ČLÁNOK




Hra vycibreného rozumu
1. marca 2003

V roku 2001 prekonal slovenský elektrotechnický priemysel jednu z najtažších etáp vo svojej histórii. Spôsobil ju prudký pokles odbytu elektronickej produkcie na svetových trhoch. Znižovanie poctu objednávok a s tým súvisiaci útlm výroby postihol najmä japonskú Matsushitu v Trstenej, Starej Lubovni a Krompachoch, ale aj Alcatel v Liptovskom Hrádku, ON Semiconductor v Pieštanoch a niektoré dalšie firmy. Štastím pre Slovensko je skutocnost, že u nás etablovaní svetoví producenti sa v rýchlom case dokážu vyrovnat so zmenou podmienok a zároven vniest do odvetvia znacnú odolnost voci konjunkturálnym výkyvom (fáza vzostupu výroby a obehu tovaru) a rozkolísanému dopytu na svetových odbytiskách.

Výraznejšie ožil dopyt na svetových trhoch elektrotechnického priemyslu až v letných mesiacoch 2002. Napríklad Thomson, štvrtý najväcší svetový výrobca spotrebnej elektroniky, zaznamenal vlani 30-percentný nárast cistého zisku. V tomto roku chce spolocnost zvýšit tržby o 5 percent, hoci polrocné príjmy ocakáva na nezmenenej úrovni. Škoda, že na Slovensku velkú cast elektrotechnickej produkcie dosial tvorí montáž zariadení z dovezených dielcov ci jednoduchá výroba káblových zväzkov.

Slovensko zatial neposkytuje zahranicným investorom dostatok informácií a dostatocný servis, nevyhnutný na investicné rozhodovanie. Aj napriek tomu však na Slovensko prichádzajú významní svetoví investori. „Ako velký odberatel sa ukazuje Ruská federácia,“ hovorí generálny sekretár Zväzu elektrotechnického priemyslu SR (ZEP) Vladimír Kalina. „Rusi ocenujú kvalitu našich výrobkov. Akceptujú aj pre nich velmi prijatelné ceny. Zaujímajú sa o kooperáciu na báze domáceho výskumu.“

Odborníci ruského elektrotechnického priemyslu prejavili záujem o akumulátory z banskoštiavnickej firmy AKU-Trade. Slovenskému výrobcovi sa crtá zaujímavá perspektíva. Závod je totiž schopný produkovat niekolkonásobne viac než dnes. „Žial, ani protiexportné opatrenia nie sú dostatocné. Napriek kvalitným akumulátorom domácej výroby dávajú Slováci casto neopodstatnene prednost drahším zahranicným znackám,“ dodáva V. Kalina.

Zahranicná pomoc

Zaciatkom roka 2001 zacal belgický Punch v oravskom Námestove stavat areál so štyrmi výrobnými halami. V prvej z nich sa v októbri minulého roka zacala výroba vychylovacích cievok a elektrónových dielcov pre televízory a monitory. Tieto produkty si od Punchu objednali holandský Philips a juhokórejský LG. Továren koncom minulého roka zamestnávala približne tisíc ludí. V blízkej budúcnosti vytvorí pracovné miesta pre dalších dvetisíc pracovníkov.

Velkým investorom, ktorý predvlani rozbehol výrobu, je aj britský Invensys. V Trnave vybudovala jeho dcérska spolocnost Elektronika Slovensko továren na zelenej lúke. Slovenskí zamestnanci v nej montujú dosky plošných spojov. Pokles dopytu v roku 2001 zabrzdil rast výroby, v nasledujúcom roku sa však do Trnavy stahovala výroba väcšieho množstva produktov. Závod sa zameral na produkciu najmä pre výrobcov bielej techniky, ako sú Whirlpool a Brandt.

Vdaka vysokým investíciám zvyšovali výrobu aj spolocnosti Embraco v Spišskej Novej Vsi, Emerson v Novom Meste nad Váhom a Osram v Nových Zámkoch. Najvýraznejšie rástol výrobca televízorov a súciastok Sony v Trnave. Závod by mal v tomto roku vytvorit tržby za desat miliárd korún. Japonský koncern investuje do rozšírenia produkcie každorocne zhruba miliardu korún.

Jednou z najväcších investícií minulého roka v slovenskom elektrotechnickom priemysle bolo rozhodnutie juhokórejského koncernu Samsung vybudovat v Galante závod na montáž monitorov a televízorov. V zrekonštruovanej hale po bývalej prevádzke na výrobu nábytku rozbehol manažment podniku v novembri 2002 elektrotechnickú výrobu so 600 zamestnancami. Samsung plánuje investovat do závodu miliardu korún, pricom v tomto roku postaví dve nové výrobné haly.

Stabilným odvetvím elektrotechnického priemyslu SR je výroba káblov a izolantov. Produkciu nepostihujú výraznejšie výkyvy, hoci urcitej odbytovej kríze sa nevyhol ani európsky automobilový priemysel. Na Slovensku sa však nevyrábajú len káble pre automobily, ale aj pocítace, biela technika ci elektrické stroje. Táto oblast vlani opät zvýšila tržby o devät percent na 10,7 mld. Sk a pridanú hodnotu dokonca o dvadsat percent. Nových pracovných miest však vytvorila iba tristo. Potvrdzuje to, že roky prudkého rozširovania prevádzkarní a priberania tisícok nových pracovníkov má Slovensko už za sebou.

Produkciu káblových zväzkov však predražia zvyšujúce sa vstupy do výroby (drahší plyn, elektrická energia a doprava) a rastúce zárobky slovenských zamestnancov. Možno preto ocakávat, že svetoví producenti zacnú presúvat prevádzky do Rumunska, bývalej Juhoslávie, resp. na Ukrajinu.

Obmedzené výhody

Z hladiska umiestnovania výroby na zahranicné trhy caká slovenský elektrotechnický priemysel zrejme tažšie obdobie. V porovnaní s nedávnou minulostou totiž stráca základné komparatívne výhody v podobe nižších energetických nákladov na produkciu a pomerne lacnej pracovnej sily. Slovensko má obmedzené vstrebávanie elektrotechnickej produkcie. Mnohé výrobky okrem toho putujú na dalšie spracovanie do zahranicia. Export týchto výrobkov je závislý od kurzu slovenskej koruny voci svetovým menám.

Podla prezidenta ZEP SR Teodora Lysáka kurz slovenskej koruny vo velkej miere ovplyvnuje konkurencnú schopnost a hospodárske výsledky slovenských exportérov. „Ak úspešné slovenské podniky dosahovali 10- až 15-percentnú mieru zisku, po spevnení kurzu koruny voci USD o približne rovnaké percento sa ziskové podniky dostávajú na úroven nulového hospodárskeho výsledku, pricom ziskovo menej úspešné spolocnosti budú v strate.“

Druhým faktorom, zhoršujúcim konkurencnú schopnost elektrotechnického priemyslu, je velké zvýšenie cien energií, vplyvom ktorých výrazne vzrastú výrobné náklady niektorých producentov. „Dnešná výroba elektroniky už nie je taká nárocná na spotrebu elektrickej energie ako v minulosti. Sú však výrobné haly, ktorých prevádzkovatelia pocítia vyššie sadzby za energie najmä v dôsledku ich nevyhnutného vykurovania,“ vysvetluje V. Kalina. Majitelia elektrotechnických firiem s velkovýrobou pomocou pecí zvýšenie nákladov na prevádzku pocítia výraznejšie. „Nákladmi na výrobu niektoré slovenské elektrotechnické podniky predstihli okolité štáty. Obávam sa, že práve vysoké ceny energií stažia prevádzku niektorým podnikom nárocným na vysokú spotrebu. Výsledkom môže byt redukcia poctu pracovných miest, prípadne až konkurzy niektorých firiem,“ myslí si T. Lysák.

ZEP SR ocakáva postupné znižovanie investicných aktivít a vyšší tlak na mzdové náklady, hoci už nebude možné udržat priemerný rast miezd o 8 až 9 percent. Treba sa teda obávat straty konkurencnej schopnosti slovenského elektrotechnického priemyslu z hladiska zvýšených vstupov do výroby v blízkej budúcnosti? „Netvrdím, že to tak scasti nie je, no zásadného ovplyvnovania konkurencnej schopnosti v tomto smere sa nebojím,“ odpovedá V. Kalina.

Francúzska nádej

Elektrotechnickému priemyslu však onedlho môže pomôct vstup francúzskej automobilky PSA Peugeot Citroën. Pozitívny vplyv na viaceré subdodávatelské firmy je velmi pravdepodobný. Podla T. Lysáka sa tento trend ešte neprejaví ani budúci rok. „Táto dôležitá investícia súcasne so smerovaním SR do NATO a EÚ vytvárajú priaznivú klímu na vstup dalších zahranicných partnerov do odvetvia elektrotechniky.

Slovensko však donedávna ponúkalo iba dve komparatívne výhody: nižšie ceny energií a lacnejšiu vysokokvalifikovanú pracovnú silu. Zvýšením cien akoby sa vzdalo dôležitej výhody. Silná koruna voci zahranicným menám zase zdražuje pracovnú silu.“ Podla V. Kalinu treba hladat možnosti, ako stlácat smerom nadol nákladové položky na pracovnú silu. Len tak možno zreálnit budúce zvyšovanie miezd z jednej strany a vysoké odvody zamestnávatelov, ktoré platia za svojich zamestnancov, zo strany druhej. „Nevyhnutne však pritom musí stúpat produktivita práce a kvalita výroby.“ Obava z presunu niektorých castí výrob nielen zahranicných subjektov podnikajúcich na Slovensku, ale aj našich výrobcov do krajín s nižšími energetickými a mzdovými nákladmi je napriek tomu vcelku opodstatnená. „Niektorí slovenskí výrobcovia už hladajú možnosti presunu výroby na Ukrajinu. Nákladové položky a nízke mzdy tamojšej pracovnej sily lákajú každého producenta,“ podotýka V. Kalina.

Zahranicnému obchodu a intenzívnejším zahranicným stykom v elektrotechnickom priemysle dodnes chýbajú bývalé podniky zahranicného obchodu. „Hladáme cesty, aby sa nemusel každý podnik v tomto smere neefektívne ohranicovat vlastným pieskoviskom a budovaním vlastných obchodných štruktúr. Firmy, ktoré si udržali obchodné filiálky v zahranicí, napr. BEZ Transformátory, prosperujú. Vedia sa lepšie uplatnit na zahranicných trhoch,“ konštatuje V. Kalina. Na podporu tohto procesu sa ZEP SR podujal pomáhat domácim firmám najmä z legislatívnej stránky, pricom rieši rôzne ochranárske opatrenia, brzdiace medzinárodnú výmenu tovaru.

Perspektíva slovenskej elektrotechniky je vo výrobe elektrických strojov, informacnej a komunikacnej techniky a v produkcii spotrebnej elektroniky. Dosial málo podporovanou oblastou je výroba zariadení na riadenie výrobných, energetických alebo dopravných procesov, ktorá má dlhodobú perspektívu, stabilný dopyt a zväcša vynikajúcu rentabilitu. Podobne ako produkcia softvéru, ktorý sa na Slovensku v posledných rokoch smelo rozvíja, i ked s umelou prekážkou v podobe povinnosti platit pri vývoze dan z pridanej hodnoty.

Napriek tomu, že elektrotechnika má na celkových tržbách slovenského priemyslu len zhruba sedempercentný podiel, každý rok ho zvyšuje. Ako sa budú vyvíjat investicné aktivity domácich výrobcov? Väcšina podnikov slovenského elektrotechnického priemyslu združená v ZEP SR dnes caká na dobrého zahranicného partnera. Príkladom v tomto smere môže byt firma AKU-Trade. Ak by sa francúzsky koncern PSA rozhodol vybavit v pripravovanom trnavskom závode svoje autá akumulátormi z banskoštiavnickej firmy, manažment môže už dnes ponúknut pripravenú technológiu, výrobné priestory a dostatocné množstvo zaškolených ludí.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

28. 9. 2020

USD 1,167 0,004
CZK 27,133 0,026
GBP 0,905 0,008
HUF 364,120 0,960
CAD 1,562 0,006

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS