V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa prebytok bežného účtu znížil za prvých šesť mesiacov 2001 o 25,2%, čo podľa japonského ministerstva financií spôsobil v najväčšej miere globálny ekonomický pokles.

Japonskí analytici pripisujú výrazné zníženie prebytku bežného účtu najmä zmenám v obchodnej bilancii, ktorá vykázala najnižší prebytok (4,18 bilióna jenov=34,3 miliardy USD ), čo je najnižšia prebytková hodnota od roku 1985. Ministerstvo financií konštatovalo, že tento vývoj popri globálnom spomalení svetovej ekonomiky podmieňuje tiež výmenný kurz jenu, ako aj rozhodnutie japonských firiem preniesť časť výrobných operácií do zahraničia.

Japonský dovoz zo Spojených štátov, Ázie, Blízkeho a Stredného východu a z Európy sa zvýšil o 11,9%, čo je dané efektom slabnúceho jenu pri nákupe ropy a ropných produktov i ďalších dovozných artiklov. Ministerstvo financií tiež zdôraznilo, že export klesá už tri po sebe nasledujúce mesiace, no objem importu sa zvyšuje 20 po sebe nasledujúcich mesiacov.

V situácii klesajúcej exportnej výkonnosti japonská vláda viac razy uviedla, že by „tolerovala“ slabnúci jen, ktorý by stimuloval zvýšenie konkurencieschopnosti japonského vývozu.

Tieto negatívne správy sú navyše spojené aj s neistotou ohľadne výsledku dvojdňového rokovania Bankovej rady Bank of Japan, ktorá by mala dnes oznámiť prípadné zmeny v menovej politike, respektíve v jej uvoľnení. V značne depresívnom stave je japonský technologický sektor, najmä špičkoví výrobcovia polovodičov – spoločnosti Rohm a Advantest. Vo vzájomnej súčinnosti viedli všetky tieto faktory k včerajšiemu poklesu kľúčového indexu Nikkei 225, ktorého hodnota sa znížila o 2,2% na 11 477 bodov, to znamená na 16-ročné minimum.

Vráťme sa však ešte k rokovaniu japonskej centrálnej banky, ktorá je nielen pod tlakom medzinárodných finančných inštitúcií, ale aj vládnej Liberálno-demokratickej strany (LDP), ktorá naliehavo žiada, aby sa prijal zákon umožňujúci vláde výraznejšiu angažovanosť pri formulovaní menovej politiky.

Časť LDP navrhuje, aby Bank of Japan odkúpila takzvané „zlé“ úvery od komerčných bánk, ako aj nehnuteľnosti a obchodovateľné cenné papiere od firiem v privátnom sektore.

Tlak vyvíja tiež Medzinárodný menový fond, ktorý včera, pred začiatkom zasadania Bankovej rady BoJ publikoval správu, v ktorej sa konštatuje, že japonská ekonomika opätovne vstupuje do cyklu spomalenej aktivity, čo vyvoláva narastajúce riziko firemných bankrotov, ďalšie zhoršenie situácie v bankovom sektore a následný negatívny vplyv na svetovú ekonomiku.

Medzinárodný menový fond revidoval tempo rastu japonského hospodárstva, ktoré malo podľa predbežných odhadov dosiahnuť v roku 2001 hodnotu 0,6%, no namiesto rastu má dôjsť k spomaleniu na úrovni 0,2%, deflácia sa podľa toho istého zdroja ustáli na 0,7% a nezamestnanosť zrejme vykáže v japonských pomeroch rekord na hladine piatich percent. Aj japonskí experti priznávajú, že k spomaleniu ekonomických aktivít dochádza už v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich kvartálov (apríl-jún, júl-september), čo znamená, že podľa oficiálnych štandardov je japonská ekonomika už v recesii. MMF preto vyzval Bank of Japan, aby uvoľnila menovú politiku a oživila hospodárstvo.

To isté žiada aj japonská vláda, no centrálna banka zatiaľ odmieta prijať adekvátne opatrenia. Do tejto chvíli sú k dispozícii iba úvahy, či skôr špekulácie o tom, že BoJ zvažuje masovejšie predaje dolára a následné oslabenie jenu, čo by síce bolo istým impulzom pre japonský export, avšak tento krok by vyvolal ostré reakcie v zahraničí, najmä v ázijských krajinách.

Susedia Japonska totiž majú markantné obavy z toho, že oslabený jen by vážne narušil ich vlastnú exportnú výkonnosť a konkurencieschopnosť v čase, kedy sú ekonomiky od Singapúru až po Taiwan pod narastajúcim tlakom. MMF síce oceňuje reformy premiéra Koizumiho, ktoré sú „výborným východiskom na akcie“ v ekonomickej oblasti, no rozdielny je stále pohľad na kľúčový problém – ozdravenie bankového sektora. MMF doporučuje „finančnú injekciu vlády“, čo Koizumiho kabinet zatiaľ vehementne odmieta.

Koizumiho reformy sú v mnohých bodoch stále nevyjasnené a v tejto neistej situácii možno dnes iba ťažko očakávať výrazný posun v kritickej otázke redefinovania menovej politiky zo strany Bank of Japan.