Vzdelaným ľuďom, ovládajúcim perfektne angličtinu a francúzštinu s rokmi praxe, odporúča český internetový denník iDnes skúsiť šťastie v Európskej únii (EÚ). Budúci rok na jar sa rozbehnú konkurzy na miesta zástupcov nových členských krajín EÚ v Bruseli. A napríklad Česi by ich mali obsadiť hneď niekoľko stovák. Avšak ľudí, ktorí majú šancu sa v únii uchytiť, je zatiaľ veľmi málo.

iDnes sa zmieňuje o ceste mladej právničky Markéty Tomanovej do „úradníckej pravlasti“ – Bruselu – a konštatuje, že zďaleka nebola ľahká. Aby získala miesto právničky, ktorá skontroluje 90-tisíc stránok českého prekladu európskeho práva, musela prejsť náročným konkurzom. Dôkladne testovali jej jazykové a odborné vedomosti, schopnosť analyzovať text a nachádzať riešenie problémov. Bývalá diplomatka uspela a v súčasnosti má pred sebou minimálne dva roky pobytu v metropole Belgicka.

Rozšírenie EÚ o desať krajín v roku 2004 si vyžiada doplniť stav o približne dva a pol tisíc úradníkov. Len Čechov by malo v európskych štruktúrach pracovať v priemere štyristo. Najväčší počet českých zástupcov pojme administratívny orgán EÚ – Európska komisia. Veľkú časť, minimálne štvrtinu, budú tvoriť tlmočníci a prekladatelia.

Prechádzka po bruselskom námestí Roberta Schumana nie je práve inšpirujúcou pastvou pre oči. V kruhu sa tu točia nudné budovy z betónu a skla, ktorý skrývajú pre väčšinu ľudí príliš zložitý európsky konglomerát. Denne tadiaľ prúdia tisíce ľudí do stiesnených eurokancelárií bez výhľadu a v labyrinte chodieb sa bežne strácajú aj dlhoroční zamestnanci. Onedlho sa tadiaľ budú do práce ponáhľať aj Česi a Slováci. „Bude ešte nejaký čas trvať, kým budeme schopní všetky miesta zaplniť kvalitnými ľuďmi. A nebolo by dobré, keby sa zo dňa na deň kvalifikovaní odborníci znalí jazykov a EÚ presunuli z našich úradov do Bruselu,“ cituje iDnes šéfa európskeho odboru českého ministerstva zahraničných vecí Petra Ježka.

Záujem o tieto posty v EÚ by samozrejme bol, sú to štedro platené miesta. Napríklad komisár má plat okolo 20 tisíc eur mesačne. Avšak málokto dnes spĺňa náročné konkurzné podmienky, a politické odporúčanie z Prahy, resp. Bratislavy by podľa signálov z komisie nemalo mať žiadnu váhu. Najhoršie na tom sú súčasní českí úradníci s jazykovou výbavou. Minulá vláda sa preto rozhodla, že stovky vedúcich pracovníkov českých ministerstiev bude musieť zložiť do dátumu vstupu v roku 2004 jazykové skúšky. „Už sú tu ľudia, ktorí majú dobré vzdelanie i jazykové znalosti, ale sú príliš mladí na to, aby mali dostatok skúseností,“ cituje iDnes Oldřicha Lacinu z Národnej kontaktnej databázy pri ministerstve zahraničných vecí.

Ako ďalej konštatuje český denník, pri konkurzoch na miesta v EÚ dopyt vždy niekoľkonásobne prevyšuje ponuku: zatiaľ v priemere uspel každý zhruba osemdesiaty uchádzač. Jedným z lákadiel je niečo ako definitíva. Úradník získava zmluvu na neurčito. Na tento druh zmluvy si však úradníci z kandidátskych krajín ešte niekoľko rokov počkajú. Najprv dostanú kontrakt na dva roky, a až v priebehu ďalších niekoľkých rokov sa bude etablovať stále úradníctvo z nových členských štátov. Bruselská kariéra prináša tiež množstvo sociálnych výhod. Európski úradníci napríklad platia omnoho nižšiu daň z príjmu ako Belgičania s 25 percentami. Cudzinci okrem toho dostávajú príplatok za vzdialenosť, ktorá ich delí od domova, a tiež príspevky na bývanie či na školné pre deti.

Napriek tomu má v niektorých krajinách označenie bruselský úradník skôr pejoratívny nádych a ľudia s príslušným vzdelaním a jazykmi sa stále radšej zameriavajú na kariéru vo veľkých nadnárodných firmách, uzatvára iDnes.