ČLÁNOK


,

Hrozí západným ekonomikám deflácia?
20. mája 2003

Tak teda toto ešte chýbalo vyspelým hospodárstvam! Prvé, ešte pomerne hmlisté varovanie vyslala zaciaktom mája americká ústredná banka prostredníctvom svojho prezidenta. Alan Greenspan dôvodil, že FED bude možno musiet pristúpit k dalšiemu zníženiu (už aj tak extrémne malej) úrokovej miery, ak sa americká ekonomika bezprostredne ocitne zoci-voci nebezpecenstvu deflácie. V polovici mája uzrela svetlo sveta štúdia Medzinárodného menového fondu. V nej sa už konkretizujú výstražné deflacné signály – mínusová inflácia pritom klope najsilnejšie na dvere nemeckého hospodárstva.

Dve strany deflacnej medaily

Deflácia, teda znižovanie cenovej hladiny, má najskôr priaznivý úcinok pre spotrebitelov. Ved kto by sa neradoval, ked všeobecne klesajú ceny, napríklad spotrebných predmetov ci dokonca nemovitostí? Konzumenti sa štastne usmievajú, ved im zostane viac penazí vo vrecku – co môže mat najmä v ekonomicky tažkých casoch pozitívny efekt na ich spotrebný sklon, na ich náchylnost kupovat konzumné predmety.

Odvrátenou stranou deflácie je však pokracovanie tejto story. Pri privysokom a predovšetkým dlhodobom poklese cien spotrebného tovaru a nemovitostí môže dojst k roztoceniu všeobecne obávanej deflacnej špirály: Konzumenti prestávajú kupovat, ich momentálny sklon k spotrebe klesá na nulu, lebo sa domnievajú, že v budúcnosti, zajtra alebo pozajtra, budú ceny tovaru ešte nižšie, môžu ešte lacnejšie nakúpit vyhliadnutú chladnicku, auto, byt ci dom. Prestáva sa kupovat a predávat. Zastavujú sa ekonomické mlyny. Každý caká na nasledujúce znižovacie kolo. Odbyt sa vnára do ciernej deflacnej diery. Podniky sa nemôžu zbavit vyrobených produktov. Dochádza masovému prepúštaniu zamestnancov. Podniky musia v najhoršom prípade zahlásit konkurz pre prepad odbytu. Pre ozrejmenie: Spojené štáty zažili ozajstnú deflacnú špirálu posledný raz za Velkej hospodárskej krízy. A vtedy klesli ceny spotrebných výrobkov o vyše 200%.

V neposlednom rade: Panický strach pred defláciou majú burziáni. Znižovanie cien je totiž spojené so strategickým vyckávaním spotrebitelov: Ako sme už nacrtli, každý dúfa, že sa výrobky znovu zlacnia; nikto nekupuje, všetci sa snažia správat strategicky. Týmto automaticky klesajú podnikové zisky, teda najdôležitejší mikroekonomický ukazovatel, podmienujúci akciové kurzy: Ked nikto nekupuje, tak nikto ani nepredáva – a nikto nemá zisk. Znižovanie rentability je však jedom pre vývoj kurzov akcií; firmy, ktoré nedokážu presvedcit burziánov, že sú ziskové a že v budúcnosti budú rentabilnejšie ako dnes, sú konfrontované s rapídnym poklesom záujmu o ich úcastiny a následne znižujúcimi sa kurzami.

Varovný ukazovák MMF

Májová štúdia Medzinárodného menového fondu podciarkuje, že najväcšie deflacné nebezpecenstvo hrozí v súcasnosti Nemecku. Hospodársky rast je medzi Rostockom a Mníchovom v tom najlepšom prípade 0,75%; väcšina ekonomických expertov dokonca nevylucuje hospodársku recesiu, teda pokles HDP v minimálne dvoch po sebe nasledujúcich štvrtrokoch. S týmto je spárená rekordne vysoká nezamestnanost, ktorá nemá konjunkturálne ale ocividne štruktúrne korene, ako aj nepriaznivá situácia v bankovom sektore, ktorý dosial neprešiel potrebnou reštrukuralizacnou vlnou a ocistením majetkového portfólia jednotlivých bánk.

Navyše, berlínska lavicová koalícia nemá nijaký fiškálny priestor pre boj proti recesným rizikám. Pocas (novo-)ekonomického boomu neboli totiž sociálni demokrati a Zelení schopní znížit deficit štátneho rozpoctu na takú prijatelnú mieru, aby mohli pocas ochladenia konjunkturálneho motora podporit dýchavicnú ekonomiku nutnými štátnymi opatrenami a pritom neprekrocit maastrichtské kritériá. MMF sa domnieva, že v Nemecku dôjde k „miernej deflácii“, z ktorej sa nemecká ekonomika vystrábi pomerne rýchlo. Proti deflacnej hrozbe musí v prvom rade rázne zakrocit centrálna banka uvolnením menových oprát; preto aj apel MMF na adresu Európskej ústrednej banky, aby znížila úrokové miery v euro-zóne predtým, než najväcšia ekonomika na Starom kontinente vskutku padne do deflacnej priepasti.

V Spojených štátoch vládne iná situácia. Americká ekonomicka sa síce nadalej zmieta pod splasnutím internetovskej bubliny. Vzhladom na omnoho volnejšiu menovú poliitku FED, na vhodnejšiu podnikatelskú klímu na Novom kontinente, ako aj na program znižovania danového zataženia z dielne amerického prezidenta Georga W. Busha jestvujú omnoho väcšie šance, že americká ekonomika coskoro vstane z novoekonomického popola. V tejto súvislosti netreba zabúdat na skutocnost, že v posledných týždnoch zažívame neustálu devalváciu dolára k euru. Toto má v Spojených štátoch za následok – okrem iného – zdraženie ceny výrobkov, dovážaných z nedolárovej cudziny, cím sa vytvára mierny inflacný tlak alebo aspon vyrvonáva deflacné napätie.

Záblesk nádeje

A napokon jedna pozitívna správa: Je síce neodškrieptelnou skutocnostou, že v mnohých priemyselných odvetviach klesajú na Západe ceny ostošest. Popriet sa však nedá ani fakt, že v niektorých sektoroch ceny stúpajú „normálnym“ tempom: v supermarketoch, v reštauráciách, v zdravotníctve a s istým obmezdením aj na trhu s nemovitostami zažívame aj ked iba mierny nárast cenovej hladiny ale aspon nejaký. A velmi dôležitým poznatkom je, že dosial nedošlo k zaseknutiu spotrebitelských kúp v dôsledku strategického ocakávania nižších cien v blízkej budúcnosti.

Deflacná špirála sa (ešte) nezacala tocit.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

25. 9. 2020

USD 1,163 0,001
CZK 27,107 0,092
GBP 0,913 0,001
HUF 363,160 1,290
CAD 1,556 0,004

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS