Ešte ku koncu roka 1998 predstavovala 11,9 mld. USD, výsledky však nie sú plne porovnateľné, keďže od 1. januára 1999 Národná banka Slovenska (NBS) zmenila metodiku výpočtu dlhu. K ultimu januára 1999 dosahoval celkový hrubý zahraničný dlh 12,048 mld. USD

Oficiálne zadlženie vlády SR a NBS bolo ku koncu decembra na úrovni 2,547 mld. USD a v porovnaní s januárovými výsledkami vzrástlo o 4,7 %. Celková zadlženosť komerčnej sféry, t.j. komerčných bánk a podnikateľských subjektov (vrátane zahraničných dlhových záväzkov voči nerezidentom) ku koncu decembra bola 7,654 mld. USD a dlh obcí (emitované dlhopisy Bratislavy, hl. mesta SR) predstavoval 64 mil. USD.

Najvyššiu dynamiku rastu zaznamenal dlh vládnych agentúr, ktorý dosiahol 208 mil. USD, pričom ešte v januári predstavoval len 46 mil. USD. Zahraničná zadlženosť samotných podnikov, ktorá sa na celkovom dlhu podieľa až 66,5 %, vzrástla od konca januára o 8,16 %. Značná časť dlhu podnikov (takmer 40 %) je garantovaná štátom. Štátne záruky predstavujú potenciálne riziko vzniku štátneho dlhu, v prípade ich realizácie by mohlo dôjsť k významnému zvýšeniu vládneho dlhu.

K poklesu, ktorý sa podpísal aj pod zníženie celkového zahraničného dlhu prispeli komerčné banky, ktorých zahraničný dlh sa od konca januára znížil z 3,071 mld. USD na 0,685 mld. USD. K tomuto zníženiu došlo pod vplyvom zrušenia opatrenia o devízovej pozícii na menové účely v apríli 1999.

V štruktúre dlhu predstavovali hrubé strednodobé a dlhodobé zahraničné pasíva 7,780 mld. USD. Krátkodobý dlh k ultimu decembra 1999 bol 2,694 mld. USD a na celkovom zahraničnom dlhu sa podieľal 25,72 %. Podiel celkového hrubého zahraničného dlhu na obyvateľa SR dosiahol výšku 1 944 USD.

Celkový hrubý zahraničný dlh ešte v roku 1995 dosahoval 5,8 mld. USD, v nasledujúcom roku sa zvýšil na 7,8 mld. USD a v roku 1997 bol 9,9 mld. USD. Už v roku 1998 dosahoval až 11,9 mld. USD.

Od 1. januára 1999 je v rámci vykazovania zahraničného dlhu SR v zmysle novej metodiky plnohodnotne zaradené vykazovanie korunových záväzkov voči nerezidentom (banky), štátne dlhopisy a štátne pokladničné poukážky vo vlastníctve nerezidentov (cudzozemcov). Do vykazovania krátkodobého zahraničného dlhu je od januára 1999 zaradená i položka krátkodobé depozitné operácie NBS. Tieto položky navyšujú úroveň zahraničného dlhu SR.

Čistá zahraničná zadlženosť, vypočítaná ako rozdiel hrubej zahraničnej zadlženosti vo výške 10,5 mld. USD (pasíva NBS a vlády, pasíva komerčných bánk a pasíva podnikovej sféry – mimo majetkovej účasti) a zahraničných aktív vo výške 7,1 mld. USD (devízové rezervy NBS, zahraničné aktíva komerčných bánk a zahraničné aktíva podnikovej sféry – mimo majetkovej účasti) dosiahla k 31. decembru 1999 výšku 4,4 mld. USD. Na začiatku roka 1999 bola vykázaná hodnota čistého zahraničného dlhu vo výške 4,2 mld. USD, takže v priebehu roka 1999 došlo k jeho nárastu len o 0,2 mld. USD, pričom najvyšší nárast čistého zahraničného zadlženia zaznamenala podniková sféra (0,3 mld. USD).