Ceny sa v júli oproti júnu nezmenili. V júli tohto roku v porovnaní s júlom minulého roku stúpli spotrebiteľské ceny o 8,0%. Jadrová inflácia bola 5,2 % a čistá inflácia 3,4%. Informoval o tom Štatistický úrad SR.

Podľa zistení štatistikov oproti minulému mesiacu sa ukazovateľ jadrovej inflácie na hodnotu mínus 0,2 percenta, teda do stavu deflácie. Súčasný stav spotrebiteľských cien pre Finančné noviny komentoval analytik Istrobanky Marek Senkovič. Defláciu nepovažuje za niečo mimoriadne.

„V letných mesiacoch má inflácia tendenciu stagnovať. Je to vďaka cenám potravín. Tie v lete väčšinou klesajú, lebo sa zbiera úroda,“ poznamenal Senkovič. Potraviny majú v spotrebiteľskom koši podiel 30%. Zemiaky majú v ňom nepatrný podiel. Ak ich cena stúpne o viac ako 200 percent, na inflácii sa to prejaví niekoľkými desatinami percenta. Aj malá váha v spotrebnom koši pri podstatnom zvýšení ceny môže mať dopad na celkovú úroveň inflácie.

„Pre meranie inflácie je rozhodujúca porovnávajúca základňa. Ak inflácia stabilne rástla a napríklad v januári tohto roku vláda zvýšila ceny energií, automobilovej dopravy a iných služieb, tak vďaka mesačnému skoku cien, je medziročný rast cien veľký,“ povedal pre Finančné noviny Senkovič. Ak budúci rok vláda nezvýši ceny regulovaných cien, tak vďaka porovnávajúcej základni bude rast inflácie nižší. Podľa Senkoviča druhým možným dôvodom stavu inflácie je to, ako centrálna banka robí menovú politiku. Inflácia môže stúpať aj vďaka zvyšovaniu množstva peňazí v obehu, dodal na záver Senkovič.

Vývoj inflácie bol podľa analytikov oslovených agentúrou SITA spôsobený poklesom cien potravín a pohonných hmôt. Faktorom, ktorý naopak pôsobil na vyšší rast cien, bolo zvýšenie poplatkov za telekomunikačné služby. Aj napriek nízkej inflácii však podľa väčšiny analytikov nie je vytvorený priestor pre ďalšie zníženie kľúčových sadzieb Národnej banky Slovenska (NBS).

„Po prekvapivom raste cien potravín v júni došlo v júli v súlade s našimi očakávaniami ku korekcii tohto vývoja,“ uviedol analytik Tatra banky Róbert Prega. Odhliadnuc od vývoja regulovaných cien a cien potravín zostáva podľa neho inflačný vývoj aj naďalej priaznivý. „Predpokladáme, že v auguste výraznejšie zmeny vo vývoji inflácie nenastanú,“ dodal Prega.

Priestor pre pokles inflácie by sa mal podľa neho vytvoriť v poslednom štvrťroku, pričom jadrová inflácia by do konca roka mohla poklesnúť až na 4,2 % zo súčasných 5,2 %. „Z pohľadu menovej politiky NBS očakávame, že jej sadzby zostanú nezmenné aj v najbližších mesiacoch,“ konštatoval. Vplyv ostatných faktorov, najmä vysokého deficitu zahraničného obchodu však podľa neho preváži aj v rozhodovaní NBS a jej sadzby zostanú nezmenené až do konca roku.

„Do vývoja inflácie v júli konečne zasiahol sezónny pokles cien potravín, a to najmä zeleniny a mliečnych výrobkov a opätovne protiinflačne pôsobili aj ceny pohonných hmôt. Naopak, na rast cenovej hladiny pôsobilo administratívne zvýšenie telekomunikačných poplatkov,“ konštatoval analytik Slávie Capital Pavol Ondriska.

Keďže potraviny sú súčasťou koša aj na výpočet jadrovej inflácie, jej hodnota sa opätovne dostala späť do pásma inflačného cielenia. Tento fakt by však podľa neho nemal motivovať NBS k zníženiu kľúčových úrokových sadzieb a tým podporiť hospodársky rast. Centrálna banka podľa neho bude musieť reagovať na výhľad vývoja cenovej hladiny, keď s blížiacim sa koncom roka sa budú dopytové faktory pravdepodobne zvýrazňovať a na druhej strane z nákladových dôvodov existuje riziko opätovného rastu cien mäsa a pohonných hmôt.

„Netreba zabúdať ani na fiškálne riziká, keďže politici neprejavujú reálnu ochotu uskutočniť reformu výdavkovej časti verejných rozpočtov a s blížiacimi sa voľbami vzniká riziko fiškálnej rozšafnosti. V najbližšom období preto predpokladáme ponechanie úrokových sadzieb NBS na nezmenenej úrovni,“ uviedol Ondriska

„Inflácia v júli sa vyvíjala pozitívnejšie, ako sme očakávali,“ povedal analytik ING Bank Ján Tóth Z menovopolitického hľadiska je podľa neho dôležité, že jadrová inflácia po odčítaní volatilných cien potravín a benzínu poklesla v júli na 4 % z júnových 4,2 %, čo značne znižuje potrebu zvýšiť úrokové sadzby po tom, ako obchodný deficit dosiahol 8 % hrubého domáceho produktu a jadrová inflácia vyšla minulý mesiac z pásma NBS. „Očakávame, že inflácia prudšie poklesne v roku 2002, nakoľko predpokladáme len miernu dereguláciu cien,“ dodal Tóth.

Vývoj spotrebiteľských cien v júli potvrdzuje podľa analytika Poštovej banky Pavla Poppa predpoklad, že väčšina predchádzajúcich inflačných tlakov v ekonomike bola spôsobená vysokými cenami potravín najmä z dôvodu efektu chladnej jari a celkového časového posunu príchodu novej zeleniny a ovocia. V nasledujúcom mesiaci podľa neho možno očakávať opäť neutrálny, pripadne len minimálny medzimesačný nárast inflácie pri priaznivom vývoji cien potravín. Miera koncoročnej inflácie by sa vzhľadom na nižšiu medziročnú bázu mala pohybovať na úrovni 7,5 – 7,8 %. „Neočakávame žiadnu zmenu menovej politiky NBS, kľúčové úrokové sadzby podľa nás nebudú do konca roka zmenené,“ skonštatoval P. Popp.