ČLÁNOK




Jadrová inflácia dosiahla v marci nulovú úroveň, dopytové aj nákladové inflačné tlaky boli minimálne
9. apríla 2002

Jadrová inflácia, ktorá sleduje vývoj spotrebiteľských cien s vylúčením regulovaných cien a administratívnych zásahov v oblasti daní a dotácií, dosiahla v marci na medzimesačnej báze nulovú úroveň. Vo februári dosiahla 0,4 %. V medziročnom porovnaní predstavovala marcová jadrová inflácia 2,7 %, čo je najmenej v tomto roku. Informoval o tom Štatistický úrad SR.

Čistá inflácia, ktorá očisťuje cenový vývoj od vplyvu zmien nepriamych daní, zaznamenala v marci úroveň 0,1 %, pričom vo februári dosiahla 0,2 %. V medziročnom porovnaní bola čistá inflácia v marci 2,2 %. Spotrebiteľské ceny na Slovensku sa v marci oproti februáru nezmenili, pričom medziročná celková inflácia predstavovala 3,6 %.

Dopytové aj nákladové inflačné tlaky na Slovensku sú minimálne, o čom svedčí aj marcová stagnácia spotrebiteľských cien. Na medziročnej báze sa inflácia dostala na historicky najnižšiu úroveň 3,6 %. Podľa ekonóma Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovíta Ódora tieto výsledky, odzrkadľujúce absenciu cenových deregulácií, dokazujú, že konkurencia na domácom trhu bola silná. Bez narastania nákladov totiž nedošlo k nárastu cien z dôvodu vyššieho dopytu.

Brzdou rastu cenovej úrovne boli v marci najmä ceny potravín, ktoré s výnimkou zeleniny klesli, rovnako ako ceny alkoholu a tabakových výrobkov. Pomerne nízky bol rast cien v doprave, a to aj napriek rastúcim cenám ropy na svetových trhoch a marcovému nárastu cien pohonných hmôt na domácom trhu. Najvýraznejší nárast cien sa zaznamenal v zdravotníctve, po dvojmesačnom stabilnom vývoji stúpli aj ceny obuvi.

Klesajúci trend inflácie je síce priaznivým javom, analytik Slávie Capital Pavol Ondriska však v tejto súvislosti upozorňuje na rast hodnoty reálnych úrokových mier z úverov, čo podkopáva investičnú aktivitu a je ďalším argumentom v prospech zníženia kľúčových úrokových mier centrálnou bankou. „Medzi ďalšie argumenty patrí 19-percentná nezamestnanosť, ekonomický rast pod potenciálnym rastom, ako aj veľký úrokový diferenciál a silná mena,“ dodal analytik ING Bank Ján Tóth. Väčšina analytikov však takýto krok zo strany centrálnej banky v blízkom čase neočakáva vzhľadom na nepriaznivý vývoj zahraničného obchodu.

„Nevôľa Národnej banky Slovenska (NBS) redukovať sadzby súvisí najmä s jej opatrnosťou, keďže by tým podporila domáci dopyt a nepriamo vystavila ekonomiku riziku vychýlenia z externej rovnováhy,“ vysvetľuje analytik Ľudovej banky Mário Blaščák. V podmienkach prudkého poklesu inflácie pritom považuje redukciu sadzieb o 0,25 percentuálneho bodu za marginálnu a očakáva ju v apríli alebo máji tohto roku. Podľa Tótha je pravdepodobnejšie zníženie sadzieb o 0,5 percentuálneho bodu skôr v poslednom štvrťroku.

Podľa Ódora sa NBS zatiaľ síce nemusí obávať inflačných tlakov, upozorňuje však na to, že pri vysokom náraste spotrebiteľského dopytu sa skôr či neskôr dopytové tlaky objavia. „Ich sila bude závisieť od intenzity konkurenčného prostredia,“ dodal. Kľúčovými pre ďalší vývoj inflácie bude podľa analytika UniBanky Viliama Pätoprstého vývoj cien v doprave a potravinách. Ako dodal, v prípade pokračujúceho rastu cien ropy až nad referenčné pásmo môže zaznamenať v kategórii doprava výraznejší nárast. „Dôležitý bude preto aj postoj organizácie OPEC k úprave ťažobných kvót,“ povedal Pätoprstý.

V najbližších mesiacoch analytici očakávajú infláciu smerujúcu k 3 %. „Pokles inflácie by mal kulminovať v letných mesiacoch,“ konštatoval analytik Tatra banky Robert Prega. V závere roku Ódor predpokladá celkovú infláciu na úrovni 4 %, podľa Tótha by mala dosiahnuť až 4,6 %.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

23. 11. 2020

USD 1,190 0,004
CZK 26,311 0,029
GBP 0,889 0,005
HUF 360,210 0,710
CAD 1,553 0,005

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS