ČLÁNOK




ING Barings zvýšil odhad ročného rastu HDP na 2,2 %
29. septembra 2000

Ekonomické indikátory týkajúce sa charakteristiky ekonomického rastu v SR celkom presne neodzrkadľujú skutočné trendy v súčasnom vývoji. Slovensko zaznamenalo v druhom štvrťroku medziročný nárast hrubého domáceho produktu (HDP) o 1,9 %, čo predstavuje úroveň veľmi podobnú údajom z predchádzajúcich štvrťročných periód. Podľa analytika ING Barings Jána Tótha však tento údaj celkom nezodpovedá skutočným tendenciám.

„Je dôležité pozrieť sa na úrovne štvrťročných zmien a upraviť údaje o kalendárne efekty, ako sú sezónne vplyvy a rozdiely v počte pracovných dní,“ vysvetlil analytik. Ak úroveň HDP očistená od kalendárnych efektov zostane v druhej polovici roka stabilná, očakáva analytik v zostávajúcich dvoch štvrťrokoch rast HDP na úrovni 2,4 %, resp. 2,9 %. Celoročný rast slovenského HDP by mal na konci roka dosiahnuť 2,2 % oproti 1,9-percentnému rastu v minulom roku. „Vzhľadom na súčasnú situáciu sme prehodnotili počiatočné predpovede rastu HDP v tomto roku z úrovne 1,4 % na 2,2 %,“ povedal J. Tóth. ING Barings v júni zrevidoval svoje prognózy tohtoročného rastu hrubého domáceho produktu z 2,6 % na 1,4 %.

Od parlamentných volieb na jeseň v roku 1998 zasiahli podľa analýzy ING Barings slovenskú ekonomiku dva šoky. Z prvého povolebného cenového šoku, ktorý nasledovali po zmene menového režimu na plávajúci kurz, sa hospodárstvo spamätalo v priebehu 5 mesiacov. Balíček reštriktívnych ekonomických opatrení v máji 1999 však priniesol v nasledujúcich mesiacoch ďalší pokles hospodárskeho rastu. Kúpna sila obyvateľstva sa znížila a vláda zredukovala svoje kapitálové výdavky o 34 % v priebehu jediného roka. Hospodárstvo zaznamenalo veľmi mierne oživenie v prvom štvrťroku 2000, výsledky za druhý kvartál v skutočnosti podľa analýzy ING Barings ukazujú zotavovanie ekonomiky 4-percentným tempom na ročnej báze.

Prvý ekonomický šok súvisel podľa analýzy ING Barings s opustením fixného menového režimu a následným 9-percentným znehodnotením meny. Dôsledkom rastu výdavkov obyvateľstva na importované tovary bola stagnácia domácich tržieb, dopad na domácu spotrebu však nebol výrazný. Výrazná, až 5-percentná redukcia domácej spotreby nastala až v roku 2000. Prvý šok spôsobil zníženie vládnych výdavkov a verejných investícií. „Investície začali v ekonomike klesať už pred voľbami v treťom štvrťroku 1998, pričom v septembri 1999 rast oslabil z úrovní okolo 20 % len na 5-percentné zvýšenie po prepočte na ročnú bázu. Keďže rast domácej spotreby bol stále relatívne silný na ročnej úrovni okolo 2 až 3 %, celkový domáci dopyt nepoklesol,“ uviedol J. Tóth.

Najvyšší tlak na pokles domácej spotreby priniesol druhý ekonomický šok v roku 1999 v podobe májového balíčka reštriktívnych ekonomických opatrení. „V prvom štvrťroku 2000 spotreba domácností poklesla o 7,6 % a v druhom štvrťroku jej pokles predstavoval 5 %,“ konkretizoval J. Tóth. Medziročný pokles o 10 % zaznamenali tiež investície. Podľa analytika ING Barings bolo však zaujímavé, že pokles vládnej spotreby v dôsledku reštriktívnych opatrení nebol taký výrazný. Vláde sa podarilo výraznejšie zredukovať spotrebu až v tomto roku na 5 % na ročnej báze. Od septembra minulého roku klesá domáci dopyt o výrazné 3 % ročne.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

4. 12. 2020

USD 1,216 0,001
CZK 26,518 0,098
GBP 0,903 0,001
HUF 358,570 0,940
CAD 1,563 0,006

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS