ČLÁNOK




Hajnovič začínal v Inštitúte štatistiky a informatiky
23. januára 2002

Frantisek Hajnovic
František Hajnovič (1949), ktorého navrhuje Strana demokratickej ľavice na post ministra financií je členom Strany demokratickej ľavice od jej založenia a odborné vedomosti uplatňoval v jej národohospodárskej komisii. Návrhom Hajnoviča do funkcie sa naplnil jeho poznatok z minulosti keď napísal, že veľká časť odborníkov ekonómov odišla z vysokých škôl a výskumných ústavov „robiť biznis“ alebo „vládnuť“.

Hajnovič je absolventom Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe. Viac ako 20 rokov pracoval ako makroekonomický analytik a prognostik v Inštitúte štatistiky a informatiky kde sa zaoberal problémami sociálnej situácie domácností. Od roku 1994 pracuje v Inštitúte menových a finančných štúdií Národnej banky Slovenska.

Verejne je prístupná jeho štúdia s titulom Analýza a krátkodobá prognóza konjunktúry v ekonomike SR, ktorú Národná banka Slovenska umiestnila na internetovú stránku v rubrike publikačná činnosť. V štúdii sa zaoberá možnosťami predpovedať ceny priemyselných výrobcov, ktoré môžu vyvolať inflačné tlaky, ktoré sú motívom pre zmeny menovej politiky založenej na inflačnom cielení (inflation targenting). V štúdii si Hajnovič položil niekoľko základných otázok, ktoré sa týkajú využitia a porovnania „mäkkých údajov“ získaných konjunkturálnym prieskumom a „tvrdými údajmi“ o priemysle.

František Hajnovič je pravidelným návštevníkom diskusií občianskeho združenia M. E. S. A. 10. V roku 1998 podľa databázy TRIAS verejne kritizoval prednášajúcich, ktorí hovorili o problémoch kapitálového trhu na Slovensku. Referáty na diskusii M.E.S.A. 10 nesplnili jeho očakávania, lebo neanalyzovali ekonomické predpoklady fungovania kapitálového trhu v SR. Súčasne poukázal na riziko podnikov, rozmer trhu a úrokové riziká. Podľa databázy firmy TRIAS Hajnovič v diskusii povedal, že „fungovanie kapitálového trhu musí mať fundamentálne predpoklady.“

V roku 1995 zaoberal postavením ekonomického výskumu. V článku pre týždenník Trend spomína, že veľká časť analyticky hlbších ekonomických poznatkov sa v SR rozširuje inými než štandardnými výskumnými kanálmi, ako sú výskumné správy alebo odborné časopisy. Veľkú váhu majú médiá, najmä hospodársky zamerané denníky a týždenníky. Napriek tomu, že sa novinám oprávnene vyčíta, že prezentujú názory na úkor faktov, sú to často ekonomické redakcie novín, ktoré suplujú odbornú komunikáciu a poznatky ekonomického výskumu. Ak by čitateľ chcel získať obraz o zameraní ekonomického výskumu v SR, musel by nevyhnutne prihliadnuť aj na to, čo prinášajú hospodársky zamerané denníky a týždenníky.

Súčasne podčiarkol, že medializácia komunikácie ekonomických poznatkov súvisí predovšetkým s rýchlosťou ekonomických zmien, ale tiež s domnelým a skutočným chaosom pozorovaným v ekonomike. Len ťažko sa rodia teoretické a empirické (štatistické) zovšeobecnenia toho, čo pozorujeme, také, ktoré prežijú čas od ukončenia výskumného projektu po jeho publikovanie v odbornom časopise. Len ťažko sa rodia idey systémových zmien v prostredí politickej nestability a neistoty.

„Medializácia ekonomických poznatkov však nesie so sebou ich nevyhnutnú deformáciu. Prednosť má pútavosť a stručnosť, malá pozornosť sa venuje argumentácii tvrdení, ba vo väčšine prípadov ani žiadne argumenty nejestvujú. Sú len pocity, dojmy, osobné názory, nepresne interpretované fakty a štatistické údaje, politické tendencie. Príspevky v novinách nemôžu preto dlhodobo nahrádzať objektívne skúmanie, pozitívnu vedu, „píše kandidát na ministra o vzťahoch ekonómie a médií.

Hajnovič konštatuje, že je naozaj zlé, ak sa ekonomický výskum malej, od vonkajších vzťahov závislej ekonomiky venuje nedostatočne vonkajším ekonomický vzťahom alebo ak sa venuje skôr všeobecným otázkam týchto vzťahov. Ani skutočnosť, že sa malá pozornosť venuje výskumu mikroekonomických problémov, nie je priaznivá. A už vôbec nie je dobré, ak prevládajú akademické prístupy k skúmaným problémom. Kladie si otázku: „Dá sa však v súčasných podmienkach ekonomiky a v podmienkach, v ktorých sa uskutočňuje ekonomický výskum, na tom niečo zmeniť?“

Okrem toho si všíma, že veľká časť odborníkov ekonómov odišla z vysokých škôl a výskumných ústavov „robiť biznis“ alebo „vládnuť“. Aj to má vplyv na zameranie ekonomického výskumu – skúsený odborník vie, čo je dôležité, a vie lepšie prekonať problémy, ktoré pri riešení výskumnej úlohy vznikajú. Nenechá sa okolnosťami vytlačiť k jednoduchším riešeniam ľahšie riešiteľných problémov.

Hajnovič sa v súčasnosti zaoberá problémami súvisiacimi so vstupom Slovenska do Európskej únie. Hovoril o nich aj na stretnutí makroanalytikov v Centre nezávislej žurnalistiky vo februári minulého roku. „V súvislosti s očakávaniami vo vývoji inflácie v SR v pred vstupom do EÚ treba počítať s reguláciami cien. Lenže odhady toho, aký rozsah deregulácií treba ešte prijať, sa značne líšia. Názor NBS je – čím skôr, tým lepšie,“ povedal Hajnovič. Vyjadriť sa o rozsahu ďalších deregulácií cien v budúcich rokoch je však kompetentná len vláda. Ako uviedol, to je jedna zo zložiek očakávanej inflácie, s ktorou treba pred vstupom do EÚ počítať. Ďalšia zložka inflácie bude súvisieť s trhovou nápravou cien, ktorá sa bude odvíjať od meniacej sa produktivity práce. Očakávaný vyšší prílev zahraničných investícií vytvorí priestor pre rast miezd v niektorých sektoroch a ďalšie sektory budú tento rast napodobňovať, čo je takisto inflačný jav. Neinflačný rast miezd je možný len rastom produktivity práce. Preto sú podľa F. Hajnoviča také dôležité priame zahraničné investície.

Kandidát na ministra má zmysel pre humor. Jeho tohtoročný novoročný pozdrav obsahoval želanie, aby adresát zostal triezvy (aj potom, čo sa dozvie o ekonomických úspechoch Slovenska), zostal pokojný (aj napriek správam, že svetová ekonomika je možno v recesii) a zostal optimistom (aj po tom, keď mu oznámia, že garantom nášho vstupu do NATO je program HZDS).

Kandidát na ministra je prísnym recenzentom vedeckých prác kolegov z iných vedeckých a výskumných pracovísk a slová chvály narozdáva hocikedy. Dôkazom toho je kancelária Viliama Páleníka z Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV v podkroví na Šancovej ulici. Kto ju navštívil pred rokom mohol nad jeho počítačom vidieť citát Hajnoviča z oponentského posudku: „Použitý model má vcelku rozumné vlastnosti…“
Hajnovič absolvoval pobyty v CEMI Akadémie vied v Moskve, Univerzite Bonn, Univerzite Hamburg a viacero krátkych pobytov na pôde Medzinárodného menového fondu.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

27. 11. 2020

USD 1,192 0,002
CZK 26,213 0,075
GBP 0,894 0,003
HUF 362,320 1,140
CAD 1,550 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS