ČLÁNOK


,

Inflácia podla ocakávaní
12. apríla 2003

Vývoju inflácie a výmenného kurzu slovenskej koruny sme sa venovali v poslednom dvojcísle PROFIT-u roku 2002. Vtedy boli koncorocné císla len tercom odhadov, dnes už poznáme hodnoty zverejnené Národnou bankou Slovenska (NBS).

Pod dobré vlanajšie makroekonomické výsledky sa podpísal väcšmi politický ako ekonomický cyklus. Na nízku infláciu nadviazal rast reálnych miezd, nasledoval rozmach spotrebitelských výdavkov, ktorý výrazne ovplyvnil rast HDP. K tomu sa pridalo zlepšovanie štruktúry vývozu i zníženie schodku obchodnej bilancie. V tomto roku podla hlavného ekonóma ING Jána Tótha klesne rast hrubých reálnych miezd z 6,3 % (v roku 2002) takmer na nulu (0,1 %) a vytvorí sa priestor na expanzívnejšiu menovú politiku. Nepredpokladá totiž rozsiahle pôsobenie deregulácie na ostatné tovary a služby. Reálny pokles však bude ešte trochu väcší, dynamika cistej reálnej mzdy klesne podla J. Tótha zo 7 % v roku 2002 na -0,8 % v roku 2003.

Úplne iné hodnoty

Nízku koncorocnú infláciu 3,4 % zaprícinila najmä neuskutocnená deregulácia cien. Ak by sme sa mali strucne vrátit k vlanajšiemu vývoju, na spotrebitelské ceny vplývali vonkajšie i vnútorné faktory. Spomalovanie dynamiky podla NBS spôsobila v prvom polroku už spomínaná absencia nákladových faktorov tým, že sa neupravovali regulované ceny. Nebol teda dôvod na rast konecných cien ostatných tovarov. Cenovú hladinu výrazne ovplyvnil velký sezónny pokles cien potravín a vývoj cien mäsa. Zo zahranicia sa dovážalo za nižšie ceny a rástla ponuka. V júli dosiahla jadrová i celková inflácia historicky najnižšie hodnoty. Od augusta sa zrýchlovala dynamika cenovej hladiny najmä vplyvom úprav telekomunikacných poplatkov.

Vplyv vonkajších faktorov, ako je napríklad rast cien ropy na svetových trhoch, ciastocne znížilo posilnovanie kurzu koruny oproti americkému doláru. Cistá inflácia ocistená od vplyvu cien pohonných látok sa pocas roka pohybovala medzi 2,5 až 2,9 %.

Tento rok sa rast cenovej hladiny vyvíja úplne odlišne. Analytici ocakávajú, že stúpne na 8,0 až 8,7 % koncom roka. Ich predpoklady zatial vyzerajú reálne, ved v januári vzrástli spotrebitelské ceny medzirocne o

7,3 %, co je najvyššia hodnota od septembra 2001. Podla Slovenskej ratingovej agentúry (SRA) sa januárová inflácia vyvíjala tak, ako ocakávali, hoci došlo k niekolkým prekvapeniam. Zníženie hornej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) z 23 na 20 % sa prejavilo najmä v telekomunikáciách, menej v prípade elektroniky alebo cien dopravných prostriedkov.

Cast nárastu regulovaných cien sa posunula na február, preto sa pocítalo s vyššou infláciou v tomto mesiaci. Všeobecné ocakávanie sa však nepotvrdilo a spotrebitelské ceny zaznamenali spomalenie dynamiky rastu. Medzimesacne vzrástli o 0,6 % (v januári o 5,3 %). Medzirocne sa inflácia zvýšila na 7,6 %. Jadrová inflácia, ocistená od vplyvu regulovaných cien, dosiahla 2,3 %. Vo februári rástli predovšetkým ceny pohonných látok, trhových služieb a potravín. Došlo k poklesu cien ovocia a pokracoval rast cien zeleniny. V najbližších mesiacoch je podla SRA rizikovým faktorom cena ropy. Neustále posilnovanie koruny oproti doláru by však malo tento efekt tlmit. Podla analyticky Ceskoslovenskej obchodnej banky, a. s., Silvie Cechovicovej bude inflácia pomaly rást aj v nasledujúcich mesiacoch. Otázniky, ako hovorí, v nej vyvoláva vysoký januárový rast indexu cien výrobcov. Mohol by naznacovat, že ceny pre spotrebitelov sa ešte zvýšia. S doterajšími hodnotami indexu spotrebitelských cien je spokojná aj emisná banka, inflácia sa vyvíja podla jej predpokladov. NBS ocakáva koncorocnú hodnotu medzi 7,7 – 9,7 %.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

21. 1. 2021

USD 1,216 0,006
CZK 26,094 0,031
GBP 0,886 0,001
HUF 357,380 0,000
CAD 1,535 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS