V tomto roku by mal hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska v bežných cenách predstavovať 882,3 mld. Sk, v budúcom roku by mal stúpnuť na 960 mld. Sk. V roku 2002 sa uvažuje s ďalším rastom na 1 048 mld. Sk a v roku 2003 na 1 146 mld. Sk. Uvádza sa to v Strednodobom finančnom výhľade (SFV) na roky 2000 až 2003, ktorý predložila vláda do parlamentu. Miera rastu HDP by mala stúpnuť z tohtoročných 1,6 % na 3,2 % v roku 2001, v ďalších rokoch sa počíta s mierou rastu 4 % a 4,6 %.

Priemerná ročná miera inflácie by mala postupne klesať z tohtoročných 12 % na 6,3 % v roku 2003. Evidovaná miera nezamestnanosti by sa mala znížiť z 19,1 % na 15,2 %. V porovnaní so zámermi vlády v Strednodobých prioritách hospodárskej politiky Slovenska očakáva kabinet v SFV menej optimistický vývoj, keďže predpokladá pozitívny prorastový zlom v ekonomike až počas roku 2001 a nie v roku 2000.

V najbližších rokoch SFV predpokladá zníženie deficitu verejných financií. Schodok verejnej správy by mal v budúcom roku dosiahnuť 38,4 mld. Sk, čo sú 4 % HDP oproti 28,8-miliardovému schodku (3,3 % HDP) v tomto roku. Od roku 2002 by sa však mal schodok verejnej správy postupne znižovať a klesnúť na 36,7 mld. Sk (3,5 % HDP) v roku 2002 a na 34,4 mld. Sk (3 % HDP) v ďalšom roku.

Vládou schválený štátny rozpočet na budúci rok počíta s príjmami 179,286 mld. Sk a výdavkami 216,481 mld. Sk. Predpokladaná výška schodku štátneho rozpočtu je 37,195 mld. Sk, na HDP tak tvorí 3,87 %. SFV predikuje deficit štátneho rozpočtu v roku 2002 na 23,1 mld. Sk, čo je 2,2 % HDP pri príjmoch vo výške 188,4 mld. Sk a výdavkoch 211,5 mld. Sk. V roku 2003 by mal schodok klesnúť dokonca na 19 mld. Sk (1,7 % HDP) pri príjmoch 198,6 mld. Sk a výdavkoch 217,6 mld. Sk. Vláda tak predpokladá znižovanie rozpočtového deficitu pri rýchlejšom raste príjmov oproti výdavkom.

V rokoch 2001 – 2003 je podľa SFV potrebné počítať s výrazným nárastom dlhu verejnej správy, ktorý bude dôsledkom najmä schodkov štátneho rozpočtu a nových záväzkov v súvislosti s reštrukturalizáciou bánk a podnikov. Vývoj dlhu štátnych fondov závisí od realizácie projektu výstavby diaľnic, rásť bude pravdepodobne aj zadlženosť obcí. Rast dlhu by však mal byť pomalší ako rast ekonomiky a podiel dlhu na HDP by tak mal v ďalších rokoch celkovo klesať.

Podľa SFV by mal nekonsolidovaný dlh verejnej správy bez reštrukturalizácie bánk dosiahnuť v tomto roku 274,4 mld. Sk (31,1 % HDP) a zvýšiť sa na budúcoročných 271,6 mld. Sk (28,3 % HDP). V roku 2002 by mal dlh narásť na 297,3 mld. Sk (28,4 % HDP) a v roku 2003 by mal predstavovať 327,9 mld. Sk (28,6 % HDP). Pri zarátaní reštrukturalizácie bánk sa dlh verejnej správy zvýši výraznejšie, z tohtoročných 283,2 mld. Sk (32,1 % HDP) by mal vyskočiť na 386,4 mld. Sk (40,3 % HDP) v budúcom roku. V roku 2002 už by už mal zaznamenať pomalší rast na 412,1 mld. Sk (39,3 % HDP) a v ďalšom roku na 442,7 mld. Sk (38,6 % HDP). Dlhy Fondu národného majetku SR a zdravotných poisťovní sa od roku 2001 predpokladajú na nulovej úrovni, pričom dlh zdravotných poisťovní by mal klesnúť na nulu už v tomto roku.