ČLÁNOK




Japonský export sa znižuje a hospodársky rast v roku 2001 možno očakávať maximálne na úrovni 0,9%
22. mája 2001

Medzi reálnymi a odhadovanými dátami japonského obchodného prebytku v apríli 2001 sa zaznamenal markantný rozdiel, čo je dané najmä spomalením tempa ekonomického rastu v Ázii a USA. Dopyt po japonských exportných komoditách sa aj z tohto dôvodu oslabil. Sezónne upravený obchodný prebytok sa v apríli znížil na 614,6 miliardy jenov ( 4,98 miliardy USD), hoci podľa údajov ministerstva financií bol tento ukazovateľ v marci ešte na hladine 799,5 miliardy jenov a jeho aprílový odhad dosahoval 678,1 miliardy jenov.

Negatívnym signálom je hlavne to, že na medziročnom základe sa sezónne neupravený prebytok obchodnej bilancie znížil až o 42%. Redukcia objemu exportu znamená pre Japonsko ďalšiu hrozbu stagnácie ekonomického rastu. Spoločnosti orientované na vývoz obmedzujú výrobu, pretože klesajú objednávky a „nad vodou“ ich drží iba to, že za ostatný rok sa jen znehodnotil o 13%, čo sčasti zlacňuje japonský export.

I tak sa spomalenie tempa ekonomického rastu v USA premieta do japonskej ekonomiky celkom evidentne, a to hneď v dvoch rovinách. Prvý vplyv je priamy, pretože Spojené štáty sú najväčším japonským obchodným partnerom, čo však sekundárne pôsobí aj na vývoz do Ázie – až 40% japonského exportu totiž smeruje do ázijských krajín, ktoré väčšinu týchto produktov využívajú na svoj vlastný vývoz do USA.

Objem japonského vývozu sa na medzimesačnej báze znížil v apríli o 9,2%, pričom ide o pokles v priebehu štyroch po sebe nasledujúcich mesiacov. Hodnota exportu sa v apríli znížila o 6,5% na 4,23 bilióna jenov, čím došlo k medziročnému poklesu o 1,1%.

Ak je slabý jen určitou výhodou pri exporte, zásadne negatívne sa premieta do japonskej ekonomiky pri importe (japonská mena sa naposledy obchodovala za 123,40 JPY/USD). Japonsko je pritom druhým najväčším dovozcom ropy na svete a importom tejto suroviny pokrýva prakticky kompletne svoje energetické potreby. Celkové finančné náklady na japonský dovoz sa zvýšili v apríli na medziročnom základe o 13,2%, hoci jeho objem sa v porovnaní s marcom znížil o tri percentná.

Jednopercentný pokles produkcie vykazujú na medziročnom základe japonské oceliarne, ktoré reagujú na zníženie objednávok z ostatných ázijských krajín. V apríli sa v porovnaní s marcom o 2,1% znížila aj výroba v japonskom priemyselnom a ťažobnom sektore.

Negatívne trendy v japonskej obchodnej bilancii vedú k záveru, že Japonsko, a teda druhá najväčšia ekonomika na svete, môže počas tohto roka zaznamenať rast maximálne na úrovni 0,9%. V roku 2000 bol tento ukazovateľ na úrovni 1,7%, čo predstavovalo najrýchlejšie tempo rastu za ostatné štyri roky.

Aj tieto dáta sa však považujú za optimistické –

analýza Nikko Salomon Smith Barney napríklad hovorí o tom, že ak v americkej ekonomike nedôjde k výraznejšiemu obratu, ak sa tempo jej rastu spomalí ešte markantnejšie, potom sa stane neodvratným fakt minimálneho, ba dokonca možno nulového rastu v Japonsku. Pesimistický je aj výhľad v Južnej Kórei, kde sa podľa údajov centrálnej banky v roku 2001 zníži tempo rastu na polovičnú úroveň v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Dáta zo Singapúru hovoria, že jeho ekonomika stojí „tesne pred prahom recesie“, a to po prvý raz od ázijskej krízy v rokoch 1997-1998.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

28. 9. 2020

USD 1,167 0,004
CZK 27,133 0,026
GBP 0,905 0,008
HUF 364,120 0,960
CAD 1,562 0,006

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS