O výhodách a nevýhodách vstupu do európskeho menového priestoru sa už popísali stohy papiera. Pocúvam hlasy za a samozrejme aj proti. Vždy to tak býva. Ak položím za a proti na misku váh, preváži za. Nielen z pohladu centrálnej banky, ale aj podnikov a obyvatelstva.

Národná banka Slovenska (NBS) hovorí o co najskoršom vstupe. Je to paradoxné, ved práve ona stratí suverenitu v rozhodovaní o menovej politike. Chápe však podstatu a nevyhnutnost posunu vpred. Keby sme sa neposúvali dopredu, ostaneme stát na jednom mieste a stratíme príležitosti, ktoré sa nám ponúkajú. Napokon, ochudobnili sme sa už o pozitívne impulzy zo skoršieho vstupu do OECD a NATO.

Logický krok

Vstup do eurozóny je dovršením ekonomickej integrácie, ktorá sa zacala liberalizáciou obchodných vztahov ešte zaciatkom devätdesiatych rokov. Pokracuje aproximáciou legislatívy a liberalizáciou všetkých financných tokov so zahranicím, ktorú ukoncíme 1. januára 2004. Zodpovednost za svoju cinnost preberú subjekty, ktoré využijú volný pohyb tovarov, služieb i kapitálu. Na završenie efektov integrácie je nevyhnutné, aby sa Slovensko zaclenilo do jednotného menového priestoru. Ved už teraz je stupen integrácie vysoký. Našimi najväcšími obchodnými partnermi sú krajiny Európskej únie (EÚ) a okolité štáty ako Cesko, Madarsko, Polsko ci Slovinsko. Ekonomická previazanost krajín EÚ a krajín uchádzajúcich sa o vstup je velmi velká. Euro je hlavnou menou pre rozhodovanie obyvatelstva, ale najmä pre podnikatelské subjekty. Ony totiž rozhodujú, co je z hladiska pohybu koruny a eura efektívne, kam majú investovat, co vyvážat, ako orientovat výrobu. Euro sa stáva hnacou silou v rozmýšlaní. Práve preto je vstup do eurozóny krokom, ktorý logicky završi naše doterajšie integracné snahy v európskom priestore.

Vrátim sa k co najskoršiemu vstupu. Co presne znamená stratégia co najskoršieho vstupu. Nemusíme hovorit o konkrétnom roku, ale o období, kedy budeme schopní splnit a plnit maastrichtské kritériá. Teoreticky je možný rok 2007, reálny skôr rok 2008. Plnenie podmienok totiž nie je bodová velicina. Nízka inflácia, úrokové miery i fiskálny deficit musia byt udržatelné, nielen dosiahnuté.

Vstúpit by sme mali spolu s ostatnými kandidátskymi krajinami, prípadne skôr, nie však neskôr. Pripravili by sme podnikatelov o výhody, ktoré im zo vstupu vyplynú. Predstavme si, že podnikatel z clenskej krajiny Európske menovej únie (EMÚ) ponúka na rakúskom trhu chlieb. Rovnako kvalitný výrobok je schopný vyrobit a exportovat aj slovenský podnikatel. Jeho chlieb je však o tri koruny drahší, lebo do svojich nákladov musí zakalkulovat aj riziko plynúce z pohybu kurzu koruny a eura, proti ktorému sa musí zabezpecit. Dalej má náklady spojené s konverziou meny a možnú neistotu v makroekomickom prostredí. Podnikatel v eurozóne môže plánovat svoje náklady, lebo vie, že ked si dnes požicia v eurách, bude v tejto mene aj splácat. Vie, že vláda nebude hospodárit so znacnými deficitmi, aby kvôli jeho prefinancovaniu musela centrálna banka zvýšit úrokové sadzby. Myslím si teda, že krajiny, ktoré vstúpia skôr, budú žat výhody, nie nevýhody. Uplatnia sa na trhoch aj vdaka historickým podmienkam, nižším nákladom. Aj z tejto situácie môže lepšie pripravená krajina vytažit.

Nepokladám za prínosnú diskusiu o tom, ci sa kritériá podarí alebo nepodarí splnit. Bud nieco chceme, alebo nechceme. Bud prispôsobíme svoju politiku, alebo dáme ruky prec a priznáme si, že nie sme schopní pobit sa o európsky trh. Podnikatelom i obyvatelom však treba jasne povedat, na co sa majú pripravit.

Co vlastne chceme

Centrálna banka pripravuje spolu s Ministerstvom financií SR stratégiu vstupu, ktorá analyzuje stupen reálnosti našich dalších integracných krokov. Najdôležitejšie je deklarovat, že chceme. Chceme byt pripravení v roku x, a preto vtedy a vtedy urobíme urcité kroky. Lebo tak ako vstup do EÚ, aj vstup do eurozóny vyžaduje hodiny rokovaní. Aspon dva roky pred reálnym vstupom sa zaradíme do systému výmenných kurzov ERM II. Znamená to, že zafixujeme kurz koruny voci euru a pocas nasledujúcich rokov nesmieme korunu devalvovat. O vstupe do ERM II mu-síme zacat rokovat podstatne skôr. Ak povieme, že chceme byt pripravení v roku 2008, v roku 2006 vláda splní rozpoctové kritérium, už niekedy v budúcom roku musíme zacat rokovania o stanovení centrálnej parity SKK voci euru. Mali by sme si povedat, co je pre Slovensko dobré, a urobit to. Vytvorit podmienky na rýchlejšiu orientáciu v priestore. Žijeme z výkonnosti ekonomiky. Z toho, co vyprodukujeme. Ak vieme vytvorit lepšie makroekonomické podmienky, dajme ich podnikatelovi. Nech nesútaží krivý s rovným. Nech sútaží rovný s rovným o to, kto je lepší.

Hlasy proti casto hovoria o strate nezávislosti rozhodovania o menovej politike. Áno, nebudeme ju urcovat len pre Slovensko. Budeme sa však zúcastnovat na rozhodovaní o európskej menovej politike. Vyjdeme z dverí svojho domu a vstúpime do mesta. Nebudeme sa starat len o to, ci na našom dome padá omietka, ale o to, ako vyzerá celé mesto. Guvernér, ktorý bude na rokovaniach zastupovat Slovensko, sa bude vyjadrovat k otázkam celého regiónu. Niekedy sa argumentuje, že rozhodnutie Európskej centrálnej banky nemusí byt dobré pre Slovensko. Dnes tiež rozhodujeme v Bratislave. Pritom máme rôzne regióny s rôznou úrovnou ekonomiky, zamestnanosti. Platí, že výroby sa presúvajú tam, kde sú efektívne, a mena je pre ne len jedna. Rovnakú korunu majú tí, co zarábajú pättisíc, aj tí, co zarábajú stotisíc. Hoci krajiny nebudú na rovnakej úrovni, smerovanie je jasné. Dopredu. Porovnajme Španielsko, Portugalsko, Grécko. Zvyšovanie výkonnosti ich ekonomík trvá dlho, no nevracajú sa spät a krok za krokom sa približujú vyspelým európskym krajinám. Slovensko sa dostane do stabilného menového bloku, prevezme menu krajín, s ktorými najviac obchoduje. Prispôsobovanie cien a miezd bude podla niektorých ekonómov trvat 15 až 20 rokov. Umožní to využit priestor, ktorý máme vdaka nižším nákladom a kvalite našej pracovnej sily. Platí však, že trpezlivost ruže prináša. Budeme musiet splnit hlavné podmienky. Transparentné hospodárenie štátu a racionálnu mzdovú politiku a k tomu adekvátnu menovú politiku. To je však téma na dalšiu diskusiu.

Autorka Elena Kohútiková

je viceguvernérkou Národnej banky Slovenska