pensylvánii. Hoci tesne po útokoch ešte nikto nevedel podrobnosti, skutočnosť, že bol zasiahnutý Pentagón, symbol vojenskej moci USA, naznačila smer, ktorým sa svet bude uberať.

Po rozpade Sovietskeho zväzu zostali USA trochu osamotené v úlohe veľmoci. Vojensky, politicky, a čiastočne aj ekonomicky. Vplyv USA sa za posledných desať rokov výrazne posilnil, a na svete takmer nie je téma alebo problém, v ktorom by USA neboli zainteresované. Postavenie lídra je vysiľujúce a nákladné. Mnohé ukazovatele, predovšetkým vleklá a prehlbujúca sa recesia, klesajúca spotrebiteľská dôvera, zmenšujúci sa objem obchodov, naznačovali krízu. Zhoršujúcu sa situáciu komplikovala nerozhodnosť takmer všetkých inštitúcií. Každé riešenie totiž má svoje úskalia.

Zjednotenie priorít

V médiách po útokoch dominovalo konštatovanie, že svet sa zmenil. Symbol slobody, nezávislosti a zodpovednosti bol po prvýkrát napadnutý na vlastnej pôde. Pearl Harbour je síce tiež územím USA, ale psychologický efekt týchto dvoch útokov je neporovnateľný. Tiež situácia, ktorá bola vo svete v roku 1942 a v roku 2001, je rozdielna. Pred 60 rokmi bol svet uprostred dovtedy najväčšieho vojnového konfliktu a angažovanosť USA v tomto konflikte zákonite vyprovokovala útok. Neistotu po vlaňajšom septembrovom útoku zvyšovala skutočnosť, že útočníkom nebola konkrétna krajina. Možnosť účinne reagovať bola malá. Teroristi totiž nie vždy reprezentujú oblasť, štát. Teroristi reprezentujú protiamerickú náladu, ktorá najmä v treťom svete rastie. Amerika má veľa priaznivcov, ale aj veľa nepriateľov. Reptanie a silné reči sa zmenili na krviprelievanie.

Vláda Georgea W. Busha zaujala jediný možný postoj a rozhodla sa všetkými prostriedkami potlačiť skupiny, ktoré rozosiali násilie. Prakticky celý svet sa pridal k USA a podporil ich snahu skoncovať s terorizmom.

Aj keď to možno vyznie cynicky, útoky na symboly obchodu a armády boli impulzom na oživenie Ameriky. Prirodzene a automaticky sa vytvoril priestor na to, aby vláda Spojených štátov amerických presadila kroky na oživenie ekonomiky, ktoré by v inej situácii narazili na silný odpor liberálov. „Predtým ich bolo treba hľadať. Teraz sú keynesovci všade,“ uvádza časopis Time. Kongres schválil vyčlenenie 40 miliárd dolárov na výdavky spojené s bezpečnosťou a zriadenie špeciálneho úradu pre bezpečnosť. Snemovňa schválila niekoľko zákonov, ktoré sa pohybujú na hrane dodržiavania ľudských práv, napríklad zlegalizovala sa kontrola e-mailov. Vojnové brojenie, stará kmotra obchodu, sa rozbehlo na plné obrátky. V nových podmienkach, kde sa prioritnou stala bezpečnosť, sa demokratický systém rozdelenia moci ukázal ako optimálny, pretože Kongres koriguje rozhodnutia a návrhy vlády tak, aby nevzniklo zbytočné napätie medzi rôznymi názorovými skupinami. Jeden príklad za všetky: Kongres neschválil vytvorenie komisie, ktorá pripomínala neslávne známu komisiu pre neamerickú činnosť v 50. rokoch.

Krátko po útokoch sa celý svet obával novej svetovej vojny. USA často kritizovali, že vojenské zásahy používali na posilnenie vplyvu na rôznych miestach sveta. Na druhej strane, režimy, proti ktorým Američania zasahovali, čelia obvineniam z masakier civilistov a porušovania ľudských práv. Obava, že USA využijú situáciu po teroristických útokoch na vyriešenie mnohých svojich problémov v zahraničí, bola tak trocha opodstatnená. Zásah amerických jednotiek v prvej fáze operácie Trvalá sloboda v Afganistane (až neskôr boli prizvané aj spojenecké jednotky – v auguste tohto roku aj slovenské) bol predovšetkým o potrestaní ľudí a organizácií zodpovedných za útoky. Na Afganistane si doteraz vylámali zuby všetci dobyvatelia. Spojencom sa zatiaľ darí, a tak je Trvalá sloboda aj demonštráciou dostihnuteľnosti kohokoľvek, nech je kdekoľvek. Usáma bin Ládin, vodca hnutia al Kájda je však stále nezvestný.

Okrem vojenského riešenia problému terorizmu, ktoré sa javí ako nevyhnutné, mnoho intelektuálov nielen z Ameriky upozorňuje aj na ďalšie kroky, ktoré treba urobiť, aby sa predišlo ďalším útokom. Spojili sa výzvou všetkým vládam, aby zachovali triezvosť a nepodľahli vojnovému ošiaľu. Upozornili na to, že chytením alebo likvidáciou teroristov sa problém nevyrieši úplne. Nie je to ani možné bez použitia mechanizmov, ktorých sa všetky civilizované krajiny zriekli. Výzvou sa vytvoril protipól k armáde a začala sa diskusia o budúcom smerovaní sveta. Yoko Ono, vdova „po mierovom poslovi“ Johnovi Lennonovi, dala na Piccadilly Circus v Londýne umiestniť obrovský billboard s mierovým posolstvom – textom z piesne Imagine.

Každá vláda pri spravovaní vecí verejných by mala vytvárať podmienky, aby ľudia žili v mieri, dostatku, pokoji a harmónii s celým svetom – tvrdil Aristoteles, keď kládol základy modernej štátnosti.

Spôsob a dosah útokov boli signálom, ktorý všetci pochopili okamžite. Situácia je vážna a treba niečo robiť. Od klasického gladiátorského „buď my, alebo oni“ až po konkrétne plány na zmenu podmienok, v ktorých sa extrémistom darí. Ani jedno z možných východísk nie je jednoduché.

Kto za to vlastne môže?

Možno všetci, možno nikto. Militantné skupiny, a nie všetky sú islamské, sa nikdy netajili nenávisťou voči spôsobu života a spoločnosti, ktoré najväčšmi reprezentuje Amerika. Ak sú tieto skupiny sformované v súčasnej podobe, vojenská intervencia je nevyhnutná, hoci ide o nutnú obranu. Teraz je už v podstate jedno, ako a prečo zlyhali „tajné služby“ a celý bezpečnostný aparát. Klišé hovorí o teroristoch, že sa rodia so samopalom v ruke a bombami na tele. Hovorí sa to o krajinách, ktoré majú veľmi odlišnú kultúru a zvyky, náboženstvo a štátne zriadenie. „Kým nebude v Palestíne pokoj, nebude pokoj na Zemi,“ zvestuje Usáma bin Ládin, muž, ktorého mnoho ľudí považuje za božieho posla. Po tejto dôraznej vete však zvuková stopa zmizne z televízorov a dôkladne vybrané časti videa, ktoré uviedla katarská stanica Al Džazíra, možno sledovať len so sprievodným komentárom. Dôvod je podľa predstaviteľov Pentagónu jednoduchý. Teroristi si posielajú v týchto posolstvách odkazy. Logistická blokáda zahrňujúca zmrazené kontá a likvidáciu internetových stránok militantných skupín bola podľa Pentagónu nadmieru úspešná a teroristi majú výrazne oslabenú schopnosť navzájom komunikovať bez toho, aby sa vystavili hrozbe odhalenia.

Takmer bez povšimnutia prešla novinami krátka správa, ktorá obsahovala varovanie, že svet zaplavia mylné alebo zavádzajúce informácie. Ako zdroj bol uvedený opäť Pentagón. Ako vidno, úvaha, že spojenci vyhrali druhú svetovú vojnu vďaka tomu, že vedeli dobre používať telefón, nie je až taká neopodstatnená. Kritici systémovej kontroly obyvateľstva určite nie sú nadšení zvýšenými bezpečnostnými opatreniami. Skutočnosť, že podobné opatrenia môžu minimalizovať civilné obete prípadných akcií jednej či druhej strany, kritiku značne oslabuje. Podľa nemenovaného zdroja z Kongresu USA sa debaty a rokovania podobajú scénam z filmov, v ktorých prezident, vláda a Kongres zachránia svet od katastrofy.

Mimochodom, producenti a odborníci z Hollywoodu hľadajú spôsob, ako nahradiť agresívny tón najziskovejších filmov niečím, čo prispeje k upokojeniu ľudí na celom svete a zároveň nezníži vplyv a zisky filmového priemyslu. Okamžite po útokoch stiahli z distribúcie drastické akčné filmy a v tých, ktoré ešte neboli uvedené do kín, sa niektoré scény prerábali. Jednou z najkurióznejších „cenzúr“ bola korekcia odrazu dvojičiek v oku Spidermana v rovnomennom filme. Mnoho hercov a herečiek sa zapojilo do kampane „Dobrý posol Ameriky“ a charitatívnymi darmi pomáhajú deťom a utečencom. Toto všetko korešponduje s výrokom Jeffryho Sachsa, že „cesta vedia cez pochopenie iných kultúr, a nie cez ich asimiláciu do tej silnejšej“.

V súvislosti s útokmi sa uskutočnil aj jeden z najrýchlejších procesov s rozsudkom trestu smrti v modernej histórii USA. Človeka, ktorý zabil majiteľa benzínového čerpadla, pretože mu pripomínal Araba, popravili vo februári tohto roku v štáte Texas.

Sloboda a zodpovednosť

Pri otázke, ako sa vlastne rodí v ľuďoch extrémizmus, sa sociológovia zhodli, že za to môžu predovšetkým nedostatočné a nedôstojné podmienky, v akých kritické spoločenstvá žijú už niekoľko generácií. Pozitívnym faktorom pri riešení by mohla rýchla reakcia členov klubu najvyspelejších krajín G7. Po zvrhnutí vládnuceho hnutia Taliban v Afganistane napríklad Japonsko štedro poskytlo niekoľko miliárd dolárov novej vláde.

„Mohol som pokojne mávnuť rukou nad bedákaním starca, keď zistil, že som Američan. Mohol som mu vysvetliť, že väčšinu svojho života som prežil na okraji spoločnosti, ale to by ho neuspokojilo. Nerozumel by tomu, že som si to vybral sám,“ napísal americký spisovateľ William S. Bouroughs, keď opisoval výhody a nevýhody individuálnej slobody a zodpovednosti za seba a za svet v románe Nahý obed. Rovnosť šancí v globálnej dedine je na niečo užitočná.

Všetko, čo sa deje, môže človek prijať aj ako výzvu, aby svet urobil lepším miestom na život. A treba zabudnúť na spasiteľský pocit.

Zdroje: Time, Newsweek, Fortune, Sme


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

17. 5. 2024

USD 1,084 0,002
CZK 24,722 0,013
GBP 0,857 0,002
HUF 387,600 1,420
CAD 1,478 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS