Hoci sme už desať rokov oddelenými republikami, faktory, ktoré ovplyvňujú naše ekonomiky, sú veľmi podobné. Kým v polovici 90. rokov nás Česi vo vývoji predbehli, ich hospodárstvo teraz spomaľuje tempo. Čo teda hovoria čísla a prognostici?
Rast HDP vyšší než v Európe
Hlavnou príčinou spomalenia ekonomiky je podľa Volksbank CZ kombinácia silnej koruny a slabej západoeurópskej ekonomiky, predovšetkým nemeckej, čo spôsobilo najmä pokles exportu. Pritom sú Česi podobne otvoreným štátom ako Slovensko, čiže vývoz je pre krajinu veľmi dôležitý. Povodne spôsobili pokles tržieb z cestovného ruchu až o štvrtinu. Ťahúňom, podobne ako v minulom roku u nás, bol rast spotreby domácností. Reálne mzdy rástli najvyšším tempom od roku 1999 a vysoký bol aj objem poskytnutých spotrebiteľských úverov. Ku koncu roku 2003 očakávajú ekonómovia znovuzrodenie európskej ekonomiky, čo by mohlo zrýchliť prílev investícií do krajín strednej Európy. Efekt by sa však mal prejaviť až v rokoch 2004 – 2005, dovtedy bude krajinu strašiť vysoký deficit zahraničného obchodu. Česká ekonomika v roku 2002 rástla pomalšie ako slovenská. Kým rast v Česku sa predpokladá okolo 2 %, u nás to je dvojnásobok. V roku 2003 by malo byť tempo rastu vyššie už aj v Českej republike – 2,7 %. Rovnaké percento predpokladá aj ministerstvo financií. Česká národná banka je pesimistickejšia, očakáva rast v rozpätí 1,8 – 2,3 %, Európska komisia 2,2 % a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj 2,5 %.
Devízový a peňažný trh
Asi pred dvanástimi mesiacmi sa do Českej republiky doslova valil zahraničný kapitál. Dôsledkom bolo výrazné posilňovanie koruny. Vývoj v druhom polroku sa však obrátil. Vláda odložila privatizáciu, zahraničné ekonomiky sú v útlme. Centrálna banka výrazne znížila úrokové sadzby, dvojtýždňová reposadzba je na úrovni sadzby v eurozóne (2,75 %). To, samozrejme, odradilo portfóliových investorov od českej koruny. Aj v roku 2003 bude podľa hlavnej ekonómky Volksbank CZ Markéty Šichtařovej emisná banka udržiavať úrokový diferenciál blízko nuly, čo eliminuje prílev krátkodobého špekulačného kapitálu. Keď sa k tomu pridá nízky rast západoeurópskych ekonomík, najmä Nemecka, a momentálna neatraktivita koruny, v prvom štvrťroku 2003 by sa kurz voči euru mohol oslabiť na 32 CZK/EUR. V druhej polovici roka by sa však vláda mala vrátiť k odloženým privatizačným projektom, a takisto by malo dôjsť k oživeniu v eurozóne, čo zabezpečí nový prílev zahraničných investícií. Preto by sa v druhej časti roka mala koruna znovu posilniť.
Od nízkych úrokových sadzieb sa odvíjajú aj výnosy dlhopisov, ktoré sú v Česku nižšie ako napríklad pri nemeckých štátnych papieroch. Vyplýva to z obrovského prebytku voľných prostriedkov domácich investorov (inštitucionálnych). Pokiaľ bude voľná likvidita investovaná práve do domácich dlhopisov, ich ceny zostanú vysoké a výnosy rekordne nízke. Otázku, či investori nepresunú prostriedky do zahraničných dlhopisov, rieši inštitút kurzového rizika. Podľa M. Šichtařovej pokles dlhopisových cien prinesie až rok 2004.
Rizikami ropa a politická nestabilita
Najnižšiu hodnotu od začiatku transformácie dosiahol index spotrebiteľských cien v minulom roku. Posilnená koruna vytvorila priestor na zníženie výrobných aj spotrebiteľských cien. Zníženie cien výrazne napomáhajú aj rozrastajúce sa hypermarkety. Spomalilo sa aj tempo deregulácie. Koruna by podľa ekonómov Volksbank CZ mala v prvom polroku 2003 stagnovať, čo by malo znížiť tlak na pokles dovozných cien. Rizikom zostáva tempo deregulácií a nečakane prudký skok cien ropy na svetových trhoch. Podobne ako u nás, aj v Česku by v tomto roku mala rásť spotrebná daň z cigariet aj liehovín, čo spôsobí nárast cenovej hladiny počas roka. Koncom roku 2003 by mal index CPI dosiahnuť 2,5 %, čo je úroveň pod inflačným cieľom Českej národnej banky.
Medzi riziká, ktoré môžu spôsobiť odchýlenie ekonomiky od uvádzaného vývoja, patria okrem spomínanej ceny ropy a deregulácií aj neoživenie ekonomiky USA a EÚ. Vzhľadom na veľkú otvorenosť by nedošlo ani k oživeniu v Česku, čo môže spôsobiť rast nezamestnanosti a vyšší schodok zahraničného obchodu i verejných financií. Hrozbou by mohlo byť aj nepodporenie referenda o vstupe do únie a politická nestabilita v krajine. V konečnom dôsledku by takýto scenár mohol viesť k poklesu zahraničných investícií a zníženiu ratingu krajiny.