ČLÁNOK




Investori zatiaľ vyčkávajú
6. septembra 2002

Trhy sa však rýchlo spamätali. Teraz čelia novej prekážke – účtovným škandálom. O investovaní hovoríme s obchodníkmi, ktorí podnikajú na svetových burzách – Andreiom Bartolomeiom, predsedom Predstavenstva Bartolomei Finance a Gabrielom Hinzellerom, členom Predstavenstva VÚB Asset Management. Do diskusie sa zapojili aj Vladimír Gešperík, portfólio manažér J&T Asset Management a Rastislav Vasilišin, riaditeľ obchodno-predajného oddelenia Across Investment Services

Čo znamenajú nepredvídateľné udalosti pre finančné trhy?

Vladimír Gešperík: Dôsledky rastú priamo úmerne s rozsahom škôd a postihmi v jednotlivých odvetviach ekonomiky. Myslím si, že pre vývoj svetovej ekonomiky by bolo najnebezpečnejšie použitie zbraní hromadného ničenia na území USA alebo účtovný škandál niektorej z desiatich najväčších bánk vo svete.

Gabriel Hinzeller: Nepredvídateľné udalosti veľkého rozsahu, akou bol napríklad útok na Svetové obchodné centrum, ovplyvňujú trhy negatívne, podobne ako šoková terapia. Po upokojení situácie sa však zvyčajne vrátia na hodnoty, ktoré zodpovedajú fundamentálnym ukazovateľom.

Andrei Bartolomei: Takáto udalosť vždy negatívne ovplyvňuje investorov nielen pri investovaní do cenných papierov, ale aj do iných aktív, okrem zlata a štátnych dlhopisov. Tie sa javia ako relatívne bezpečný „prístav“ voľných zdrojov. Pochopiteľne, miera ovplyvnenia závisí od spoločenského významu danej udalosti, respektíve od toho, aký veľký strach vyvolá.

Ako zareagovali investori na teroristické útoky 11. septembra minulého roka?

Gabriel Hinzeller: Na zrútenie dvoch dominánt New Yorku a symbolu amerického úspechu reagovali investori panicky a v strachu predávali akciové tituly. Americké akciové indexy sa prepadli takmer o 15 percent za päť obchodných dní.

Vladimír Gešperík: Väčšiemu prepadu na akciových trhoch zabránilo iba pozastavenie obchodovania z technických príčin. To, samozrejme, pomohlo aj k čiastočnému stabilizovaniu emócií drobných investorov.

Rastislav Vasilišin: Investori sa však zachovali panicky aj po znovuotvorení burzy. Väčšina rapídne vypredávala akcie vo svojich portfóliách, pretože očakávala, že sa Amerika dostane do hlbokej politickej a ekonomickej krízy, prípadne aj do vojnového konfliktu a ďalších teroristických útokov.

Prečo je to tak?

Andrei Bartolomei: Vo všeobecnosti sa ľudia vždy riadia skôr strachom ako raciom. Takýto chaotický vývoj na finančných trhoch však podľa mňa netrvá dlho. Veľkí hráči totiž pomerne rýchlo zanalyzujú situáciu a prijmú účinné opatrenia. Ich správanie začnú po čase opakovať aj malí investori a situácia sa stabilizuje. Smerovanie trhov ovplyvňuje všeobecná vidina zisku. Keď investori nakupujú, trhy rastú, je však otázne, čo vedie predávajúceho k tomu, aby sa zbavoval svojich aktív v prospech iného. To je dôvod, prečo sa po vzostupe trhy korigujú, alebo dokonca zmenia smer.

Kedy sa trhy stabilizovali?

Vladimír Gešperík: Po vyše týždňovom poklese 21. septembra 2001. Následne nastúpil vyše dvojmesačný nárast, ktorý vymazal všetky straty.

Gabriel Hinzeller: Krátkodobo investori stratili odvahu pre rizikovejšie investície, čo sa odrazilo na vysokých ziskoch bezpečných dlhopisových titulov, akými sú americké Treasuries (obdoba štátnych pokladničných poukážok) alebo európske štátne eurobondy a dlhopisy. V októbri a v novembri sa trhy stabilizovali, aj keď obavy z možných ďalších útokov pretrvávajú až dodnes. Tieto obavy vplývajú aj na ceny aktív.

O obnovenie dôvery sa pokúšali aj predstavitelia americkej vlády a centrálnej banky. Do akej miery uspeli?

Andrei Bartolomei: Pochopiteľne, pozitívna korekcia trhov nebola samoúčelná. Významnou mierou k nej prispeli intervenčné opatrenia americkej centrálnej banky (FED), ktorá znížila úrokové sadzby, a patriotické vyjadrenia rozhodujúcich predstaviteľov USA. Bolo v ich záujme, aby sa situácia čo najskôr stabilizovala. Inak by prudký padajúci trend stiahol ako lavína celý trh. Katastrofálne následky by napokon pocítila celosvetová ekonomika. O zastaveniu pádu sa výrazne pričinilo aj rozhodnutie americkej vlády zaútočiť na Afganistan a skoncovať so svetovým terorizmom.

Gabriel Hinzeller: Obnovenie dôvery finančných trhov sa tiež spájalo s koordinovanou úpravou kľúčových úrokových sadzieb centrálnymi bankami krajín G7. Európska centrálna banka tiež pristúpila k zníženiu úrokových sadzieb, hoci v menšom rozsahu. Okrem toho centrálne banky G7 spolu dodali na trhy niekoľko miliárd amerických dolárov. Zabránili tak kolapsu peňažného a devízového trhu.

Ovplyvnili tieto udalosti aj slovenský kapitálový trh a jeho investorov?

Vladimír Gešperík: Len investorov, ktorí mali svoje finančné prostriedky v akciových podielových fondoch alebo priamo v akciách. Znášali poklesy hodnoty svojich aktív. Kto však odolal nutkaniu a nepredal, nebanoval. V tomto prípade platí: radšej nikdy ako neskoro.

Andrei Bartolomei: Myslím si, že udalosti zo septembra nemali väčší vplyv na domáci trh. Je taký zanedbateľne malý a relatívne izolovaný, že nepociťuje svetové otrasy. Slovenský kapitálový trh si žije svojím vlastným životom…

Zaznamenali ste úbytok klientov a odlev ich prostriedkov?

Gabriel Hinzeller: Naša spoločnosť v tom čase nepredávala podielové listy akciových fondov. Dlhopisové fondy sa stali, naopak, atraktívnou možnosťou investovania, keďže dosahovali vysokú mieru zhodnotenia. Ako jediná spoločnosť na trhu sme nezastavili vyplácanie podielových listov. Správnym vysvetlením situácie podielnikom sme nezaznamenali ani zvýšené spätné predaje.

Vladimír Gešperík: K úbytku klientov nedošlo.

Andrei Bartolomei: Práve naopak. Po septembri bola ideálna situácia na nákupy akcií a naši klienti to, samozrejme, využili. Keďže obchodujeme prostredníctvom finančných derivátov, nepocítili sme väčšie obmedzenia v závislosti od vývoja trhu. Vždy je rozhodujúce, či predávate, alebo kupujete, a nie v akom trende ide trh.

Oplatilo sa investorom vyčkávať na dno?

Andrei Bartolomei: Najdôležitejším ukazovateľom každého vývoja je čas. Po opadnutí strachu a náznakoch zlepšujúceho sa vývoja aj konzervatívni investori opúšťali svoje konzervatívne aktíva (zlato a štátne dlhopisy) a vstupovali na finančný trh. Treba povedať, že septembrové dná boli ideálne na nákupy, čo veľkí investori aj jednoznačne využívali. Opačný vývoj nastal v januári tohto roka. Dominantní hráči predávali akcie a vyberali zisky. Trhy výrazne poklesli a prekonali nielen septembrové, ale aj päťročné minimá. Tieto ceny sú opäť príležitosťou dobre zarobiť.

Vladimír Gešperík: Nazdávam sa, že 23. júl 2002 bol iba lokálnym minimom. Očakávam ďalšie poklesy cien akcií. Drobný investor by sa však nemal zameriavať na časovanie svojich predajov alebo nákupov. Bez dostatočných informácií a skúseností by jeho investovanie pripomínalo hru v rulete, a v tej, ako vieme, vyhráva najmä bankár.

Rastislav Vasilišin: Je príliš jednoduché hodnotiť stratégie, ktoré by boli najvhodnejšie v tom čase. Ľudia sú emocionále bytosti, a nedá sa úplne oddeliť rozum od citov. Úplne ináč sa k takejto situácii stavia obyčajný investor dnes ako 11. septembra.

Dôveru investorov začiatkom roka oslabil účtovný škandál významnej americkej firmy Enron. Nasledovali odhalenia ďalších firiem nielen z Ameriky, ale aj z Európy. Čo si o tom myslíte?

Rastislav Vasilišin: Správa o bankrote kráľa svetových energetických podnikov, ktorému sa klaňali všetky akciové trhy, poznačila všetkých investorov. Enron spustil lavínu negatívnych nálad, ktoré znásobili škandály ďalších firiem ako Tyco, Global Crossing, Adelphia a WorldCom. Tieto firmy sa nesústredili na dlhodobé vytváranie hodnôt, ale na rýchle uspokojenie špekulatívnych obchodníkov. Dá sa povedať, že účtovné škandály poškodili americkú ekonomiku väčšmi než najväčší teroristický útok na USA. Nedôvera v podnikové výkazy vzrástla natoľko, že väčšina dosiaľ racionálne zmýšľajúcich investorov pokladala mnohých topmanažérov amerických spoločností za obyčajných zlodejov.

Gabriel Hinzeller: Spolu s ďalšími faktormi, ako sú nestabilná finančná situácia v Latinskej Amerike, politické napätie na Blízkom východe a straty finančných spoločností spojené s prepadom trhov, je obnovenie dôvery investorov v akciové trhy stále neisté.

Aká je v súčasnosti nálada na trhoch?

Andrei Bartolomei: Vyčkávacia, nakoľko sú dovolenky a zdrojov je málo. Väčšie oživenie očakávam koncom septembra, keď firmy zverejnia ekonomické očakávania do posledného štvrťroka. Navyše sa začne obchodná sezóna.

Rastislav Vasilišin: Viaceré makroekonomické indikátory jednoznačne naznačujú, že sa americká ekonomika zotavila z recesie a je zase na vzostupe. Ak spoločnosti vykážu lepšie výsledky, než sa očakávajú, pozitívne by sa to mohlo opäť premietnuť do akciových trhov. Avšak prvotný pocit nádeje, ktorý v 90. rokoch ťahal trhy do závratných výšin, tu dnes chýba. Celková investičná psychológia sa za posledné obdobie dramaticky zmenila, čo výrazne obmedzuje priaznivý trend akcií. Investori už neberú akcie ako zázračný investičný nástroj s neobmedzeným rastovým potenciálom, ale len ako ďalšiu z možností. .

Blíži sa ročné výročie americkej tragédie, ktorá otriasla celým svetom. Nie sú investori nervózni z toho, že by sa mohla zopakovať situácia spred roka?

Andrei Bartolomei: Na trhoch očakávam krátkodobé napätie, ale neprikladám tomu väčší význam. V každom prípade investori sú už opatrnejší, nakoľko sa už nezopakuje eufória spred troch rokov. Aj malí investori vedia, že po výraznom vzostupe nastáva výrazný pád.

Rastislav Vasilišin: Samozrejme, že sú nervózni. Napätie na trhoch je zjavné. Väčšina investorov je aj napriek priaznivo sa vyvíjajúcej ekonomike stále v očakávaní prípadných incidentov na výročie tejto tragédie. Rovnako ako pred 4. júlom, jedným z najvýznamnejších amerických sviatkov, keď vďaka novým teroristickým hrozbám trhy výrazne klesali.

Slovensko je navyše v predvolebnom očakávaní. Do čoho v súčasnosti odporúčate investovať?

Andrei Bartolomei: Myslím si, že naše voľby výrazne neovplyvnia rozhodovanie slovenských investorov, aj po voľbách pôjde život ďalej. Preto odporúčam investorom, aby pokračovali vo svojich investičných zámeroch a sledovali svetový trh, lebo na tom našom „zdochol pes“. Nepasujem sa do úlohy všeobecného radcu, ale už aj na našom trhu sú firmy ponúkajúce možnosti rozumných investícií. Výber si však musí zvážiť každý sám.

Gabriel Hinzeller: Z dlhodobého hľadiska sú zaujímavou investičnou príležitosťou niektoré akciové tituly. Ak by sa však oživenie globálnej ekonomiky posunulo viac do budúcnosti, v krátkodobom horizonte sú zaujímavejšie dlhopisy. Netreba zabúdať ani na diverzifikáciu svojich peňazí, a preto by ste mali zvážiť správny pomer investície medzi rôzne aktíva podľa toho, k akému veľkému riziku inklinujete.

Vladimír Gešperík: Aj naďalej odporúčame opatrnosť pri nákupe akciových podielových fondov. Akcie by sa mali nakupovať iba pri investičnom horizonte viac než päť rokov.

Vhodné sú dlhopisové fondy, podobne ako na začiatku roka. K preferovaným menám patrí slovenská koruna a euro v pomere 40 : 60.

Rastislav Vasilišin: Najmenej závislé od politického diania sú globálne akcie. Aj keď majú veľké medzinárodné spoločnosti dosť svojich problémov, sú z väčšej časti úplne imúnne voči Slovensku.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

18. 6. 2024

USD 1,072 0,000
CZK 24,767 0,068
GBP 0,845 0,000
HUF 395,130 1,120
CAD 1,473 0,001

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS